Blumentál
Bez hriechu počatá

Ako deti prichádzajú pozdraviť svojich rodičov v pamätný deň, keď sa im dostalo nejaké neobyčajné vyznačenie, tak aj my, deti Panny Márie, chceme na ňu myslieť tento mesiac, keď si celá Cirkev pripomína jej zvláštne vyznačenie pred celým stvorením, jej nepoškvrnené počatie. Božie milosrdenstvo vo svojej nepochopiteľnej veľkosti sa nám predstavuje v diele vykúpenia ľudského pokolenia. Podobná hojnosť a štedrosť lásky sa ukázala aj na Panne Márii ešte pred vykonaným vykúpením, pretože Božia Matka bola pre budúce zásluhy svojho Božského Syna zachránená od všetkej skazy hriechu.
 
Keď prichádzame s týmto vedomím k Panne Márii, neprichádzame sami. Predišiel nás anjel poslaný od Boha, ktorý jej priniesol pozdravenie nie ľudské, ale Božie. Aká je to milosť, že sám Boh posiela svojho anjela, aké je to vyznačenie…! Veď koho kedy Boh pozdravil? V minulosti prichádzali poddaní pokloniť sa svojim mocným dobrodincom, ale tu Pán všetkých vládcov, Pán celého stvorenstva prichádza pozdraviť svoje stvorenie. Ešte väčší obdiv budia v nás slová pozdravu: Zdravas, milosti plná!
 
Dovtedy bolo všetko pohrúžené do hriechu, ako bolestne vzdychá aj žalmista: Hľa, v neprávosti som sa narodil a hriešneho ma počala moja mať (Žalm 50, 7). Milosť, ktorá by urobila človeka šťastným, bola dovtedy človeku neznáma. Len bolestné spomienky sa kde-tu uchovávali na niekdajší stratený raj, ktorý sa už nemal nikdy vrátiť. Milosti Božej plnou sa zrazu nazýva žena neznáma svetu, prostredníctvom ktorej sa mala rozšíriť milosť aj na ostatných ľudí.
 
Milosti plná znamená teda radostnú novinu očakávanú už oddávna, že diabol bol premožený. Stačilo by nám samé anjelské pozdravenie, aby sme si vytvorili aspoň predstavu o veľkom vyznačení našej nebeskej Matky. Ale Boh už dávno pripravoval túto slávu a ojedinelé vyznačenie pre Pannu Máriu. Na ňu sa vzťahujú slová prvej blahozvesti, ktoré Boh predniesol, aby Adama a Evu potešil. Neodvrátil sa úplne od padnutého človeka, ba práve naopak, vlieval do jeho srdca novú nádej. Zničenie hrozí skôr diablovi. Hriech sa rozmnožil a zaplavil svet, ale Boh našiel spôsob na zmazanie hriechu, aby zničil diablovu moc nad svetom. Aby sa odstránila všetka pochybnosť, zakročila Božia všemohúcnosť a Božie milosrdenstvo, pre ktoré bola Panna Mária zachránená od všetkej škvrny hriechu. Boh to mohol urobiť. Veď prorokovi Jeremiášovi hovorí: Skôr ako som ťa utvoril v živote, poznal som ťa, a prv než si vyšiel zo života matky, som ťa posvätil (Jer 1, 5). Preto sa patrilo, aby Máriu zachránil od hriechu.
 

Toto je tá radostná udalosť, nad ktorou jasá celé kresťanstvo. Čo môže byť pre hriešnika radostnejšie, ako počuť, že hriech bol premožený. Tak ako väzeň radostným výkrikom víta chvíľu vyslobodenia zo žalára, ba omnoho viac, má sa kresťan radovať z vyslobodenia oveľa väčšieho rozmeru. Keď sa zahľadíme na niektoré starozákonné ženy, Mária ich veľmi prevyšuje. Ester sa v Starom Zákone oslavuje, lebo zachránila svoj rod od časnej smrti. Túto udalosť si židovský národ dodnes pripomína; Judita oslobodila svojich krajanov od krutého Holofernesa. A vtedy všetci volali: Ty si sláva Jeruzalema, ty si radosť Izraela, ty česť nášho ľudu… ruka Pánova ťa posilňovala, preto budeš požehnaná naveky (Jdt 15, 10 - 11).
 
Nepoškvrnené počatie Panny Márie predstavuje omnoho vyššie víťazstvo. Víťazstvo týchto žien zachránilo židovský národ len z čiastočnej skazy. Víťazstvo, ktoré Panna Mária získala nad hriechom vďaka Kristovi, trvá navždy, a je také mocné, že náš protivník nikdy nedosiahne predchádzajúcu moc. Tak ako Kristus je naším večným kňazom a vykupiteľom, podobne sa Mária navždy stala našou najmocnejšou prostredníčkou. Božia milosť ju postavila na najvyšší stupeň medzi všetkým stvorením. Podľa slov svätého Jakuba - veľa zmôže vytrvalá modlitba - o čo s väčšou dôverou máme prichádzať a pozdravovať i prosiť práve našu nebeskú Matku! Kiež by sme ju žiadali a prosili predovšetkým o to, aby sme mohli nasledovať jej cnosti, jej poslušnosť a oddanosť Božej vôli. Koľkokrát cítime opustenosť, stiesnenosť a strach, keď sa v nás ozve svedomie obviňujúce nás z hriechov? Kam pôjdeme, ak nie k Matke? Čo môže byť jej jedinou túžbou, ak nie to, aby sme dosiahli milosť čistoty, v ktorej sa ona vždy skvela? Keď budeme v ten deň na svätej omši, alebo ak ju naši chorí a nevládni budú počúvať cez médiá, pokúsme sa spojiť s tým nespočetným zástupom svätých a Božích vyvolených, ktorí pred trónom Najvyššieho jasajú nad hodnosťou takej veľkej Kráľovnej, aby sme sa s jej pomocou stali ozajstnými svedkami jej večnej oslavy v nebesiach.
 
Marián Bér, kaplán