V predchádzajúcich dvoch číslach Blumentálu v príspevku Lectio divina sme hovorili o význame duchovného čítania pre veriaceho kresťana katolíka, o tom, aké dôležité je čítať Sväté písmo a ako ho treba čítať, aby sme ho čo najlepšie pochopili. V tomto čísle ponúkame čitateľom niekoľko myšlienok o starozákonnej knihe Genezis.
Genezis (hebr. bere’šit) je kniha pô vo du. V nej je načrtnutý tak pôvod sveta, ľudstva, manželstva, hriechu a smrti, ako aj počiatok Božích dejín spásy a prisľúbení Izraelu.
Prvú časť (kapitoly Gen 1 – 11) nazývame pradejnami. Nie sú to dejiny profánnej histórie, ale dejiny Božie a ľudské. Hoci zameriavajú pozornosť čitateľa na vzdialenú minulosť, tento text nepatrí k najstarším častiam Starého zákona. Pôvod majú vo viere Izraela po tom, ako Izrael zažil a skúsil dlhodobé Božie vedenie a sprevádzanie.
1. Stvorenie v šiestich dňoch (Gen 1, 1 – 2, 3) má pôvod v kňazských kruhoch. Je to strofický hymnus (Boh povedal... bude... a bolo). Boh tvorí svojím slovom. V prvých troch dňoch tvorí Boh priestory oddeľovaním, v nasledujúcich troch dňoch ich dekoruje bytosťami a nad všetko stavia človeka. Vyzdvihnutie soboty je typické pre babylonský exil. Stredobodom stvorenia je človek, ktorý je tak v práci, ako aj pri odpočinku pravým obrazom Boha. Všetko stvorenie je dobré, lebo pochádza od Boha.
2. Jahvistický text o začiatkoch ľudstva v raji a o hriešnom páde (Gen 2,4b – 3, 24) je podanie plné symbolov a obrazov, ktoré poukazujú na mýty susedných národov Izraela. Mýty sú očistené od pohanských predstáv, ktoré odporovali viere Izraela. Obsahuje aj tzv. príbeh zdôvodnenia – odkiaľ je na zemi hriech? Had je síce jeho príčinou, ale skutok pochádza z vlastnej zodpovednosti človeka. Nie je tu popísaný iba prvý hriech, ale všetky hriechy vo svojom priebehu podľa schémy: pokušenie–váhanie–skutok–han ba– uis ťo vanie o nevine. Boh, ktorý preklína hada, ale človeka iba trestá, dáva v tejto smutnej situácii znamenie nádeje pre ľudí, ktoré cirkevní otcovia nazvali protoevanjelium. V následných rozprávaniach o hriechu (Kain, Lamech, Bábel) sa opakujú tri motívy: hriech ľudí – Boží trest – Božie zľutovanie.
3. Hriech Kaina (4, 1 – 5, 32) je pokračovaním prvého hriechu v násilí a vražde. Po narušení vzťahu k Bohu aj sami ľudia porušujú vzťahy medzi sebou a žijú v nenávisti. Následkom hriechu je hriech. Rozprávanie je etiológiou (vysvetlením príčiny) pôvodu Kenitov s nápadným tetovaním v Kanaáne.
4. Potopa a Noe (6, 1 – 9, 17) je v podstate druhým aktom stvorenia. V dejinách šesťdesiatich národov nachádzame mýty o veľkej záplave. Veľmi blízky Biblii je Epos o Gilgamešovi. Starý text sa po prepracovaní stal výpoveďou v novom svetle pre vieru Izraela. Boh odporuje hriechu, trestá ho, ale v Noemovi dá ľudstvu nový začiatok. Štyridsať dní dažďa pri potope označuje čas príchodu novej epochy. Po potope už Boh nebude viac vykonávať súd bezprostredne po každom hriechu. V zmluve z Noemom sa zaväzuje, že bude mať lásku k stvoreniu.
5. Od Noema po Abraháma (9, 18 – 11, 32) Izrael podnietený pozorovaním moci a náboženstva Babylonu (ziguraty-poschodové veže) využije toto rozprávanie na vyjadrenie svojej viery o situácii človeka po hriechu. Bábel v sumerskom jazyku znamená Božia brána, v hebrejčine podobné slovo balal značí pomiešal. Rozptýlenie národov je následok bezbožnosti. Nádej zasvitne po rozptýlení národov v Taremovi, Abrahámovom otcovi. Nie Boží hnev a trest, ale milosť sú posledným slovom Boha.
