Cintorín je miesto pokoja.

Cintorín je miesto, kde tí,

čo už nehovoria, predsa hovoria

Počuť tu hlasy, čo nezachytia uši.

Hlas mŕtvych sa ozýva len v duši.

Pozeraj na hroby, pozeraj na zem

a vypočuj si mŕtvych kázeň.

Čo meno, to ľudský osud

na náhrobnom kameni.

Hrob každý sa ťa pýta:

„Na aký osud sa tvoj život premení?“

Počuť hlas tých, čo mám boli blízki:

„Poď k nám a pozri na svoj život z výšky.

Z pohľadu večnosti, ak duša pozerá,

všetko, čo robíš, celkom inak vyzerá.“

Ozýva sa ten známy starostlivý hlas

z hrobov tých, kde leží nejedna dobrá mať:

„Dieťa moje, len si dušu nezatrať!“

Z hrobov otcov vychádzajú zas varovné
slová:

„Chráň sa zlého a drž sa Boha!”

A priateľ tu pochovaný ti dáva dobré rady:

„Nebež v živote za tým, čo ťa zradí!“

Aj z tých malých detských hrobčekov

počuť slabé hlásky:

„Netreba tu dlho žiť, ale rozdať

čím viac lásky.“

V tento čas, na tomto mieste

naučme sa počuť kázeň našich mŕtvych

bratov a sestier