Mlčať znamená súhlasiť

Nie je to tak dávno, čo sme sa z masmédií, predovšetkým zahraničných, dozvedeli, že v Japonsku vyprodukovali akýsi kreslený seriál pre deti, pri pozeraní ktorého dostávajú deti záchvaty podobné epileptickým, že sa stávajú agresívnejšími, závislými na jednotlivých postavičkách, že rodičia po niektorých epizódkach seriálu museli s deťmi navštíviť psychiatra či psychológa. Vtedy asi málokto predpokladal, že agresívna reklama a dravá honba za finančnými ziskami presadí premietanie tohto seriálu aj u nás, že vedenie verejnoprávnej Slovenskej televízie zakúpi tento seriál aj pre naše deti. A prečo sme sa rozhodli venovať tejto problematike aj na stránkach nášho časopisu? Pretože reklama využíva všetky páky už aj u nás, aby okrem seriálu v televízii sýtila duše našich detí Pokémonmi - ide totiž o tento seriál - aj iným spôsobom ako sledovaním televízie: hrami, kartami, lízankami, cukríkmi či s iným tovarom baleným s emblémom Pokémona... A podľa indícií už aj premietaním filmu Pokémoni v kinách. Teda preto, že už aj u nás prepuká „Pokeománia“ a treba, aby rodičia vedeli o jej možných dôsledkoch.

Násilie, polopravdy, lži...

To, čo na obrazovkách najmä v poslednom období takmer denne vidíme, je v rozpore nielen s tým, že sa oficiálne hlásime k cyrilometodskej, teda kresťanskej tradícii, ale je v rozpore aj s etikou a s prirodzenou morálkou. Na násilie na obrazovkách, podobne ako na agresivitu reklamy, neraz aj s prvkami erotiky, sme si už asi zvykli. Pre peniaze musí ustúpiť aj morálka, aj etika, veď rodičia si majú deti uchrániť a dospelým to neuškodí. To je asi filozofia tých, čo rozhodujú, vyberajú a aj za naše koncesionárske poplatky kupujú a pripravujú programy. Sú to už nielen veriaci, ale všetci racionálne zmýšľajúcich diváci, ktorých zaskočilo šírenie neprávd, poloprávd, neoverených „skutočností“, tajomných javov v diskusných či publicistických reláciách propagujúcich veštectvo, jasnovidectvo, okultizmus, špiritizmus... a najnovšie aj filmy, ktoré napríklad v pôstnom období a počas veľkonočných sviatkov donútili viacerých protestovať.

Už v predchádzajúcom čísle sme písali o štvordielnom filme Životy Ježiša, vysielanom v čase, ktorý predtým patril náboženskej redakcii. Po tomto filme hrubo skresľujúcom Ježišov život, nasledoval v tom istom čase a v bezprostrednej blízkosti Veľkej Noci trojdielny film o duchovnom hnutí žien, plný čarovania, bosoráctva, pohanstva, to všetko zahalené do rúška ekológie a boja za práva žien vrátane práva na vykonávanie kňazskej služby. Ako inak, niektoré protagonistky týchto myšlienok New age sa odvolávali na vieru v nadprirodzenú bytosť či dokonca na kresťanského Boha, iné sa od Cirkvi tvrdo dištancovali.

Samostatnou kapitolou, tentokrát pre deti, je už spomínaný najnovší „hit“ verejnoprávnej STV, seriál o Pokémonoch. Už sa o ňom veľa hovorilo aj popísalo, predsa však, vzhľadom na niektoré skutočnosti nemôžeme mlčať ani my. V dennej tlači sa v tomto týždni objavili titulky: Každý piaty trestný čin spácha mladistvý; Neschopnosť ovládať svoj hnev, s podtitulkom Slovenské deti sú dnes agresívnejšie ako v minulosti - rodičia i učitelia sú bezradní a nevedia, čo s nimi; Bez vedomých pocitov viny s podtitulkom Šikanovanie ako prejav agresivity, je v posledných rokoch krutejšie, kde sa píše o šikanovaní so strany detí, a to už päť-, šesťročných, ktoré sa pri školopovinných mení na agresivitu, ako to konštatuje Anna Čanigová z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave; Dieťa sa učí napodobňovaním, píše v ďalšom príspevku mediálna analytička Nataša Slavíková v súvislosti s násilím v médiách.