Druhá časť, (kapitoly 12 – 50) obsahuje pradejiny Izraela, ktoré sa začínajú patriarchami a postupne vedú k dejinám národa. V centre kapitol sú Božie prisľúbenia. Nájdeme tu podania z rôznych období: rozprávania naviazané na sväté miesta, rodinné rozprávania. Dnes nemožno popierať historickosť podaní o patriarchoch potvrdenú aj výskumami Palestíny, aj keď sa nedá v detailoch historicky podložiť. Patriarchovia pochádzajú z Aramejcov, vedú nomádsky spôsob života. Poznáme troch hlavných patriarchov, ktorí pobudnú v Kanaáne 215 rokov.
1. Abrahámov cyklus (12, 1 – 25, 18). Abram (znamená vznešený otec) bude po odchode z Charanu premenovaný na Abraháma (otec zväzku ľudí). Novým menom sa začína nové poslanie a nový životný úsek. Boh mu prisľúbi početné potomstvo, krajinu Kanaán a požehnanie. On vždy nasleduje Božie volanie, posilnené slávnostným uzavretím zmluvy (Gen 15). Kňazský spis v nej vidí znak zmluvy, ktorý je záväzný pre celý Izrael – obriezka, ktorá mala pôvodne hygienický charakter, sa takto stáva náboženským znakom. Hlavným obsahom Abrahámovho života pred Bohom je viera a poslušnosť, ktoré sú vystavené veľkej skúške pri obetovaní Izáka (Gen 22). Abrahámova ochota obetovať nebola v Kanaáne niečím neslýchaným, pretože ľudské obety boli v tom čase bežné. Boh ale nakoniec odmieta ľudské obety a ochotu darovať považuje za niečo väčšie ako sám dar.
2. Izákov cyklus (25, 19 – 28, 9). Meno Izák znamená smial sa. On je najdlhšie žijúci patriarcha. Je synom veľkého otca a otcom veľkého syna. Boh mu potvrdí Abrahámove prisľúbenia.
3. Jakubov cyklus (28, 10 – 36, 43). Po získaní práv Jakub uteká pred bratom. Na úteku vidí schody do neba, na mieste kde uctievali iných bohov dostáva požehnanie a prisľúbenie. Toto rozprávanie je etiológiou kultového miesta Betelu. Po dvadsiatich rokoch sa Jakub vracia od Labana so svojou rodinou. Pri návrate zažije nočný zápas pri Jaboku. Rozprávanie vyrastá na starých poznatkoch rannokanaánskeho obdobia. Strašná bytosť je sám Boh. Jakub vyjde zo zápasu ako víťaz. Dostáva nové meno Izrael (kiež panuje Boh). Izrael sa stal praotcom dvanástich kmeňov. Historické pozadie príbuzenských vzťahov v bratských kmeňoch siaha do čias sudcov. Izrael je takto spoločenstvom založeným na viere otcov v Boha.
Pri veku patriarchov sú uplatnené tzv. multiplikačné hry: Abrahám 175 r. = 7 x x5x 5 (súčet 7 + 5 + 5 = 17); Izák 180 r. = =5 x 6 x 6 (súčet = 17); Jakub 147 r. = 3 x x7 x 7 (súčet=17).
4. Jozefov príbeh (37, 1 – 50, 26) je súvislou novelou. Múdroslovec použil staré podanie o pobyte izraelských kmeňov v Egypte. Cieľom príbehu je posilniť vieru v Božie vedenie aj v ťažkých časoch. Pozornosť sa upiera na Egypt. Pokorený Jozef bude povýšený. Jeho bratia majú prejsť cestou očisťovania. Boh, hoci sa v tomto príbehu spomína len veľmi diskrétne, pôsobí v skrytosti, asistuje Jozefovi a aj zlé zmení na dobré.
Bohatstvo biblických postáv a tém, ktoré defilujú pred nami v prvej knihe Biblie je dôvodom, pre ktorý sa veriaci všetkých čias k nej vracajú, aby sa opäť presviedčali o dobrote, milosrdenstve Boha, ktorý zveruje svoje diela a prisľúbenia hriešnemu človeku a ktorý aj dnes všetko spravuje tak, aby to slúžilo na dobro a spásu človeka.
Jozef Jančovič