O tom, aké bude smerovanie života človeka v novom tisícročí, zaiste nerozhodne nová číslica letopočtu, ani znamenie zverokruhu. Vstupujeme do posledného adventu tohto milénia a nesieme so sebou bohatstvo skúseností o láske Boha a jeho vernosti, no aj množstvo rozpakov. Znamenia čias avizujú totiž vývoj, v ktorom sa na jedinečnosť Božieho daru – vtelenie Božieho Syna – a na jeho program oslobodenia človeka od hriechu a egoizmu pripravuje frontálny útok.
Slová apoštola Jána, ktoré napísal v evanjeliu, priam zaplavujú dušu neprekonateľnou silou viery a nádeje, že náš život dostal definitívny smer. Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený,... A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý kto zle robí nenávidí svetlo... (porov. Jn 3,16 – 21)
Sú to slová, ktoré sa stávajú kľúčom na porozumenie toho, čo sa deje. V nijakom prípade nejde o maličkosť, o banálny konflikt tradície, ktorá sa nevie vyrovnať s novým jazykom postmodernej kultúry. Nejde ani o zlyhanie a slabosť ľudskej prirodzenosti v čestnom zápase o hodnoty, ktoré nám ako program skutočného pokroku a vzrastu priniesol Boží Syn. Ide o antiprogram, ktorý nadobúda obludné rozmery a ako zákerný vírus napadá samé korene podstaty kresťanskej existencie. V ohrození je nielen život na frontovej línii stretu dvoch koncepcií, ale ako nebezpečná biologická zbraň sa hodnotový zmätok infiltruje hlboko do celého zázemia a zotiera jej jasné kontúry. V kamufláži eufeministických vyjadrení vtieravej reklamy, v záplave neoveriteľných názorov a postojov vyrastá generácia obnažená nielen na tele, ale i na duši. Bezbranná a zraniteľná, takmer neschopná rozlíšiť dobro a zlo. Z ľudskej prirodzenosti vyrastajúce hodnoty, ako je láska, dieťa, rodina, dostali tie najtvrdšie rany. Budúce schému ochrany života ponúkajú programy, kde vládne egoizmus bohatých a po láske niet ani stopy. V koncepcii nového svetového poriadku už niet miesta ani pre Krista ani pre jeho misiu. Všetko pod nálepkou neprekonateľnej filantropie „Už nikto nemusí zomrieť skrze Boha ani pre Boha“ (Světlo 41/2000, s. 9), tvrdia „apoštoli“ Nového veku. Napriek tomu sa robí svetová kampaň s cieľom zmariť členstvo Vatikánu v OSN, lebo je celou váhou svojej autority proti legalizácii zabíjania nenarodených. Starodávny hriech Babyločanov, snaha vyrovnať sa Bohu, sa stále expresívnejším spôsobom vynára z OSN a jeho medzinárodných konferencií, kde zaznievajú myšlienky tohto druhu, a kultúra smrti sa rafinovane podsúva ekonomicky slabším partnerom. Známe osobnosti z kresťanského prostredia, medzi nimi i nositelia Nobelovej ceny, stali sa obeťou tohto klamu a v rozpore s Petrovým nástupcom a Kristovým zástupcom sa stávajú protagonistami takejto vízie usporiadania sveta. Dokument Kongregácie pre náuku viery Dominus Jesus je preto prozreteľnostným slovom darovaným všetkým kresťanom, aby v tejto všetko duchovno nivelizujúcej vlne zreteľne rozpoznali svoju identitu. Napriek viacerým výhradám tento dokument nie je zameraný proti ekumenickým snahám hľadajúcim čím plnšiu jednotu v mnohorakosti, ale jasne definuje os dejín spásy a ich neopakovateľné zavŕšenie v osobe Ježiša Krista. Je to jasné slovo do situácie, ktorú symbolizuje rozpačitá otázka úprimne hľadajúceho mladíka, ktorý sa pýta: „Ktoré náboženstvo si mám vybrať? Podľa čoho sa rozhodnúť?“ aktorý si neraz odpovedá: „Veď je to vlastne jedno, dôležité je, aby som niečomu veril?!“
Kresťania katolíci, zoči voči tejto masívnej invázii panteizmu a všetkých možných duchovných ciest, je jedna cesta, nezameniteľná a jedinečná. Je to cesta s Kristom, pravým človekom a pravým Bohom, Vykupiteľom a Spasiteľom sveta. K týmto hodnotám, k pravde a princípom, ktoré nám odhalila láska srdca ukrižovaného Kráľa, treba definitívne prilipnúť. Spojiť sa v jedno, prehlbovať jednotu v Kristovi, učiť sa z jeho slova a dialógu lásky, v pravde odkrývať plnosť sviatostnej jednoty. Rozlíšiť, čo je podstatné a o tom viesť dialóg. Bedliť s jasným vedomím, ktorému Kráľovi slúžime.
Nech napriek ekonomickej mizérii nepomýli naše srdce cvengot žltého kovu! Nemožno robiť kompromisy vo svedomí. Nemožno sa zrieknuť zásad, ktoré znamenajú spoločenstvo s Bohom za nijakých okolností a pod nijakým nátlakom! Nech sme „nemoderní”, „neosvietení”, ale prijatie trendov, kde všetko splýva v jedno bez jasného vymedzenia hraníc hriechu, ba jeho legalizácia ako podmienka jednoty niektorých, je pre nás neprijateľná.
Svätý apoštol Ján to všetko predvídal a vedel o intrigách temných síl, ktoré sú voči svetlu Božej pravdy v krutom nepriateľstve. On to vedel, preto o tom písal. Len metódy sa menia, ale podstata zostáva. Urputný zápas o človeka, ktorému Ježiš otvoril bránu života.
Za dar poznanej cesty ďakuje a o vernosť v každej situácii spolu s Vami a za Vás prosí
Váš duchovný správca Štefan Herényi