Blumentál
Prežime máj s Máriou

Máj, najkrajší mesiac roka, v ktorom celá príroda hýri pestrosťou rôznofarebných kvetov

a sviežou zeleňou, a všetko sa v nej prebúdza k novému životu. Tento mesiac „od vekov” patrí Ježišovej Matke, „najkrajšiemu kvetu” aký sa kedy zrodil medzi deťmi ľudského pokolenia. Máj, mesiac, v ktorom sa Máriine ľudské deti ešte vrúcnejšie vinú k svojej nebeskej Matke, aj Cirkev, aby sa jej veriaci prebudili k novému životu, odporúča svojim veriacim: účasť na rozličných mariánskych pobožnostiach, ako sú mariánske litánie a pod. (porov. Direktórium

2009 s. 124).

Celý tohtoročný máj budeme prežívať vo

veľkonočnom duchu, o ktorom spomínané Direktórium píše: Rímska liturgia si počas „Veľkej nedele”, čiže v rozpätí päťdesiatich dní, keď Cirkev v plesaní slávi veľkonočné tajomstvo, pripomína aj Kristovu Matku, či už preniknutú radosťou zo Synovho zmŕtvychvstania, alebo ako zotrváva s apoštolmi na modlitbách a isto s nimi očakáva dar Ducha Svätého (porov. Sk 1, 14). Keď však Cirkev plní svoje materské poslanie, keď slávi sviatosti uvádzania do kresťanského života, ktoré sú veľkonočnými sviatosťami, vidí v preblahoslavenej Panne vzor svojho materstva; ale aj spoznáva, že Kristova Matka je jej vzorom a pomocou pri hlásaní evanjelia, ktoré jej zveril zmŕtvychvstalý Kristus (porov. Mt 28, 19 - 20).

Zo stručných správ, ktoré nachádzame vo Svätom písme o Panne Márii môžeme vydedukovať hlboké tajomstvá viery. Do tejto kategórie správ patrí aj skutočnosť jej prítomnosti vo večeradle v čase očakávania darov Ducha Svätého. Pred prvými Turícami, ktoré boli vlastne dňom založenia Kristovej Cirkvi, uskutočnila sa vôbec prvá novéna, ktorej predsedala vlastne Panna Mária - Božia Matka. Máriina prítomnosť vo večeradle je poslednou spomienkou na Pannu Máriu vo Svätom Písme. Ňou sa však spomienka na Ježišovu Matku a na jej účasť na diele spásy nekončí. Ona bola sprostredkovateľkou všetkých milostí nielen v Betleheme, v Nazarete, v Káne, na Kalvárii pod krížom, a v turíčnom Večeradle, ale ostáva ňou až do skončenia vekov.

Ľudia na to často zabúdajú, no Panna Mária sa sama stará o to, aby deti, ktoré jej zveril Syn vo vrcholnej chvíli svojho pozemského života, vedeli o jej materskej láske, o jej prítomnosti a neprestajne sa tešili z jej ochrany. Ona sama túži prebývať medzi nami. Niet teda divu, že svet je posiaty jej zasvätenými svätyňami, ktoré boli vybudované na jej vyslovené želanie a že svoju prítomnosť v nich dosvedčuje neuveriteľnými divmi, znameniami a záplavou Božích darov, ktoré sprostredkúva.

Je to predovšetkým jej pomoc v boji proti Zlému. Stačí, aby sme si uvedomili, akú iniciatívu prejavuje Satan, náš Nepriateľ, čo a kto mu na tomto svete slúži. Mária pomáha, veď situácia, v ktorej sa ocitá Boží ľud dnes, je oveľa vážnejšia, ako bol nedostatok vína na svadbe v Káne, a predsa ani tam neostala ľahostajná voči tým, čo boli v núdzi. Pán nám vlastne na tomto prípade ukázal spôsob, ako Mária pomáha. Tá, ktorú si vybral za svoju matku, je veľmi

citlivá na potreby svojich ľudských detí

a rozoznáva „čas núdze”, prihovára sa za

tých, čo sa ocitajú v nebezpečenstve a neraz im aj dáva najavo, čo majú robiť A tak Božia Matka a Matka ľudí bedlí nad jednotlivcami, nad spoločenstvami, nad národmi i nad celým svetom. To je hlavný dôvod, prečo neraz mimoriadnym spôsobom vstupuje do dejín.

