Tretia časť apoštolského listu Jána Pavla II. Novo milenio ineunte má titul Znovu začať od Krista.
Hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta (Mt 28, 20). Táto istota neustále sprevádzala Cirkev; Jubileum túto istotu v našich srdciach oživilo. Z nej máme my kresťania čerpať obnovené nadšenie pre kresťanský život. A tak si dnes kladieme otázku, adresovanú svätému Petrovi v Jeruzaleme po jeho turíčnej reči: Čo máme robiť? (Sk 2,37).
Nejde teda o to, aby sme našli nejaký nový program. Program tu už máme: je tu už dvetisíc rokov a obsahuje ho evanjelium a živá tradícia, píše Svätý Otec. Tento program je programom aj pre tretie tisícročie. Podľa jeho slov nás čaká strhujúce dielo pastoračného oživenia. Preto Ján Pavol II. naznačuje niektoré pastoračné priority ako zvlášť naliehavé. Sú to:
Svätosť - Celá pastoračná cesta je cestou k svätosti, preto je naliehavou úlohou nanovo poukazovať na svätosť. Ján PavolII. odporúča znovu objaviť V. kapitolu dogmatickej konštitúcie Druhého vatikánskeho koncilu Lumen gentium. Táto kapitola totiž hovorí o všeobecnom povolaní k svätosti. To je Božia vôľa, vaše posvätenie (1 Sol 4, 3). Táto úloha nie je vyhradená len niektorým, ako si to často mnohí myslia, ale všetkým veriacim v Krista. Samozrejme, cesty k svätosti sú mnohoraké a primerané povolaniu každého jednotlivca, ale výzva Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec (Mt 5, 48), je jednoznačne adresovaná všetkým. Je čas presvedčivo všetkým predostrieť vysokú úroveň každodenného kresťanského života.
Modlitba - Na túto „pedagogiku svätosti“ je potrebné kresťanstvo, predovšetkým jeho „umenie modlitby“. Modliť sa musíme učiť, aby sme si znova osvojovali toto umenie.
Aj my máme prosiť s prvými učeníkmi: Pane, nauč nás modliť sa! (Lk 11, 1). Modlitbu máme naplno prežívať predovšetkým v liturgii, ona je totiž prameňom a vrcholom života Cirkvi, i v osobnej skúsenosti. Ide o cestu, ktorá závisí od milosti, vyžaduje duchovné nasadenie a pozná bolestné očisťovanie.
Naše kresťanské spoločenstvá sa musia stať autentickými školami modlitby. Tam sa stretanie s Kristom prejavuje nielen prosbami o pomoc, ale aj vzdávaním vďaky, chvály, poklony, rozjímaním, počúvaním. Takáto intenzívna modlitba otvára srdce pre lásku k Bohu i k bratom. Potrebná je však výchova k modlitbe, predovšetkým k liturgickým formám modlitby.
Nedeľná svätá omša - Úvod k tejto časti hovorí o tom, že najväčšiu starostlivosť treba venovať liturgii. Tá je totiž vyvrcholením činnosti Cirkvi i prameňom jej sily. Osobitný dôraz treba klásť na nedeľnú omšu i na slávenie nedele. Nedeľa je zvláštnym dňom viery, dňom vzkrieseného Pána a daru Ducha Svätého, je Veľkou nocou týždňa. Účasť na Eucharistii je pre každého pokrsteného naozaj srdcom nedele, je to záväzná povinnosť.
Nedeľná svätá omša nás zhromažďuje ako Božiu rodinu okolo stola Božieho slova a Chleba, je ochranným prostriedkom proti roztrateniu sa, je privilegovaným miestom, kde sa pestuje spoločenstvo. Deň Pána je aj dňom Cirkvi.
Sviatosť zmierenia - Kristov námestník žiada o novú pastoračnú odvahu vychovávať, ktorá presvedčivo a účinne predkladá praktizovanie sviatosti zmierenia. O tejto téme hovorí posynodálna exhortácia Reconciliatio et paenitentia z r. 1984. Už vtedy Ján Pavol II. prosil o všemožné úsilie na zabránenie krízy “zmyslu pre hriech“. Túto krízu badať aj v súčasnosti. Sviatosti patria medzi najvzácnejšie dary Pána, teda patrí k nim aj sviatosť pokánia.
Prvenstvo milosti - Je to podstatný princíp chápania kresťanského života. Od vekov jestvuje pokušenie - domnienka, že výsledky závisia od našej schopnosti plánovať a robiť. Iste, Boh od nás žiada spoluprácu s jeho milosťou, ale beda, ak zabudneme, že bez Krista nemôžeme urobiť nič (Jn 15, 5). A modlitba nám pomáha žiť v tejto pravde, ona nám pripomína primát Ježiša, duchovného života a svätosti.
Počúvať Božie slovo - Prehĺbiť túto črtu treba aj čítaním Svätého písma v rodinách. Počúvanie Božieho slova sa má stať živým stretaním s Kristom.
Ohlasovanie slova - Je prioritou Cirkvi, živiť nás Božím slovom. Je to nová evanjelizácia, na ktorú treba nadšenie a horlivosť. Príkladom je apoštol Pavol: Kto naozaj stretol Krista, nesmie si ho nechať pre seba, musí ho ohlasovať.
Pre nás: Tieto slová Petrovho nástupcu sú povzbudením na nadšenie a horlivosť, a pre súčasný svet sú také potrebné ako svedectvo. Nechajme sa povzbudiť, aby sme aj my mohli povzbudzovať druhých. Každý má nanovo objaviť obrovskú hodnotu základných prostriedkov spásy: modlitby, svätej omše, svätenia nedele, Božieho slova, sviatosti pokánia a základnej snahy o svätosť v každodennom živote a viesť k tomu aj iných. Sú to poklady, ktoré Cirkev dostala do vienka od svojho Majstra. Sú to poklady určené každému z nás. Je to dar, ponuka. Čo s nimi urobím?
Ľudovít Malý