Blumentál
Nielen o tých, ktorí nás predišli

November je mesiac začínajúci tak trochu netradične. Je to azda jediný mesiac v roku, ktorý drvivú väčšinu Európy, ale aj krajín všetkých kontinentov, kde sú kresťania, „prinúti zastaviť sa” pri spomienke na tých, čo nás predišli do večnosti. Veriaci si s úctou spomínajú na zástupy tých, ktorí pred trónom a Baránkom neustále prespevujú Svätý, Svätý, Svätý, teda na oslávenú Cirkev. To sú všetci tí, čo prešli zo stavu pozemského života prípadne zo stavu očisťovania do stavu trvalého nazerania na Boha, tí, ktorých Cirkev ozdobila titulom svätí. Ale nie sú to len tí, čo sú zapísaní v Martyrológiu Cirkvi. Spomíname na všetkých ľudí všetkých čias, ktorí milovali Boha a svojím životom si zaslúžili vstup do Otcovho domu. To je náš prvý november - slávnosť Všetkých svätých.
 
Po tomto dni však prichádza druhý november, deň označený ako Pamiatka zosnulých, a v katolíckom kalendári ako Spomienka na všetkých verných zosnulých. Z nášho chápania teda na tých, čo prešli pred Bohom osobným súdom, ale ťažia ich ešte tresty za viny síce odpustené cez dokonalú ľútosť a sviatosť zmierenia, za ktoré si ale tresty musia odpykať. To sú duše tých, čo sa nachádzajú v stave očisťovania. Im najviac pomôže dar nad všetky dary, úplné odpustky, ktoré máme možnosť pre tieto duše získať v čase od 1. do 8. novembra vrátane.
 
Cirkev nám hovorí: Veriaci, ktorí v deň Spomienky na všetkých zosnulých nábožne navštívi kostol alebo kaplnku, pomodlí sa Modlitbu Pána a urobí vyznanie viery (Verím v Boha), môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci.
 
Okrem tohto úkonu potrebného na získanie odpustkov, žiada sa splniť tri podmienky: sv. spoveď (krátko predtým alebo potom), sv. prijímanie (najlepšie v ten istý deň) a modlitba na úmysel Svätého Otca (Otče náš, Zdravas a Sláva). A ďalej ako vo všeobecnosti treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu aj k všednému. Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa (teda od slávnosti Všetkých svätých) až do polnoci určeného dňa.
 
V čase od 1. do 8. novembra veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a aspoň mysľou sa pomodlí za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa privlastňujú iba dušiam v očistci, a to raz denne. Treba splniť aj ďalšie podmienky (Uvedené vyššie: Okrem… pričom jedna sv. spoveď stačí na všetky odpustky). Toto sú opravdivé dary zosnulým dušiam. Svieca a kvet je nádherný prejav úcty a vďaky našim zosnulým, ale jediný osožný úkon a dar dušiam v očistci je získanie odpustkov. A tak nestojme nad ozdobenými hrobmi našich blízkych iba so slzami v očiach pri zapálenej svieci, ale aj v konkrétnom skutku veriaceho človeka, volajúceho aj tu a teraz: Verím, že môj Vykupiteľ žije, verím, že raz vstanem z mŕtvych… A nedá mi, aby som sa pri zastavení pri hroboch našich blízkych nezastavil pri jednej skutočnosti.
 
Zamyslime sa, ako si vážime vlastný život. Plačeme nad možno predčasne skončeným životom našich blízkych, ale aj nad hrobom tých, ktorí naplnili svoj život vekom, ale podľa nás tu ešte mohli byť. Pritom si však neuvedomujeme, ako často hazardujeme so svojím vlastným životom a vystavujeme podobnej situácii našich blízkych. Často si nevieme vážiť vlastný život, chrániť ho a rovnako chrániť aj život iných. Žiaľ, aj keď si to neželám, dni, ktoré sú spojené s návštevami cintorínov, vyžiadajú si obete ľudských životov. Raz nedodržia pravidlá cestnej premávky vodiči, raz chodci. Vždy však výslednicou na konci je tragédia v podobe smrti. A práve tu sa ukazuje náš opravdivý vzťah k životu. Všetci, ktorí prekračujú rýchlosť ako vodiči, všetci bez výnimky, „tetinky a ujovia”, mladí chlapci i dievčatá dennodenne ignorujúci červeného panáčika na semafore pri našom Blumentálskom chráme (ale aj inde) ponáhľajúc sa z alebo do kostola, v praxi ukazujú ako málo im záleží na ich živote. Právom si kladiem otázku, či sú farboslepí (ale žeby ich bolo tak mnoho s - touto diagnózou?), alebo im naozaj nezáleží na živote? Istá pani mi povedala, že jej by nebola škoda. Prepáčte, že zo mňa vyletela odpoveď: „Vás nie, ale šoféra, ktorý Vás môže zraziť a jeho rodiny áno”. Viem, že to nie je reakcia hodná kňaza, ale bola to reakcia človeka, ktorý je vodič a vie ako ťažko sa ovláda auto ako zbraň na ceste.
 
Nuž sviatočné a spomienkové dni v úvode tohto mesiaca nás volajú nielen plakať nad hrobmi našich blízkych, prejaviť im úctu, ale aj nad vzťahom k životu. Nerobme iným problémy, nechcime silou mocou dolovať slzy z očú našich blízkych. Predčasnú smrť nechce Boh, preto nehovorme bola to Božia vôľa, lebo v takýchto prípadoch je na mieste konštatovanie: bola to naša nezodpovednosť. Je to vážne previnenie voči Bohu a jeho požiadavke: Nezabiješ! Majme pred sebou túžbu pomáhať dušiam v očistci svojimi modlitbami a skutkami lásky v podobe získavania úplných odpustkov. Lebo aj keď pominie prvých osem dní novembra, máme príležitosť denne získavať odpustky, tieto dôležité skutky milosrdenstva. Je rok svätého Pavla a aj ten nám ponúka množstvo príležitosti na takéto možnosti. Aj tie môžeme darovať zosnulým. Je to Pavol, ktorý v Prvom liste Solúnčanom hovorí veľmi jasne o vzťahu mŕtvych a živých. Majme ho vždy dobrý, ba priam výborný, a to sa nám v bohatej mier raz vráti, lebo stále platí: Na dušičky pamätajme, z očistca im pomáhajme. Budú na nás pamätať, keď budeme zomierať.
 
Daniel Dian