Sľúbili sme, že sa vrátime k posolstvu z francúzskeho pútnického miesta La Salette. Posolstvo adresované svetu prostredníctvom Melánie a Maxima, dvoch omilostených detí, je stále aktuálne, aj keď sa udalosti, o ktorých sme hovorili v predchádzajúcom čísle, odohrali v r. 1846. Naši súčasníci sa totiž v mnohom podobajú ľuďom, čo žili v čase zjavenia, teda ešte v 19. storočí. Veď la saletské posolstvo hovorí o veciach, ktoré sa dotýkajú aj nášho každodenného života.
Znesväcovanie nedele
Tretie Božie prikázanie: Spomni, aby si sviatočný deň zasvätil (porov. Ex 20, 8) hovorí o svätení sviatočného dňa, ktorým pre kresťanov je nedeľa. Hlavnou náplňou nedele je oslava Boha a posväcovanie človeka. Svätenie nedele má predovšetkým náboženský význam. Upozorňuje človeka, aby zo svojho času, ktorý je darom od Boha, venoval časť oslave Boha a pri počúvaní Božieho slova rástol v jeho poznávaní.
Koľko času venujeme Bohu, svojej duši, čítaniu Svätého písma, duchovnej literatúry a vzdelávaniu sa v náboženstve? Žijeme v ošiali, kde je málo času, ba kde niet takmer na nič čas. Tak sme uverili tomuto falošnému tvrdeniu, že neprijímame pravdu, že čas máme na to, na čo si ho urobíme podľa priorít, ktoré máme. Ak tou prioritou pre nás je Boh, naša duša, potom....? „Rýchlovlak“času naberá na otáčkach a rúti sa šialenou rýchlosťou... ten, kto má odvahu vyskočiť, ten sa zachráni.
Význam svätenia nedele z pohľadu morálky. Mravný život má základ vo viere. Účasť na svätej omši nás upevňuje vo viere, prehlbuje ju, no predovšetkým je jedinečným prostriedkom vnútorného posväcovania sa a Božia vôľa je, aby sme sa posväcovali. Ako môže do nás prúdiť Božia milosť, keď zanedbávame nedeľnú účasť na svätej omši? Osobný a sociálny význam účasti na svätej omši je predovšetkým v oddychu tela a duše, no aj v upevňovaní medziľudských vzťahov (stretnutia členov rodiny, príbuzných, priateľov, farského spoločenstva...) Ako hlboko sme klesli, keď sme nedeľu, deň Pána dali na roveň ostatných pracovných dní v túžbe znásobiť svoje zisky, dobehnúť zameškané, a aké vynaliezavé výhovorky nachádzame, aby sme sami pred sebou ospravedlnili znesväcovanie nedele.
Svätenie nedele stojí na týchto hlavných pilieroch:
• Účasť na svätej omši: Nielen Božie, ale aj cirkevné prikázanie bližšie určuje túto povinnosť. Svätá omša je prameňom, stredobodom a vrcholom celého života Cirkvi, teda aj kresťana. Je hlavným prostriedkom na dosiahnutie spásy. Kresťan katolík má v nedeľu a prikázaný sviatok, okrem ospravedlňujúcich príčin, akými sú napríklad fyzická alebo morálna prekážka, služba lásky a pod., povinnosť zúčastniť sa na celej svätej omši. (porov. CIC kán. 1248).
• Nekonať práce: Kódex kánonického práva v kánone 1247 hovorí: V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na svätej omši; okrem toho sa majú zdržiavať takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti, vlastnej dňu Pána, alebo primeranému duševnému a telesnému oddychu.
Ospravedlňujúcimi príčinami sú práce súvisiace s Božím kultom (v kostole), osobne a spoločensky nevyhnutné práce (nepretržitá prevádzka, doprava, nevyhnutné verejné služby a pod.), práce dovolené zákonitým zvykom (príprava jedál a pod.). Treba zdôrazniť, že kresťan sa má vyhýbať tomu, aby bez potreby ukladal iným to, čo by im prekážalo zachovať deň Pána. Aký je asi názor tých majiteľov firiem a zamestnávateľov, ktorí neuznávajú tento princíp a iných nútia, aby ho porušovali, keď im naznačia, alebo sa vyhrážajú, že ich prepustia z práce? Obchody sú im svätyňami, kde sa klaňajú svojim bôžikom - peniazom, úspechu, moci. Modlo služobníci páliaci kadidlo na šliapaní Božieho zákona. A čo my? Nedeľnými nákupmi ich podporujeme a vytvárame priestor na zdôvodnenie ich zámerov!
Hrešenie, preklínanie, neúctivé vyslovovanie Božieho mena
Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo (Ex 20; Dt 5, 11)!
Druhé Božie prikázanie prikazuje mať v úcte Pánovo meno, lebo je sväté. Toto prikázanie splníme, keď budeme len s úctou vyslovovať Božie meno, meno Panny Márie, svätých a posvätných vecí, pretože majú vzťah k Bohu. Ich úcta je nepriamou úctou k Bohu, ich zneuctenie je nepriamym zneuctením Boha. Je to vlastne zbytočné a nevhodné používanie týchto mien v netrpezlivosti, rozčúlení, údive, zo zlozvyku...
Rúhanie je vyslovovanie týchto mien urážlivým spôsobom (porov. KKC body 2142 - 2167). Porušovanie tohto prikázania je pevne zakorenená pliaga aj u nás na Slovensku. Denne nás o tom presviedčajú verbálne prejavy mnohých ľudí. Tu naozaj platí: títo ľudia sa správajú, akoby Pána Boha nebolo.
Nedodržiavanie Veľkého pôstu
Pôstna disciplína Cirkvi prešla viacerými zmenami. Súčasnú, pre nás záväznú nájdeme v Kódexe kánonického práva v bodoch 1249 - 1253.
Všetci máme robiť pokánie: Kajajte sa a verte evanjeliu! (Mk 1, 15). Je to povinnosť vyplývajúca z Božieho zákona, ktorú veriaci konajú vlastným spôsobom. Patrí k podstate kresťanstva. Pokánie je podmienkou, aby sme boli schopní prijať Boha a ako členovia spoločenstva Cirkvi sa máme spojiť v istom spoločnom konaní pokánia. Preto Cirkev predpísala dni pokánia - piatky (okrem slávností) a Pôstne obdobie. V tých dňoch sa zvlášť venujeme modlitbe, skutkom nábožnosti (účasť na svätej omši, modlitba ruženca, krížová cesta...), skutkom lásky, sebazapieraniu, zbavovaniu sa nerestí, zachovávaniu pôstu a zdržiavaniu sa mäsa podľa noriem Cirkvi.
Výzva na dobrú modlitbu
Boh volá každého na tajomné stretnutie v modlitbe. Boh je prvý, krok človeka je odpoveďou. Celý Starý zákon je pretkaný modlitbou (patriarchovia, proroci, králi...), celý Ježišov život je ponorený v modlitbe (jeho modlitby, podobenstvá, príkazy...), celá prax Cirkvi je praxou modlitby. Modlitba je dušou celého apoštolátu, dýchaním duše každého kresťana.
Posolstvo z La Saletta nestratilo nič na svojej na aktuálnosti. Práve naopak. Cítime, akoby bolo adresované zvlášť nám, ľuďom nového milénia. Je to hlas nebies túžobne a nástojčivo hľadajúci ozvenu v našich srdciach. Aká bude naša odpoveď?
Ľudovít Malý