Blumentál
Poznáme svoje náboženstvo?

Nedávno som bola svedkom rozhovoru o rozdieloch medzi jednotlivými monoteistickými

náboženstvami, kresťanskými i nekresťanskými, o jednote i rozdieloch, o ekumenizme i medzináboženskom dialógu. Vtedy tam zaznela veta: Prečo to napätie medzi kresťanmi a moslimami, veď moslimovia vyznávajú toho istého Boha ako kresťania. Článok uverejnený v šiestom tohtoročnom čísle Světla: Problémom nie sú moslimovia, ale islam. Z článku sme vybrali myšlienky, ktoré by mohli dať aspoň čiastočnú odpoveď na otázku rozdielov medzi kresťanstvom a islamom.

Nedostatkom mnohých Európanov je, píše autor citovaného článku Jozef Hergert CM, že nepoznajú poriadne ani kresťanskú náuku, ani učenie islamu. Preto mnohí v súčasnom sekularizovanom prostredí pokladajú obidve náboženstvá za podobné. Hovoria: obidve sú monoteistické, obidve poznajú Krista, všetci veríme v jedného Boha, a pretože Boh je len jeden, kresťanský aj islamský sú totožní. Toto však je viac ako primitívna predstava.

Pravda je celkom iná: Kresťanstvo a islam sú od základu odlišné náboženstvá. Obidve sa pokladajú za Bohom poverené hlásať ľuďom určité pravdy. Preto obidve tieto náboženstvá majú misijný charakter. Obidve sú postavené na zjavení a chcú byť posolstvami spásy. Veriť im alebo neveriť, neznamená len prijať alebo odmietnuť náboženské presvedčenie, je to prejav poslušnosti či neposlušnosti voči Božej vôli.

Pre islam je Alah jediný, hovorí za závojom, a neodhaľuje tajomstvo svojho života… ostáva nekonečne transcendentný. Vzťah medzi Alahom a človekom, medzi stvoriteľom a tvorom je ako vzťah medzi pánom a otrokom. Aj proroci (Abrahám, Isa, Mohamed) sú označovaní ako Alahovi otroci. Poslaním človeka je poddanstvo - to napokon vyjadruje aj význam slova islam.

Kresťanské náboženstvo podobne ako islam vychádza z viery v jedného Boha, ale tento Boh je nielen všemohúci, ale je aj naším otcom. Vzťah otec - dieťa je pre kresťana vzhľadom na Boha podstatný, kým pre moslima je nemysliteľný a dokonca je urážkou Boha.

A ešte jeden dôležitý pohľad: otázka dôstojnosti a slobody človeka. Oboje sa odvodzuje z obrazu Boha. Podľa kresťanskej náuky je však človek stvorený na Boží obraz. Dôstojnosť mu dal sám Boh, a je nedotknuteľná. Platí to o každom človeku: či je kresťan, alebo nie, či je muž alebo žena, príslušník národa alebo prisťahovalec, vzorný občan alebo zločinec.

Pre moslima je Boží obraz v človeku neprijateľný a Alahovi sa nikto nesmie podobať. Pre nich je to hriech, dokonca jeden z najťažších.

Pre kresťana je jasné, že muž a žena majú rovnakú dôstojnosť, v islame je muž vyšší tvor, žena je o stupeň nižšie.

Názor islamu, že človeka síce stvoril Boh, ale nie na svoj obraz, vychádza z toho, že človek nie je slobodný, ale podrobený, má vážne dôsledky: s počtom 1,3 mld. členov je islam po kresťanstve druhým najväčším náboženstvom „vďaka” najrýchlejšie rastúcemu počtu členov. Nijaký vyznávač islamu nepozná ozajstného Krista. Pozná proroka Isu, to však nie je Ježiš Kristus. Moslimovia o ňom nevedia, že je Vykupiteľ a Spasiteľ, nepoznajú ani jeho život, ani jeho posolstvo. To, čo moslimovia vedia o Ježišovi, vychádza celkom z učenia Koránu, teda to, čo sa o ňom učia v mešitách, to, čo o ňom hovorí rodina, susedia, médiá, ale naraz aj to, ako ho svojím životom predstavujú kresťania.

V islamských krajinách kresťania žijú ako menšiny a vo veľkom strachu. Varujú sa moslimom predstaviť svoju vieru, sú pokorovaní a vo väčšine krajín dodnes prenasledovaní fundamentalistickými skupinami. Preto žijú v tichosti a pokiaľ možno tak, aby boli čo najnenápadnejší. Ich srdcia sú pred vyznávačmi islamu prevažne zatvorené. Nechcú mať problémy, ale pokiaľ možno, chcú len pokoj. Po všetkom, čo v Oriente vytrpeli, je ich postoj pochopiteľný. Správny však nie je, lebo práve preto moslimovia kresťanstvo nepoznajú. A čo spoznávajú, keď prídu do „kresťanských krajín Európy?

Pre moslimov je islam všetkým. Keď moslim príde do Európy, všetko, čo tu vidí, je pre neho kresťanstvo: nahotiny na plagátoch, holé „pupky” žien… Pre moslimov je to šokujúce. Potrebujú preto veľmi dlhý čas, aby rozpoznali to, za čo západná kultúra vďačí kresťanstvu, že to, čo vidia na ulici, nemožno s kresťanstvom stotožňovať. Až keď moslim naozaj spozná, že skutoční kresťania sa s takýmito výstrelkami nestotožňujú, že žijú celkom inak, začne sa zaujímať o kresťanstvo a o evanjelium. A keď náhodou začne evanjelium čítať, Ježiš moslimov celkom fascinuje. Je nádherné, keď možno takýchto ľudí učiť. Mnohí sú na ceste hľadania, a my všetci sme povolaní, aby sme im svojím životom ohlasovali Krista. Podľa: Josef Hergert CM Vision 2000 - 5/2009 Světlo 6/2009

pripravila X.D.