POKÉMONI - to nie je len televízny seriál

Nie je to tak dávno, čo v STV prebehla diskusia o seriáli Pokémoni. Jej účastníci až dojemne obhajovali seriál. Argumentovali tým, že je určený pre deti až od sedem rokov a mladšie by ho nemali pozerať, že časti, ktoré spôsobovali problémy, sú vynechané, že avizované epileptické záchvaty detí pri pozeraní seriálu neboli vyvolané filmom, iba sa mohli aktivovať, ak dieťaťa malo pre ne dispozície..., hovorili o tom, že rodičia by mali seriál pozerať s deťmi, vysvetľovať, diskutovať..., hovorili, že v Pokémonoch sú krásne príklady priateľstva, že vedú deti k cieľavedomosti, k priateľstvu, k samostatnosti, že upevňujú ich sebavedomie... Argumenty diskutujúcich vyznievali jednostranne a celá relácia veľmi nedôveryhodne. Celkom ináč o seriáli totiž hovoria určité skúsenosti a fakty so zahraničia.

Vážne je varovanie autora hovoreného slova v relácii Kresťanské songy v Slovenskom rozhlase, pána Ľubomíra Vyhnánka. Jeho argumenty sa zdajú veľmi závažné, treba na ne upozorniť rodičov, učiteľov, katechétov, aby nepodľahli „pokeománii“ detí a trpezlivo vysvetľovali, ale predovšetkým zodpovedných pracovníkov Slovenskej televízie i Televíznej rady, pracovníkov reklamy i obchodu...

Z relácie Kresťanské songy citujem - „Pre tých, čo nevedia, o čom je reč: Pokémoni je kreslený seriál a hra, ktorú vytvorili Japonci. Meno Pokémon je vytvorené z dvoch anglických slov - pocket a monster, ktoré znamenajú čosi ako vreckové príšery, alebo obludy. Marketing a reklamnú kampaň vedie spoločnosť Wizard of the Coast, ktorá okrem iného predáva a robí reklamu aj hre Dungeons and Dragons (Väznice a draky). Jej hlavnými protagonistami sú démoni.

S pokémonmi sa na trhu objavila aj hra určená deťom od 5 do 12 rokov. Dieťa sa v konečnej fáze má stať „Majstrom svojho vesmíru“ tým, že získa moc cez boj rozličných Pokémonov. Pokémoni sú predstavovaní ako duchovné bytosti a ich vnútorné sily uvoľňujú ich páni - teda deti. Môžu navodiť bolesti hlavy, strach, majú schopnosť čítať myšlienky a pod. Karty energie sa používajú na posilnenie vlastného Pokémona alebo na oslabenie protivníka. Je to hra, ktorá môže v predstavách detí odstrániť bariéry medzi prirodzeným a nadprirodzeným svetom.

Hra Pokémon má veľa podobného so základnými myšlienkami východných náboženstiev, s filozofiou New Age a s okult­ nými praktikami. Dôkazom je:

• dôraz na zem, vietor, dážď a oheň ako zdroje duchovnej energie. Pokémonské karty obsahujú všetky tieto elementy;

• reinkarnácia pokémonských príšer je základnou filozofiou celej hry. Tí istí Pokémoni zomierajú a rodia sa ako nové silnejšie bytosti;

• účastníci hry môžu vzývať svojich duchovných vodcov podobne, ako to cez médiá ponúka špiritizmus. Duchovní vodcovia bojujú s ostatnými duchmi, vykonávajú úlohy, ktoré zadávajú médiá;

• ustavičné opakovanie určitého slova sa pokladá za spôsob vstupu do oblasti väčšej duchovnej vnímavosti. Každý Pokémon môže vyslovovať len svoje meno a znova a znova ho opakovať. Pripomína to techniku mantry z jogy;

• terminológia ako energia či sila sa bežne používa v terminológii New Age. Tieto slová možno nájsť na ktoromkoľvek hárku s inštrukciami o tom, ako sa hrá;

• v hre sa používa terminológia, ktorá sa podobá na kresťanskú, ale s úplne odlišným obsahom, napríklad Duch pokoja, Majster vesmíru a pod. - Pozoruhodná je zhoda názorov vyslovených vo filme Ježišove životy i vo filme o duchovnom hnutí žien...

Varovanie zo zahraničia

Francúzski školáci Michel a Samuel sú nerozluční, pretože obaja sa zápalisto zaujímajú o Pokémonov. V škole ich považujú za najlepších hráčov. Ich rodičia však majú starosti. Samuelovi rodičia hovoria: „Samuel bol ako posadnutý. Myslel už len na nich. Vtedy sme povedali: Dosť! S Pokémonmi je koniec! Veď v hlave mal len Pokémonov. Prvé o čom ráno hovoril, bol Pokémon..., sme šokovaní, ako tieto postavičky deti fascinujú...

