V predposledný októbrový víkend sme sa zúčastnili výmenného pobytu s mládežníckym speváckym zborom v Krakove. Celé to začalo tým, že nás ešte v júni oslovil pre nás vtedy úplne neznámy pán z Poľ ska. Jeho otázka znela úplne prekvapujúco – či by sme nechceli ísť spievať do Krakova.
A prečo by sme nechceli? Táto idea nadobudla reálne črty, a tak sme v piatok, 20. októbra, všetci spolu s pánom kaplánom Jozefom Jančovičom, sedeli plní očakávania vo vlaku. Po dlhej, takmer deväťhodinovej ceste, sme dorazili do Krakova, ktorý nás privítal chladným polnočným počasím. Ale za to nás čakali na stanici noví priatelia spolu s pánom Kamynzskim, v ktorom sa zrodila celá táto myšlienka. Ani sme sa nenazdali a chladná noc sa premenila na vyhriate domácnosti našich nových známych.
Celý program pobytu začal v sobotu, keď sme sa opäť všetci stretli na Waweli – najväčšej krakovskej dominante. Prekvapil nás nádherný hrad s katedrálou s bohatou históriou a ešte bohatšou výzdobou. Azda najväčším prekvapením bola staršia vitálna pani, ktorá nám robila sprievodkyňu, a od ktorej sme sa po česky dozvedeli takmer o celej histórii Krakova. Zaujímavý výklad nám poskytol aj pán kaplán, ktorý pri biblických scénach dopĺňal pani sprievodkyňu o zaujímavé detaily, a tak sme mali výklad kompletný. Za prekrásne rozprávanie bolo pre pani sprievodkyňu odmenou náš spev v kaplnke Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej, kde sme si spolu s naším duchovným spravili aj výročnú púť k jubilejnému roku 2000. Po úplne dokonalej prehliadke hradného vrchu Wawel a nádhernom pohľade z veže katedrály na takmer celé mesto, sme sa poberali do ulíc starého mesta. Všade sme mohli cítiť a pozorovať prekrásnu architektúru spojenú s bohatou históriou tohto voľakedy kráľovského mesta. Hlbokým dojmom na nás zapôsobilo nádvorie arcibiskupského paláca, v ktorom sídli kardinál Macharski; kde sme mohli vidieť vôbec prvú sochu terajšieho Svätého Otca Jána Pavla II. na svete. Potom nasledovala rozlúčka s našou pani sprievodkyňou a úplne vyhladnutí sme sa ocitli v prekrásnej historickej reštaurácii Hawelka, kde nás čakal obed, na ktorý nás pozval sám majiteľ.
Po dobrom obede nasledovalo dlho vytúžené stretnutie s našimi milými priateľmi z krakovského zboru pri kostole Dominikánov. Vymenili sme si hudobné „skúsenosti“ a nacvičili sme modlitbu Pána „Ojcze nasz“ od ruského romantického skladateľa, Rimského Korsakova. Mimochodom, už zaznela aj v Blumentálskom kostole.
S dorozumievaním nebol veľký problém, pretože naše jazyky sú si veľmi podobné. Po nácviku sme si pozreli večerný Krakov. Večer sme prežili v rodinnom kruhu našich priateľov.
V nedeľu nasledoval najdôležitejší bod programu. Najprv sme sa stretli pri rozjímaní o liturgickom čítaní, ktoré viedol páter Ján. O dvanástej hodine sme slávili svätú omšu, na ktorej mal krátky príhovor aj náš pán kaplán. Boli sme milo prekvapení veľkou účasťou ľudí a atmosférou v kostole. Všetky spevy, ktoré sa rozliehali kostolom, boli slovenské, okrem novonacvičenej Modlitby Pána, ktorú sme mohli zaspievať spolu s poľským zborom.
Potom už nasledoval len chutný obed a opäť dlhá cesta vlakom domov.
Sme radi, že sme mohli prežiť tento krásny víkend v Krakove, preto by sme sa chceli touto cestou poďakovať pánovi farárovi a aj všetkým, ktorí sa pričinili o tento nádherný zážitok, či už duchovne alebo finančne. Ďakujeme našim poľským priateľom za ubytovanie a možnosť poznať také nádherné európske mesto, akým je Krakov. Naše poďakovanie patrí aj pánovi Kamynszkemu, vďaka ktorému sme sa do Krakova dostali. Tešíme sa, že keď budeme môcť počuť práve v Blumentáli spev našich priateľov z Krakova a zaspievame si opäť spolu modlitbu Otče náš, tentokrát slovensky.
Mladí z Blumentálu