Blumentál
Obraz zomierajúceho Krista

Staršia pani, ktorú poznám ako obetavú pomocníčku trpiacim v Paríži, mi darovala niekoľko

fotografií známeho fotografa M. Vaissiera, obyvateľa Toulous. Sú to reprodukcie maľby s rozmermi 14,5 x 20,5 cm zobrazujúce tvár ukrižovaného Krista. K fotografiám sú pripojené dejiny originálu a opis udalostí súvisiacich s kópiami, ktoré vyhotovil Veissier. Takto uvádza článok Plačúca tvár Krista P. Andrzej Trojanowski TCr v časopise Milujte sa (č. 9). Pohľad na ubolenú Ježišovu tvár môže byť pre nás dobrým motívom na meditáciu v pôstnom období.

Celý príbeh sa začal 19. marca 1983 na slávnosť sv. Jozefa. V ten deň obyvateľka Marseillu Syssel Cymerová počas hustého lejaku stála neďaleko svojho domu oproti soche Panny Márie v kamennom výklenku. Jej pozornosť upútal papier v kaluži uprostred ulice. Žena s údivom zistila, že na papieri je kresba trpiaceho Krista. Jej údiv sa ešte zväčšil, keď zistila, že obrázok je celkom suchý a nepoškodený, kým jeho druhá strana je zablatená a sú na nej stopy pneumatík a topánok. O náleze povedala známemu kňazovi, ktorý si u fotografistu Veissiera objednal reprodukciu. Ten si urobil kópiu aj pre seba a odložil si ju medzi ostatné kópie. Na celú vec zabudol. Našiel ju takmer po ôsmich rokoch; vtedy urobil dve ďalšie kópie a daroval ich dvom ľuďom: spomínanému kňazovi a svojmu známemu Paulovi Soosovi, keď si u neho objednal kópiu ikony Panny Márie. Kňaz prekvapený upozornil Veissiera, že práve on si u neho objednal fotografiu obrazu.

Toľko z úvodu citovaného článku. Hneď na začiatku upozorňujeme našich čitateľov, že nevieme, či o udalostiach, ktoré autor opisuje, ďalej Cirkev rozhodla a či ich uznala za hodnoverné. Napriek tomu sme sa rozhodli uverejniť fotografiu obrazu a čosi o ňom, pretože to, ako si Ježišovu ubolenú tvár uctievajú veriaci v oblasti, v ktorej sa obraz nachádza, je v súlade s tým, ako by sa kresťan mal usilovať o prehĺbenie svojho duchovného života a nehľadať v podobných udalostiach senzácie, ale skôr to, čo mu má vec povedať. V tomto duchu pohľad na trpiaceho Krista každému jednému z nás môže povedať veľa o Kristovej vykupiteľskej obete.

Podrobnosti o „ceste obrazu nebudeme uvádzať, spomenieme iba to, že podľa autora článku pátra Trojanowského sa dňa 6. decembra 1991 v očiach Pána objavili krvavo zafarbené slzy, ktoré vydávali príjemnú vôňu. Pod vplyvom tejto udalosti sa fotografista Veissier rozhodol vyhľadať autorku obrazu a od Syssel Cymerovej si vyžiadal jej originál. Na ňom našiel podpis Ettiennette Gilles a zistil, že jeho autorka zomrela pred niekoľkými desiatkami rokov, a že predlohou na namaľovanie obrazu bola pravdepodobne drevená socha Ukrižovaného z Limpias v Španielsku, dielo Pedra a de Mena, umelca zo 17. storočia. Miestni obyvatelia ju nazývajú zomierajúci Najsvätejší Kristus.

Druhýkrát sa v prítomnosti modliacich ľudí mali 2. februára 1994 na obraze objaviť početné pramienky krvi vytekajúce spod tŕňovej koruny.

Autor článku opäť zdôrazňuje, že každý by mal hľadať odpoveď na túto udalosť vo svojom srdci. Reakcie sú rozličné, no čoraz viac ľudí vidí v obraze výzvu na prehĺbenie duchovného života, na modlitby a prijímanie sviatostí. V pohľade na obraz vnímajú rovnaké posolstvo, aké plynie z pohľadu na kríž. Sú presvedčení o jeho dôležitom posolstve pre súčasného človeka často vzdialeného od Boha a od pravdy o sebe, necitlivého na Božiu lásku, ľahostajného k časným alebo večným dôsledkom svojich hriechov. Ľudia, ktorí si tento obraz Krista uctievajú, vidia v ňom dôkaz lásky a starostlivosti Pána Ježiša o osud celého ľudstva stojaceho na pokraji katastrofy, ktorú si ľudstvo spôsobuje samo vďaka „pokroku”, za cenu vylúčenia Boha zo života, za cenu spreneverenia sa pravde, prirodzenosti a dôstojnosti človeka, ktorý akceptuje rozličné úchylky, ničenie nenarodených, eutanáziu, terorizmus, vojny…

V Kristovom krvácajúcom a slziacom obraze ľudia uctievajúci si tento obraz vidia znamenie utrpenia Boha v jeho bezhraničnej láske k človeku, ktorá sa nielen vydala na ukrižovanie, ale ľudia ňou stále pohŕdajú a odmietajú ju. Tá láska, keď je ustavične odmietaná, ponižovaná a hanená, prejavuje sa slzami a krvou. Takto k nám hovorí Ježiš bez toho, aby narúšal niekoho slobodu, bez toho, aby niekoho nútil obrátiť sa.

A aké posolstvo si máme z opisovanej udalosti vybrať my? Sme slobodní a Cirkev nikomu nepredpisuje veriť takýmto svedectvám a zároveň nás upozorňuje, že slobodná vôľa človeka znamená aj zodpovednosť. Nie zodpovednosť za to, či takýmto udalostiam uveríme, ale zodpovednosť za spásu svoju aj iných, na ktorých, či si to uvedomujem alebo nie, majú morálne rozhodnutia každého jednotlivca reálny vplyv: dobrý alebo zlý. Nemožno poprieť, že všetci, ktorí na Kristovu lásku odpovedajú pokáním a obrátením, prispievajú k záchrane ľudstva. Navonok neviditeľní, skromní a tichí, často aj vysmievaní sú ozajstným požehnaním pre svet. Nespoliehajú sa na svoje zásluhy, ale na moc Kristovho kríža.

Kristova tvár na tomto obraze preniká do srdca človeka svojou vznešenou krásou a dôstojnosťou, no najviac hĺbkou utrpenia a pokojom, ktorý z nej vyžaruje, už opísaná udalosť sa stala alebo nie. Hovorí človeku bez slov. Tŕňová koruna, krv a slzy hovoria o obrovskej nespravodlivosti, o zlobe hriechu, o nedôvere človeka voči Bohu, o odmietaní jeho prikázaní…, no predovšetkým o Božej láske.

Z v úvode citovaného článku vybrala X.D.