Blumentál
Vystúpil k otcovi, ale nenechal nás samých

V tomto mesiaci sa končí veľkonočné obdobie a než sa zavŕši, budeme sláviť sviatok Nanebovstúpenia

Pána. Je nanebovstúpenie tradícia? Je to legenda? Iste nie, ak veríme tomu, čo je zachytené vo Svätom Písme: Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich do neba (Lk 24, 51), alebo …vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha (Mk 16, 19). Pokúsme sa teda zamyslieť

nad významom tohto sviatku v živote každého z nás i v živote našej „kresťanskej” spoločnosti.

Kedysi si ľudia mysleli, že modrá obloha

nad nimi je pevná klenba, za ktorou sa nachádza nebo. Postupne sa výskumom zistilo, že belasosť oblohy je len osvetlený vzduch a nad ním sú nekonečné vesmírne priestory. Astronómovia hovoria o ohromných vzdialenostiach a miliardách svetelných rokov. Môžeme pokladať za logické a správne, keď sa pri sviatku nanebovstúpenia Pána pýtame: kde vlastne vystúpil Ježiš? A kritickejší sa môžu pýtať: nie sú to vo Svätom písme len nejaké rozprávky, z ktorých sa veda smeje? Seriózna veda sa nesmeje, a my nemusíme mať strach, že veríme niečo, čo je proti rozumu alebo vedeckým výskumom.

Cirkev učí, že Ježiš neodišiel z tejto zeme na nejaké iné miesto. Ak hovoríme, že sa vrátil k Otcovi, musíme vedieť, že tam, kde je Boh, nejestvuje priestor a čas v našom zmysle. Keď Kristus prišiel medzi nás, zjavil sa v našom priestore a čase, a jeho vystúpením k Otcovi oslavujeme, že po splnení svojej pozemskej misie znova prešiel do večnosti a nekonečnosti.

Preto ľudstvo nemôže nijakou vesmírnou

sondou, nijakým satelitom odhaliť, kde sa nachádza Ježiš, Panna Mária ale aj iní, o ktorých čítame, že boli vzatí do neba, napríklad Henoch alebo Eliáš. To jednoducho presahuje ľudské kompetencie alebo schopnosti. Do Božieho sveta môžu vstúpiť len oslávené bytosti, ktoré nepodliehajú zákonom zeme, ako im nepodliehalo Ježišovo telo po jeho zmŕtvychvstaní. Márne sa nám vysmievajú slobodomurári (aj niektorí slovenskí), ktorí pod rúškom vedy rozvracajú kresťanskú spoločnosť a natískajú človeku čosi nové, ideológiu, ktorá je na prvý pohľad krásna ako plody stromu poznania dobra a zla v raji. Tu by sme mohli spomenúť aj Jehovových svedkov a všetky poľutovaniahodné spolky ako nástroje ríše inferna.

Pre nás je dôležitá aj druhá skutočnosť, ktorá vyplýva zo sviatku Nanebovstúpenia Pána. Ježiš odišiel, ale zároveň aj medzi nami ostal. Vieme to na základe jeho vyhlásení: Kde sú dvaja, alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som aj ja medzi nimi” (Mt 18, 20). Kto je moje telo a pije moju krv,

ostáva vo mne a ja v ňom” (Jn 6, 56). A hľa,

ja som s vami po všetky dni, až do skončenia

sveta (Mt 28, 20).

Ježiš nám však prisľúbil ešte viac: Nech sa neznepokojuje vaše srdce. Verte v Boha a verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto? Keď odídem a pripravím vám miesto, vrátim sa a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja (Jn 14, 1-3).

Vieme, že najjužnejší mys Afriky sa volá Mys Dobrej nádeje. Nevolal sa tak vždy. Jeho predchádzajúci názov bol: Mys Utrpenia. Bolo to preto, lebo tamojší obyvatelia verili, že popri ňom nemôže preplávať ani jedna loď, aby nestroskotala. Ale keď sa raz podarilo známemu moreplavcovi Vasco de Gamovi bez ujmy oboplával mys, rozhodli sa aj iní, ním povzbudení, plávať tým smerom a neskoršie premenovali Mys Utrpenia na Mys Dobrej nádeje.

Aj do Ježišovho zmŕtvychvstania a nanebovstúpenia existoval takýto mys hrôzy - bola to smrť. Keď Ježiš tento „mys” premohol, smrť sa stala pre ľudstvo „mysom” nádeje, okolo ktorého prechádzajú zosnulí do večnosti, k Ježišovi. Vo Vyznaní viery vyznávame, že Ježiš vystúpil na nebesia… a veríme vo vzkriesenie tela a život večný. Nech to nielen hovoríme ústami, ale aj srdcom a rozumom veríme.

Spracoval Marián Bér