Claud Allard, detský psychiater zastáva názor, že Pokémon môže narušiť psychický vývoj dieťaťa. Deti myslia už len na Pokémonov, vsugerúvajú sa im želania komerčnej sféry. Charakteristické pre Pokémonský syndróm je podporovanie fantázie a pocitu všemocnosti, čo zoslabuje vplyv rodičov na deti. V takom prípade podpora fantázie o všemocnosti Pokémona navodzuje narcistické správanie - dieťa je zaujaté samo sebou a iných si prestáva všímať. Nabáda ho k tomu aj úvodná pieseň televízneho seriálu, v ktorej sa hovorí: „Chcem byť najlepší, aký nebol nikto predo mnou. Chytím si ich úplne sám, poznám nebezpečenstvá... Pokémon, ty môj najlepší priateľ.“

Matka deväťročného dievčatka priznáva: Celkom prepadla ilúziám falošného sveta. Tvrdí: „keď máme Pokémonov, necítime sa tak sami... Keď máme Pokémonov, môžu nás aj ochrániť...“ Matka ďalej hovorí, že deti sa izolujú, uzatvárajú do seba, keď ich osloví pri pozeraní filmu nereagujú, sú v úplne inom svete... (citované z článku uverejneného v našej tlači podľa dokumentárneho filmu: Niektorí majú radi Pokémon, Arte 2001)

Vráťme sa ešte k relácii Kresťanské songy. Jej autor vybral príklad z článku Pokémonska smrť, uverejnenom v americkom časopise Natal Newspaper, z ktorého citoval: „Rodina malého Ajena tvrdí, že chlapec bol posadnutý. Ajen si totiž vzal život. Na rozlúčku napísal rodičom list: „Milujem vás, maminka, ocko. Odpustite, že to robím, ale Ash ma volá, musím ísť.Tak znel pokrčený odkaz, ktorý našli v zovretej pästi Pokémonského fanúšika. Smrť Ajena Ramsamoocha, štrnásťročného študenta 8. ročníka Victoria State Primary School vniesla medzi rodičov obavu, že Pokémonska mánia by mohla mať nepriaznivý vplyv na mládež. Podľa hry jestvuje 160 Pokémonských príšer, pričom zbierku završuje Ashom, najmocnejší zo všetkých.

Pravidlá hry hovoria, že Ash má moc premôcť všetkých Pokémonov. Rodičia Ajena sú presvedčení, že ich syn sa rozhodol vzývať Asha, čo mohol urobiť iba tak, že si vzal život. Na Ajenovom krku našli škrabance a v zovretej pästi držal Asha. Jeho rodina popísala Pokémona Asha ako zlú postavu a sú presvedčení, že za smrť ich syna zodpovedá „Ashova moc“. Minulý týždeň, spomína otec, mi povedal, že Ash si vyžiadal životy dvoch iných chlapcov... Keď sa Ajen hral so svojimi Pokémonmi, počul som, hovorí otec nešťastného chlapca, ako sa im zdôveril, že chce vzývať Asha a chce vidieť, ako ubližuje iným deťom, a že chce vidieť jeho moc.“

Pán Ramsamoch varuje rodičov, aby nedovolili deťom zbierať Pokémonov, že v nich je čosi diabolské, čo núti deti robiť nebezpečné veci.

Časopis Beeld poukazuje na nedostatok sústredenia detí vďaka ich novej záľube, preto v niektorých amerických školách zakázali deťom nosiť Pokémonov do ­ školy.

Prečo autor relácie spomínal tento otrasný príklad, a prečo sme ho prevzali? Myslím si, že keď čo len jediné dieťa na svete doplatilo životom na svoju závislosť na tejto podivnej „hre“ s Pokémonmi, mali by sme o tom vedieť a upozorňovať na to. A že naše deti sú iné? Možno. No nikto nikdy nemôže vedieť, ako bude reagovať krehká detská duša na spŕšku násilia, boja a ubližovania... Veď Pokémoni vo filme sa znovu rodia, mocnejší, odolnejší a silnejší...

Poznáte Pokémonov ?

Otázka pre deti i rodičov

„Dievčatá z jednej žilinskej školy sa idú pretrhnúť, ako sa hlásia. Pani učiteľka hovorí, že Pokémoni sú témou počas každej školskej prestávky. Rozprávajú sa o nich, vymieňajú si karty, nálepky...

