Sloboda a radosť

1.11.2008 Táňa Hrašková

Podstata pravého kresťanstva je premena ľudstva a sveta v mene Kristovho učenia, premena pozemského sveta na Božie kráľovstvo. Božie kráľovstvo sa nemôže uskutočniť samovoľne, ľudstvo sa na ňom musí podieľať svojimi vlastnými silami a svojím vedomím, napísal ruský filozof 19. storočia Vladimír Sergejevič Solovjov.

Za panovania Konštantína Veľkého a cisárovnej Heleny bolo r. 313 Milánskym ediktom zrovnoprávnené kresťanstvo s pohanstvom. Tým sa skončilo prenasledovanie kresťanov. Vtedy sa ku kresťanstvu zo zištných dôvodov, teda neúprimne, pripojili aj hordy pohanov. Kresťan v tom čase znamenal „pokrytec”. Rýdzu vieru prvých kresťanov vystriedala abstraktná viera pokrstených pohanov. V tom čase boli položené základy neskoršej formálnosti a apatie.

„Dejiny sa budú opakovať, kým sa z nich nepoučíme”, povedal nejaký múdry filozof. A zdá sa, že je to krutá pravda. Prenasledovanie prvých kresťanov sme si naposledy zopakovali v minulom režime. Arcibiskup Ján Sokol v rozhovore pre denník Pravda povedal: „Vytvorili sme veľkú partiu veriacich, bolo nás 200 - 300, stretávali sme sa ako klub bratislavských turistov. Najťažšie bolo, že sme nemohli vzájomne slobodne komunikovať.” Dnes môžeme všetko slobodne, až nás tá sloboda zadúša - supermarkety, internet, bulvár, zábava na všetky spôsoby - nevieme čo skôr. Len človek - Boží obraz sa akosi vytráca. Kresťanstvo sa stáva módou. Premonštrátorský kazateľ Max Kašparů píše o „pásovej výrobe” kresťanov. Tak nazýva krst detí neveriacich rodičov. Ako by sme nazvali takýchto kresťanov dnes?

Kresťania zasadli za jeden stôl so svojimi prenasledovateľmi a začali preberať ich zvyky. Nie je čas stretávať sa, treba podnikať, cestovať, baviť sa. To väčšinové kresťanstvo nás zaplavilo a pohltilo. Všetko má svoj čas a miesto. Aj zábava, podnikanie,
cestovanie. „Nič ľudské mi nie je cudzie”. Až kým sa to nezačne zneužívať. Kým sa nestane „z pýchy zdravé sebavedomie, z nestriedmosti vyššia životná úroveň, z krádeže ruka voľného trhu, z neúcty k tradíciám víťazstvo zdravého rozumu, z materstva bez manželstva moderná forma existencie, z hulvátstva sloboda prejavu, z lenivosti životný štýl, z lakomstva zákon ekonomiky, zo zanedbania výchovy tvorba vlastného názoru, z hnevu zdravá reakcia nad hlúposťou iných, zo závisti boj o spravodlivosť” (Max Kašparů).

Návod na premenu pozemského sveta na Božie kráľovstvo máme už 2000 rokov, preložený do nášho jazyka 1200 rokov. Čo nám teda bráni uskutočňovať ho? Je to také jednoduché, až sme sa toho zľakli a nemôžeme tomu uveriť. Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého (Gal 4, 15). Lebo kde končí láska, tam sa začína povinnosť a čo robíme len z povinnosti, to obyčajne nerobíme s veľkou radosťou.

„Sloboda, ktorá nezabíja a radosť, ktorá trvá” bola téma druhej Lekcio divina otca arcibiskupa Stanislava Zvolenského. „Ježiš tých, ktorí ho prijali, vykúpil spod zákona, a túto slobodu vydobyl pre všetkých, nielen pre Izraelitov. Spása je výsledkom našej spolupráce s Pánom. Práca na nej sa konkretizuje konaním dobra vo svete poznačenom zlom, a to je základ, z ktorého vychádza pravá duchovná radosť.

Domáca úloha: Je niečo, čo ma v mojom živote zotročuje? Nie je moja sloboda len svojvoľnosť a výlučne hľadanie príjemností? Ľutujem niekedy, že nemôžem robiť isté veci ako tí, čo nepoznajú Krista? Čo mi dodáva viac radosti v živote? Čo znamená sloboda pre lásku v mojom živote?

Táňa Hrašková
Potešili by nás vaše zamyslenia nad týmito otázkami.


Pridané do rubriky články | Článok vyšiel v časopise Blumentál číslo 11 v roku 2008. Internetové vydanie časopisu Blumentál pre Vás pripravuje spevácky zbor.