Blumentál
Matka Bolestná – naša patrónka

Úvaha o bolesti a utrpení je azda jednou z najťažších a najcitlivejších tém, a predsa sa k nej každý rok niekoľkokrát vraciame aj na stránkach nášho časopisu. Ústrednou témou sa stáva najmä v čase veľkopôstnom, no nikdy nechýba ani v súvislosti so slávením sviatku našej Sedembolestnej Patrónky, pretože bolesť Ježišovej matky Márie stojacej pod krížom patrí v tom najužšom zmysle slova k utrpeniu Ježiša Krista. Je jeho súčasťou. A práve preto má pre nás taký veľký význam, a preto si ho pripomína aj Cirkev (Světlo 37/2007).

Utrpenie pomáha ostať verný

Článok s titulkom Mater Dolorosa uverejnil vyššie citovaný časopis. Tento článok sa stal pre nás popudom pozrieť na utrpenie Bolestnej Matky, ktoré je v plnom zmysle slova ľudským utrpením. Mária trpí spolu s Kristom, a preto môžeme to, čo je povedané o utrpení Pána, vzťahovať aj na seba, lebo tie utrpenia nášho života, ktoré majú vzťah k Ježišovmu utrpeniu, nás privádzajú k hlbšiemu spoločenstvu s ním, majú význam pre nás i pre Cirkev. A Máriino utrpenie je práve takým bolestným utrpením. Je preplnené temnotou, aká sa aj nás tak často zmocňuje v našich bolestiach.

Ani pre Krista nebolo utrpenie ľahšie preto, že bol Božím Synom. Bol do neho celkom ponorený, veď sa obracal na Otca hlasným volaním… Ako mohli on a jeho matka tieto okamihy prežiť bez nepredstaviteľnej bolesti a súženia? Ani Máriu jej viera neušetrila, aj ona musela zápasiť s temnotou a utrpením. No viera jej umožnila nielen to, aby ostala verná, ale aj to, aby zotrvala so Synom, i keď už nemala inú možnosť, iba stáť pod krížom.

Je omylom si myslieť, že vierou a vzťahom ku Kristovi sa nám utrpenie stáva ľahším. Trpieť s Kristom neznamená hneď dostať útechu a miera viery sa nemeria podľa toho, ako znášame utrpenie, preto nie je správne hovoriť: keby mal pevnú vieru, lepšie by utrpenie znášal. Viera nám totiž utrpenie neodníma okamžite a neoslobodzuje nás ani od vnútorného utrpenia, ale pomáha nám ostať verným.

Autor článku o bolestnej Matke odvolávajúc sa na List svätého apoštola Pavla Hebrejom pripomína, že utrpenie prežívané s Kristom je aj procesom učenia sa, ktorý má svoje stupne, po ktorých treba vystupovať; je akoby cestou, za ktorú sa veriaci prechádzajúci po nej len postupne a čo ako pomaly nemusia hanbiť, pretože svojím utrpením sa pripodobňujú Božiemu Synovi, ktorý sa tiež utrpením učil poslušnosti Otcovi.

V Máriinom živote je cesta učenia a jej rast poslušnosti v škole utrpenia zjavný (od betlehemskej maštaľky cez útek do Egypta, stratenie dvanásťročného Ježiša až pod konečnú stanicu pod krížom). Je isté, že táto námaha jej srdca (Redemptor Mater 17), keď stúpala z jedného stupňa na druhý a nevzdávala sa, aj keď mnohému nerozumela, ju stála veľa bolestí.

Boh nám dáva čas, aby sme sa učili prijímať a prežívať svoje utrpenia. Neočakáva od nás, že sa budeme od začiatku vedieť ľahko so všetkým vyrovnať, musíme kráčať krôčik za krôčikom a pritom sa možno aj potkneme. Boh má však s nami trpezlivosť, aj keď do konca života ostaneme žiakmi. Silu môžeme čerpať z vedomia, že Ježiš a jeho Matka sú nám blízko. Kto totiž trpí s Kristom, neodvracia sa od Boha a nehľadá útechu inde, ten bude vypočutý tak ako Kristus, pre svoju úctu k Bohu, a aj keď nebude ušetrený od utrpenia, napokon dosiahne Božiu slávu. Tak ako sedem bolestí Panny Márie, teda jej život naplnený bolesťou až po okraj, vyústilo do slávy zmŕtvychvstania, tak od tých čias do nej vyúsťuje každé ľudské utrpenie znášané s Pánom. Tak, ako Kristus sa stal pôvodcom spásy, a ako Máriina bolesť, tak sa všetko ľudské utrpenie znášané s Pánom mení na prameň požehnania pre mnohých.

