Vedci „stvorili“ bytosť z človeka a zvieraťa. Ako uviedla KIPA/TK KBS podľa správy nemeckých novín Frankfurter Rudnschau čínski odborníci z oblasti génového inžinierstva ako prví na svete „stvorili“ zmiešanú bytosť z človeka a zvieraťa. Gén dedičnosti človeka vložili do bunky vajíčka králika a takto vytvorili ľudské embryá. Od januára minulého roku takýmto spôsobom vyklonovali viac ako sto ľudských embryí. Vedec prof. Chen Xigu z univerzity v Kantone tento experiment potvrdil. V pokuse vedci vložili jadro bunky kože sedemročného chlapca do vaječnej bunky králika zbavenej jadra. V niektorých bunkách úspešne prebehlo šestnásť delení buniek, Predpokladaná zhoda dedičnosti s chlapcom podľa prof. Chen Xiga je až 99 999 %. Z takto vyklonovaných buniek získali ľudské embryonálne kmeňové bunky, ktoré chcú použiť pri liečení niektorých chorôb.
Sme svedkami obrovského pokroku v oblasti molekulárnej biológie a molekulárnej genetiky. Tieto nové metódy znamenajú pre genetiku a medicínu veľký prínos. Ide o disciplínu, ktorá využíva génové inžinierstvo, teda praktickú manipuláciu s génmi.
Biológovia a lekári si uvedomujú, aký veľký je dosah skutočnosti, že génové manipulácie prechádzajú z oblasti fantázie do reality. Popri netušených terapeutických možnostiach sa v tejto skutočnosti skrýva nebezpečenstvo pre budúcnosť ľudstva. Keby sa do génovej výbavy človeka umelo zaradili nevhodné vlohy a odovzdali by sa ďalším generáciám, nie je isté, či by potom bola možná náprava.
Už začiatkom priekopníckych prác s génmi sa vynorili etické obavy z rizika, že by touto činnosťou v novom genetickom materiáli mohli vzniknúť doteraz neexistujúce zhubné gény, ktoré vyvolajú zatiaľ neznáme poruchy, proti ktorým nemá súčasná populácia ochranné mechanizmy, čo by sa mohlo stať pre ľudstvo osudným. Vážne etické a právne diskusie vyvolalo umelé vytváranie hybridných štruktúr kombináciou genetického materiálu humánneho (z človeka) a nehumánneho (zo zvieraťa) pôvodu. Tieto pokusy sa robia na génovej, molekulárnej a bunkovej úrovni.
Vzhľadom na etickú závažnosť génových manipulácií sa touto otázkou zaoberá inštrukcia pre náuku viery z r. 1987, ktorá odsudzuje neterapeutické zásahy do chromozómov. V Inštrukcii sa hovorí, že manipulácie, ktorých cieľom je zámerný výber určitých vopred stanovených vlastností budúceho jedinca, sú v rozpore s osobnou dôstojnosťou ľudskej bytosti, jej celistvosti a totožnosti. Dôvodom negatívneho postoja kresťanských etikov k experimentom génového inžinierstva nie je zásadné odmietnutie podielu človeka na božskej tvorivej činnosti, ale oprávnená obava z posvätnosti daru života. Z tejto etickej zásady vyplýva odmietnutie vedeckých projektov, ktoré si stanovili za cieľ rekombinačnou technikou vytvárať také formy života, aké doteraz neexistujú. V rámci konštitúcií a encyklík pápežov Pavla VI. a Jána Pavla II. možno v súčasnosti považovať za oprávnené snahy vedeckých pracovníkov zamerané na také terapeutické zásahy do chromozómov, ktoré majú slúžiť na liečenie závažných geneticky podmienených chorôb úpravou poruchy na úrovni génov.
Medzi metódy, ktoré podľa uvedenej inštrukcie nemožno považovať za eticky oprávnené, patrí zámerné ovplyvňovanie pohlavia budúceho dieťaťa. Deje sa to výberom zárodkovej bunky podľa prítomnosti chromozómu Y. Možno si domyslieť, aké by to malo následky, keby sa takýto výber robil v širokom meradle.
Podobne je to pri úvahách o komplikovaných zásahoch do ľudských chromozómov, ktorých cieľom je vytváranie „dokonalejších“ ľudských bytostí. Pri tejto metóde by sa jadrá somatických buniek mimoriadne schopného jedinca, napr. nositeľa Nobelovej ceny, transplantovali do ľudských vajíčok zbavených jadra, čím by vznikli identickí dvojníci darcu.
Kresťanská etika súhlasí so všetkými zákrokmi na ľudskom zárodku, ktoré sa usilujú o liečenie jeho choroby a o jeho individuálne prežitie za predpokladu, že sa rešpektuje jeho celistvosť a nevystavuje sa neprimeranému nebezpečenstvu.
Obrovský rozmach vedeckých poznatkov a technických možností dáva a ponúka súčasným vedcom a lekárom veľké možnosti, ktoré môžu predstavovať aj určité riziká. Nie všetko, čo je technicky dosiahnuteľné, je aj eticky správne. Z toho vyplynula aj aktuálna potreba definovať základné princípy medicínskej etiky a uvádzať ich do života.
P. MUDr. Karol Bošmanský, DrCSc., SVD