Rajské mesto, Jeruzalem,

šťastný obraz pokoja,

do tvojich stien kvádre v nebi

žijúce sa zapoja,

jak, keď anjeli sa k svadbe

do sprievodu vystroja.

Zlatá dlažba, hviezdna strecha

kde má bývať on a ty,

sťa nevesta schádzaš z neba,

zo svadobnej komnaty,

Pán ťa berie oblečenú

v ľalie a zamaty.

Plné perál žiaria brány

sprístupnenej svätyne,

žiadnu čnosť a úkon lásky

odmena tu neminie

toho, kto pre meno Krista

žil a trpel nevinne.

Pod údermi, tvrdým brúsom

vyleštené kamene

Staviteľ do múrov vkladá,

nazve každý po mene

a v tej večnej svätej stavbe

odolajú premene.

Vždy a všade česť a sláva

Bohu, nášmu Pánovi,

moc a chvála Otcu, Synu,

Duchu Tešiteľovi

včuľ i vo večnosti, keď sa

zem i nebo pominie. Amen.