Toto je židovský kráľ!

Pri Ježišovom kríži bolo veľa ľudí: múdrych, pobožných, vojakov i ľudí jednoduchých, ktorí však nechceli odhaliť pravdu o tom, ktorého pribili na kríž. Iba na smrť odsúdený zločinec, ktorý v posledných chvíľach svojho života prežíval s Ježišom rovnaký osud, poukázal na hrozný omyl, ktorého sa dopustila väčšina. Jeho slová Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva (Lk 23, 42) však už nikto nepočúval. No on, uvedomujúc si blízkosť smrti, chcel zachrániť aspoň seba, preto adresoval Ježišovi svoju prosbu.

Pod Ježišovým krížom stálo aj niekoľko statočných ľudí: súcitné ženy, apoštol Ján a predovšetkým Ježišova matka. Atmosféra pod krížom bola preplnená nenávisťou, výsmechom a pohŕdaním. Len zo sŕdc Matky a Ježišových priateľov vyžaroval úprimný súcit a láska.

V tejto súvislosti sa nedá vyhnúť otázke, ako by asi reagoval súčasný človek? Inak ako tí, čo stáli pri Ježišovom kríži, alebo by zástupy aj dnes kričali: „Zostúp z kríža, uveríme ti!“ V reči moderného človeka tieto slová môžu znamenať: „Nehovor nám o utrpení, nežiadaj od nás, aby sme sa zapierali a nasledovali ťa. Nežiadaj od nás obete, akými sú predmanželská čistota, manželská vernosť, prijatie nechceného dieťaťa, odpúšťanie nepriateľom... My chceme kráľa, ktorý nám dovolí žiť v blahobyte, nehľadieť na morálku, na to, či naše konanie je zodpovedné...“

A ako by sme sa k Ježišovi správali my, čo sme mu uverili a hlásime sa k jeho Cirkvi? O postoji ľudí k Ježišovmu utrpeniu v dnešných časoch hovorí aj kniha Kúzelník od súčasného amerického spisovateľa Wiliama Baretta. Autor v nej opisuje akúsi fantastickú (sci-fi) udalosť: Mladý maliar sa dostane k obrazu neznámeho autora z XVII. storočia. Obraz znázorňuje bičovanie Ježiša, kde centrálnou postavou je samozrejme Ježiš, no okolo neho stojí množstvo ľudí, ktorí žiadajú jeho smrť. Obraz má jednu zvláštnosť - každý, kto sa naň pozrie, nájde na niektorej z vyobrazených postáv žiadajúcich Ježišovu smrť svoju vlastnú tvár. Vidí sa, ako bičuje Krista, ako na neho pľuje, hrozí sa mu, vysmieva sa... Autor románu chcel takto vyjadriť skutočnosť, že aj dnes je množstvo tých, čo by sa k Ježišovi správali podobne ako jeho súčasníci.

Ježiš nám dáva slobodu. Môžeme sa rozhodnúť, do ktorej skupiny sa chceme zaradiť. Ak od tých, čo sa rozhodli pre neho, žiada určité obete, robí to pre ich šťastie. Chce nás zachrániť od „chorôb“ dnešných čias, ktoré spôsobujú slepotu mysle a rozklad srdca. Príkladom nám môže byť kajúci zločinec, ktorý, hoci sa väčšina Kristovi posmievala, obracia sa na Ježiša s prosbou o prijatie do jeho kráľovstva. A tak by sme mali konať aj my. Hoci by sa proti Kristovi postavila celá „moderná kultúra“, máme sa obrátiť na neho a rozhodnúť sa pre neho. A práve toto rozhodnutie bude svedčiť o našej veľkosti, lebo ostaneme slobodní, nezmanipulovaní, budeme na strane pravdy a pravého života.

Medzi najväčšie problémy nás ľudí žijúcich na začiatku tretieho tisícročia patrí totiž neschopnosť spoznať a odlíšiť dobro od zla, spoznať v ľuďoch dobré a zlé vlastnosti. Veľa problémov spôsobuje skutočnosť, že často sa necháme oklamať, nespoznáme pretvárku, dobrých ľudí zavrhujeme, a tých, čo konajú zlo, obdivujú a nasledujú masy. Vernosť Ježišovi pomáha pravdivo spoznávať charaktery ľudí, aby nevíťazili pretvárka a rafinované klamné sľuby.

Ľudia, čo stáli pod Ježišovým krížom, boli takí istí ako my: Nie celkom zlí a iste nie horší, ako je dnešný človek. Aj preto je namieste otázka, kam by som patril, keby som stál pod krížom, keď na ňom zomieral Ježiš?

Kalvária sa opakuje v každom období ľudských dejín. Niekedy v podobe skutočnej bolesti Ježišových bratov a sestier, ku ktorým sa často správame ľahostajne, inokedy je to „Kalvária“ v podobe nezachovávania Božích prikázaní a kresťanského spôsobu života, ktorý sa bojíme obhajovať a radšej sa pridávame na stranu tých, čo konajú zlo. Alebo je to „Kalvária“, ktorú spôsobujeme svojimi skutkami či slovami v prostredí, kde žijeme. Ježiš v tomto svete často zomiera v rozličných podobách a my sa svojimi postojmi neraz pridávame na stranu tých, ktorí nechcú, aby žil. Pri pohľade na kríž sa pýtajme sami seba, na ktorej strane stojíme, lebo tým, že patríme do Cirkvi zlo okolo nás nerezignovalo. Naopak, čím silnejšia je organizácia ľudí dobrej vôle, tým je zlo rafinovanejšie a údernejšie. Niekedy to nemusí byť len „boj“ proti „veľkej“ Cirkvi. Stačí, aby sa dvaja-traja ľudia rozhodli urobiť niečo dobré, už pociťujú atak zla.

Nemecký biskup Walter Kasper hovorí, že problémom dnešných čias nie je problém viery či nevery, ale problém viery a povery, teda viera v pravého Boha a „viera“ v rozličných bôžikov. Mýty sa stali znova aktuálne, sú základom New Age, ktoré je zmesou mýtov z každého svetového náboženstva. Možno aj my sme neraz schopní uveriť všetkému možnému i nemožnému, len nie tomu, čo učil Ježiš a čo zahŕňa naše vyznanie viery.

A napokon otázka, čo robíme, aby sme svoju vieru neporušenú odovzdali svojim deťom, a cez ne nasledujúcim generáciám. Každý šofér vie, že ak nemá dobytú batériu, auto nenaštartuje. Batériou života kresťana je jeho viera. Ak je viera mŕtva, nemá zmysel. Želám všetkým čo uverili v Ježiša, nášho ukrižovaného Kráľa, aby ich srdcia boli naplnené hlbokou vďakou za dar viery, odhodlaním kráčať s Kristom a radosťou zo života v pravde.

Podľa Homílií ThDr. M. Šurába