Čo sa vám na nich páči? - Farby, dobrodružstvá, súboje, rýchlosť... Každý má svojich Pokémonov a stará sa o nich. Pokémoni sú zlatí, fantastickí, digitálni...

Naše deti sa stali predmetom citovej a mentálnej manipulácie, my rodičia zas zdrojom peňazí, aby získali všetko, čo má niečo spoločné s Pokémonmi. Vzrušujú ich bojové scény. Čo, keď začnú praktizovať to, čo vidia?
Magda

Som učiteľka, matka dvoch detí, zatiaľ som nepostrehla, že by ich Pokémoni negatívne ovplyvnili.
Emília

Je to príšerné, viem, že násilia je okolo nás veľmi veľa, tak prečo ho treba ešte ukazovať...
Lýdia

... o tom, aké budú naše deti nerozhodne ani jeden seriál, ale rodina, v ktorej vyrastajú.
Jana
(citované z jedného nášho týždenníka).

Nie je zbytočné nemlčať, keď nesúhlasíme

Z listu našej čitateľky Programovému centru STV pre deti a mládež a Rade pre vysielanie a retransmisiu

Pracujem v školstve a mám možnosť vidieť a zažiť jeho negatívny vplyv na deti. Je to seriál propagujúci zlo a má deštruktívny vplyv na detskú dušu aj podľa názoru detských psychológov a psychiatrov. Ako je možné, že takýto paškvil zakúpila naša televízia, keď už vyše dva roky prebiehala o ňom široká verejná diskusia, ktorá v niektorých štátoch vyústila do požiadavky stiahnuť seriál z vysielania...

Privítala by som pravdivé informácie o pripravovaných detských programoch, pretože mi nie je ľahostajný vplyv televízie na naše deti. J. G.

A odpoveď?

Z listu predsedu Rady pre vysielanie a retransmisiu vyberáme „...Rada pre vysielanie a retransmisiu v danej veci začala konať. Na základe výsledkov monitoringu odvysielaných častí seriálu Pokémon na svojom zasadnutí 6. 3. 2001 rozhodla o začatí správneho konania proti STV... zároveň rozhodla zadať dva súdnoznalecké posudky z oblasti psychológie a patopsychológie dieťaťa a detskej neurológie. Odborné posudky by mali preukázať mieru vplyvu seriálu na fyzický, psychický a morálny vývin dieťaťa...“

Na jednu z reakcií redakcie Blumentál adresovanú spomínanej Rade i Rade pre rozhlasová vysielanie sme dostali aj reakciu otca arcibiskupa Mons. Jána Sokola. Z jeho listu vyberáme:

„Mám veľkú radosť z toho, že sledujete, čo sa deje v masmédiách a ešte väčšiu, že sa ozývate. Je to veľmi potrebné, ak keď sa nedá nejaká zmena očakávať. Je to ako povedal Svätý Otec, „akoby sprisahanie proti katolíckej Cirkvi.“ Diabol zo zjavného nepriateľa - ateizmu - prešiel k rafinovanému boju cez svoje nástroje. Musíme sa veľa modliť a prinášať obety. To je jediná záchrana. No rozhodne treba dvíhať svoj hlas! Pozdravujem Vás a vyprosujem požehnanie Božie a ochranu Panny Márie.“

Žijeme v časoch, kedy akoby sa stupňoval hriech Kainov, veď takmer denne nás masmédiá oboznamujú s tragickými udalosťami, keď tvor s hrdým menom človek siaha na život otca, matky, brata či niektorého zo starých rodičov, keď deti vraždia spolužiakov, rodičia ničia životy svojich nenarodených detí, keď parlamenty schvaľujú zákony o smrti „z milosrdenstva“... Žijeme v období, v ktorom akoby sa vracali časy Sodomy a Gomory..., časy pohanstva so všetkým, čo k nemu patrí. Dozvedáme sa, že učiteľka materskej školy je šamanka, v televíziách sa často prezentujú rozličné veštkyne, propaguje sa okultizmus, čarovanie... Naše deti budú nútené povinne cvičiť jogu..., neraz aj veriaci schvaľujú interrupcie, eutanáziu... My však nie sme bezmocní. Aby sme konali, dostali sme požehnanie aj nášho arcipastiera.

Pripravila X. Duchoňová

Citácie z dennej tlače či nášho týždenníka neuvádzame, pretože u nás je momentálne snaha všetko spolitizovať a tomu sme sa chceli vyhnúť. Tu totiž ide o niečo oveľa viac.