Ktorý sa pre nás krvou potil
Je to dojímavý pohľad, ktorý v každom veriacom zanechá hlboké stopy: Spasiteľ na Olivovom vrchu. Ten, ktorý doteraz hovoril a vystupoval ako ten, ktorý má moc, stal sa obrazom slabosti; ten, ktorý hovoril: Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, chveje sa na celom tele, pretože kráča v ústrety mučeníckej smrti; on, ktorý tešil všetkých zarmútených a zúfalých, hľadá útechu a pomoc u apoštolov, obyčajných ľudí. Prečo to všetko?
Z lásky k nám ľuďom, aby nás zbavil vín, vykročil na túto cestu a tak nám prejavil svoju spoluúčasť na našom ľudskom osude. Vedel, že aj my budeme často prežívať svoje hodiny na Olivovom vrchu, počas ktorých by sme mohli stratiť všetku odvahu a nádej, a tak vedomie, že aj on, vtelený Boží Syn, prežíval hodinu úzkosti, má byť pre nás posilou.
Chcel nám ukázať, ako sa máme v takých chvíľach správať: nezúfať, ale zopnúť ruky a s dôverou sa modliť, no vždy s dodatkom: Nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane! Chcel, aby sme nepochybovali o dobrote Otca, keď naše modlitby nebudú vypočuté tak, ako sme prosili.
Ktorý bol pre nás bičovaný
To, čo v duchu prežívame s Kristom pri pohľade na jeho bičovanie, patrí k najukrutnejším „divadlám“ v celých ľudských dejinách: niekoľko mocných mužov remencami ukončenými kovovými háčikmi a guľôčkami nemilosrdne bičuje obnažené telo úbohej obete dovtedy, kým sa zmučený odsúdenec celý zakrvavený nezrúti. Touto obeťou bol teraz nevinný jediný Syn samého Boha.
Prečo sa Spasiteľ stal obeťou takého krutého mučenia? Uvažujme, ktoré naše hriechy boli príčinou takéhoto krutého bičovania nášho Pána!
Ktorý bol pre nás tŕním korunovaný
On, skutočný kráľ, ktorému sú podriadení vládcovia! On, kráľ, ktorý panuje od vekov až na veky.
Dali mu na hlavu korunu, ale spletenú z dlhých tŕňov; odeli ho do purpurového plášťa, ale celého, potrhaného, dali mu do rúk „žezlo“, ktorým bola trstina; kľakali pred ním, ale len preto, aby sa mu rúhali. Preto na neho aj pokrikovali: pozdravujeme ťa, židovský kráľ! Krutú potupu pripravil človek Božiemu Synovi. Ako asi pritom trpelo Ježišovo milujúce srdce?!
A prečo to Ježiš dopustil? Aby dal nebeskému Otcovi vynáhradu za hriešnu ľudskú ctižiadosť a pýchu. Koľko ľudí koná bezcitne len preto, že si myslia, že niekto urazil ich česť, a celé roky prechovávajú nepriateľstvo! Ľudská ctižiadosť pustoší ľudské duše. Preto chcel Kristus tak dôsledne odčiniť tieto hriechy.
Ktorý pre nás niesol kríž
Ježiša odsúdili na smrť, a to na najkrutejšiu a najpotupnejšiu. Ako sa len jeho ľudská prirodzenosť musela vzpierať, keď mal prijať kríž s vedomím, že na ňom má zomrieť takou bolestnou smrťou.
Ale prijal ho z lásky k nám, aby mohol naň pribiť náš dlžobný úpis, i preto, lebo vedel, že niesť kríž je často aj naším ľudským údelom. Kým Ježiš, Boží Syn a pravý Boh kráčal krížovou cestou, naša krížová cesta, aj keď je ťažká, pri pohľade na Pána, ktorý nesie kríž dobrovoľne a z lásky k nám, stáva sa znesiteľnejšou.
Ako sa asi Márii zovrelo srdce, keď ho stretla a sprevádzala. Musela neustále myslieť na to, že jej Syn je odsúdený na smrť a zakrátko ho popravia. Bola to najťažšia cesta Máriinho života. No iste aj ona mala zapísane vo svojom srdci: Chcem spolu so svojím Synom priniesť túto obetu.
Z lásky k Ježišovi a k Márii nesme aj my svoj kríž za záchranu duší. Ježiš aj nás pozýva na túto cestu.
Ktorý bol pre nás ukrižovaný
Stojíme pod krížom nášho Vykupiteľa. Jeho utrpenie a jeho obeta dosahuje vrchol. Nie sme to my, za koho sa obetoval?
Hoci mu patrí celý vesmír, vzali mu aj šaty. Zostal mu len kríž, ako smrteľné lôžko. Od hlavy až po päty niet na ňom zdravého miesta (Iz 1, 6). V celom kraji ho považovali za najväčšieho divotvorcu, za svätého, za proroka, za Mesiáša. Teraz si takmer všetci myslia, že najvyšší veľkňaz a celá náboženská obec ho dali popraviť preto, že naozaj bol podvodník a zločinec.
Ježiš všetko prijímal z lásky k nám.
Mária, Matka bolesti, vypros nám milosť, aby sme premáhali sklony k hriechu, aby Ježišovo utrpenie a smrť neboli pre nás márne!
Podľa: P. Bernard Sirch OSB, Pôstny bolestný ruženec Světlo 11/2000 -d-