Ak je to tak, položil ktosi otázku: prečo sa v čase ohrozenia ľudstva neobracia priamo na mocných sveta a predstaviteľov Cirkvi, prečo si vyberá duše jednoduché, nevedomé, často deti? Aj tu sa ako v mnohých prípadoch môžeme len domnievať, že jej vstupy do ľudských dejín by nemali priamo zasahovať do svetového diania. Mária len ponúka možnosť hlbšieho pohľadu z hľadiska dejín i budúcnosti sveta. Upozorňuje na trvalo platné pravdy, ktoré treba rešpektovať a dôsledne sa ich pridŕžať a naznačuje podmienky, za akých môže Boh na jej príhovor poskytnúť svojmu ľudu mimoriadnu pomoc.

Ani Jonáš v Ninive nešiel priamo ku kráľovi a nepovedal mu, čo má robiť, aby Ninive nebolo zničené. Kráľ sa mohol nepohodlného proroka zbaviť, mohol ho umlčať. Bol to však múdry kráľ, preto ľudu vo svojej ríši prikázal kajať sa a sám im bol príkladom.

Podobne je to aj so vstupmi Márie do dejín ľudstva: Božia Matka si volá svojich poslov, bývajú to väčšinou duše jednoduché a až také nevedomé, že by si jej posolstvo sami nevedeli vymyslieť a neraz mu ani nerozumeli (spomeňme len to, ako sa

predstavila Bernadete v Lurdoch, či to, ako

sa fatimské deti domnievali, že „Russia” je

nejaká zlá žena, ktorá sa má obrátiť). Vierohodnosť svojho posolstva neraz Božia Matka posilňuje mimoriadnymi udalosťami, akým bol slnečný zázrak vo Fatime, či čerstvé ruže v zimnom Mexiku.

Máriino posolstvo obsahuje spravidla tri požiadavky: obrátenie, pokánie a zasvätenie. Kým obrátenie v jej posolstvách sa týka jednotlivcov, pokánie a zasvätenie má aj zástupný charakter. Takým bola napríklad obeta jej Syna na kríži, ktorú priniesol za celé ľudstvo, či utrpenie a obete ľudí, ktorí prijali Spasiteľovu výzvu a spájajú svoje obety s obetou Ježiša. K tým, čo sa dobrovoľne obetovali, patria aj dve fatimské deti.

A čo zasvätenie? Zasvätenie sa Márii znamená viac, ako len uchýlenia sa pod jej ochranný materinský plášť, kde Zlý nemá prístup. Zasvätiť sa Panne Márii znamená celkom sa jej odovzdať a uznať, že sa stávame jej bezvýhradným vlastníctvom: Totus Tuus. To nám dáva istotu, že nás Mária nenechá napospas Nepriateľovi, ale súčasne nás zaväzuje, aby sme sa ako jej vlastníctvo aj správali. Na to by mali myslieť všetky matky a svoje deti by mali zasväcovať Panne Márii už pred narodením i po narodení, aby ich vytrhla z moci Zlého a ukryla pod svoj materinský plášť.

V nedávnej minulosti sme neraz boli svedkami snáh „očistiť” našu zbožnosť od „prihlbokej” mariánskej úcty, aby tým neutrpela úcta k jedinému a pravému Spasiteľovi, jej Synovi. A výsledok? Všade, kde ustupovala mariánska úcta, v ešte väčšej miere sa znižovala úcta k Ježišovi, predovšetkým v Eucharistii. Vďaka Jánovi Pavlovi II. za jeho lásku k Ježišovej Matke i za to, že neváhal nazvať ju Eucharistickou ženou.

Prežívame Mariánsky mesiac. Kedysi počas Loretánskych litánií katolícke chrámy počas tejto starobylej pobožnosti zvučali mohutným a radostným spevom. Dnes sa akosi z chrámov na svoju vlastnú škodu opäť vytrácame. Pohlcuje nás materiálny svet a možno aj „sloboda”, ktorú nám ponúka. Ak by sme predsa len chceli upevniť svoj vzťah k Panne Márii, možnosť nám ponúka aj najstaršie Mariánske pútnické miesto našej diecézy - Marianka, kde sa pravidelne konajú tzv. mesačné púte. Tá májová bude už 9. o tretej popoludní. Ten, kto chce pocítiť pravý pokoj v duši, môže ho nájsť práve tam, v Mariánskom údolí pod klenbou mohutných stromov, kde sa mesiac čo mesiac na modlitbu ruženca a na svätú omšu zhromažďujú verné Máriine deti. No aj v našom Blumentálskom chráme máme možnosť prežiť chvíle sústredenej modlitby pred obrazom našej Matky dobrej rady. Veď aj pri nej sa pred rokmi zastavovali veriaci, keď putovali do Marianky či do rakúskeho Mariazelu.

Pripravila X.D.

V príspevku sú state vybraté a preložené z úvodníka vo Světle 20/2007, ktorého autorom

je -iš-