Čo je hriech? – Možno povedať, že hriech je dvojaký pohyb. Na jednej strane je to odklon od Boha, keď človek hriechom hovorí Bohu nie a svojou neposlušnosťou sa pyšne postaví proti svojmu Stvoriteľovi, akoby mu povedal, že ho nepotrebuje. Že nepotrebuje svojho Stvoriteľa! Na druhej strane je to nezriadený príklon k stvoreným veciam. Boh povedal Adamovi: Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz (Gn 2, 16)!
Čo je pre nás dobré a čo zlé, to určil Boh. Človek sa prvým hriechom rozhodol, že on sám bude posudzovať, čo je pre neho dobré a čo zlé. Človekovi sa však hriech zdá dobrom. Veď nikto nerobí zlo pre zlo. Každý sa usiluje robiť dobro a chce dobro, no problémom je, že to dobro, ktoré chce, nie je v zhode s Božou vôľou, a to je hriech. Človek tak rozbíja poriadok sám v sebe a ničí seba samého. Možno to vidieť na mravne skazených ľuďoch. Niekedy je žalostné na nich pozerať. Sú to tros ky. A to sa deje v každom z nás, lebo všetci sme hriešni, všetci máme svoje zranenia.
Cesta späť k Bohu nie je jednoduchá. Človek sám nie je schopný vrátiť sa k Bohu a nastoliť v sebe pôvodný poriadok. Sám Boh hľadá človeka. Aj v raji to tak bolo: Adam sa po hriechu pred Bohom skryl a Boh ho zavolal: „Kde si?” ( porov. Gn 3, 9). Boh počas celých dejín spásy hľadal človeka, a keď sa naplnil čas, prišiel na svet a stal sa človekom.
Sv. Ján hovorí: V ňom hriechu niet. Kto ostáva v ňom, nehreší (Jn 3, 6). Ježiš prišiel prežiť život človeka a prežiť ho bez hriechu. Len v ňom sa môžeme vrátiť k Bohu, odkloniť sa od stvorených vecí a vrátiť sa k svojmu Stvoriteľovi, primknúť sa k Bohu, a tak nastoliť poriadok vo svojom vzťahu k stvoreným veciam. Niekedy počujeme ľudí argumentovať takto: „Mám problémy v rodine, nechodím do kostola. Najprv vyriešim svoje problémy a potom prídem k Bohu.“ Ale veď Boh sa stal človekom, aby s človekom problémy riešil. Chce byť prítomný v živote každého. Niekedy by sme si chceli vyriešiť hriechy alebo pokušenia sami. Nerobme to! Určite sa to skončí zle… Ustavične pozývajme Ježiša do svojho života. Čím viac sa budeme k nemu obracať, tým istejšie budeme riešiť svoje problémy, slabosti, pokušenia a hriechy. Tým, že sa obrátime k Bohu, odvrátime sa od zlej cesty, lepšie spoznáme, čo je pre nás dobré a v Bohu budeme lepšie vidieť aj samých seba.
Kto ostáva v ňom, nehreší. Dôležité je, čo najviac byť s Bohom a obracať sa k nemu počas celého dňa. Prosiť ho o pomoc, o radu, o svetlo, ďakovať mu a ostávať v ňom. Lebo iba kto zostáva v Ježišovi, nehreší. Nerobme si ilúzie. Neskrývajme sa pred ním ako Adam po hriechu. Ak veríme, že Ježiš je náš Spasiteľ a Vykupiteľ, budeme sa ho pridŕžať a ustavične sa k nemu obracať. Ježišova prítomnosť bude uzdravovať aj naše zranenia a bude liekom na naše problémy. Nech nás ženie nádej, že raz ho budeme vidieť takého, aký je a budeme v jeho prítomnosti naveky šťastní v nebi s tými, ktorí nás už predišli.
Juraj Vittek