Cirkev túto myšlienku pretavila do modlitby: Všemohúci Bože, ty si dal prebolestnej Matke Márii silu, aby stála pri tvojom ukrižovanom Synovi a spolu s ním trpela; prosíme ťa, daj, aby sme aj my ochotne niesli svoj každodenný kríž v spojení s Kristom, a tak dosiahli účasť na jeho zmŕtvychvstaní. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov (Liturgia hodín).

Bolesť učí uvažovať o živote

Bolesť však nie je vždy len nepriateľ, bolesť je i brzda, ktorá učí myslieť a uvažovať o živote, o jeho zmysle…, napísal don Ernest Macák v nižšie citovanej knihe. A tak bolesť a utrpenie naučili aj našich dedov a otcov postaviť sa tvárou v tvár k životu, lebo: V našich dejinách sme toho tragického prežili priveľa. Strašné tatárske plienenie v 13. storočí. Turecké vpády sa začali v XVI. storočí a s prestávkami trvali vyše dvesto rokov; zápasy o panovnícky trón v Uhorsku, vojny s protestantmi, napoleonské vojny, vojny o novú tvár Európy a sveta v 19. storočí, Prvá a Druhá svetová vojna… (Ernest Macák: Naša Sedembolestná Matka – dejiny Šaštína Don Bosco 2004).

Pohnutá história Slovákov a Slovenska nám teda dala za patrónku Sedembolestnú. Dostali sme ju ako dedičstvo otcov, ktorí prechádzali utrpením nielen ako jednotlivci, ale aj ako príslušníci národa museli znášať nejedno poníženie, útlak a bolesť až po popieranie národnej identity. Ak teda viera od utrpenia neoslobodzuje, ale dáva silu ostať verným, potom, táto skutočnosť pomáhala aj našim dedom a otcom obstáť v ťažkých životných skúškach a napriek mnohým prekážkam zachovať si vieru a národnú identitu aj v neľahkých časoch. Bude to platiť aj o nás a našich deťoch a o deťoch našich detí? Zocelí nás neľahký život, problémy a utrpenia súčasných čias natoľko, že ostanú nasledujúce generácie verné tradícii otcov? Stane sa naša viera len tradíciou, alebo bude pevnou a nevyhnutnou súčasťou života jednotlivcov i celého národa?

Riešenie ponúka Ježiš Kristus, jeho učenie a predovšetkým jeho obeta, ktorá vyvrcholila na Kríži. Pod krížom ako mučeníčka stála aj jeho bolestná Matka. Záchrana sa teda vinie stáročiami prostredníctvom Ježiša a jeho Matky: obaja boli ukrižovaní, aj keď každý iným spôsobom: Ježiš fyzicky a Panna Mária duchovne. Spolu s nami každý z nás jednotlivo i ľudia všetkých čias prispievajú na záchranu a spásu svojím podielom utrpenia… (E. Macák tamtiež).

Na Slovensku je sviatok Sedembolestnej Panny Márie slávnosťou. Obraz trpiacej Panny Márie pod Pánovým krížom bol nášmu národu odpradávna útechou a posilou v toľkých utrpeniach… Už pápež Benedikt XIII. r. 1717 dovolil, aby Slováci uctievali Pannu Máriu Sedembolestnú ako osobitnú patrónku Slovenska. Pápež Pavol VI. r. 1964 vyznačil šaštínsky chrám Sedembolestnej Panny Márie titulom bazilika minor a r. 1966 ustanovil a vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za hlavnú patrónku celého Slovenska (porov. Liturgia hodín).

Pripravila X. Duchoňová