Slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla by sa nám mohla zdať určitým zdvojením. Veď 22. februára máme sviatok Katedry sv. Petra a 25. januára sviatok Obrátenia sv. Pavla. Jeden nám pripomína učiteľský úrad, prvenstvo a jednotiaci charakter prvého pápeža, druhý poukazuje na veľkosť a nevyspytateľnosť Božieho milosrdenstva aj voči jeho najväčším prenasledovateľom, z ktorých sa mocou milosti môžu stať najlepší ohlasovatelia Božieho kráľovstva. Práve spojením týchto dvoch veľmi odlišných skutočností jasnejšie vynikne radostná pravda o Božej láske ku každému človeku, ktorá sa nezastaví pred ničím, čo by mohlo pomôcť k pravému a trvalému ľudskému šťastiu.
Prirodzenou túžbou každého človeka je nájsť a prežívať vo svojom živote hodnoty, ktoré ho urobia šťastným. Každý vníma ich nedostatok vo väčšej či menšej miere v rozličných oblastiach svojho života. Jeden v zdraví, iný v majetku, ďalší v práci, iný vo vzťahu k ľuďom okolo seba... Väčšinou ich, prirodzene, hľadáme tam, kde ich dúfame nájsť. Ako často však narazíme na nesprávnu cestu, aké bolestné býva poznanie životného omylu! A aká veľká ľútosť sa zmocňuje srdca, ktoré možno po dlhom hľadaní a po vynaložení nemalého úsilia na získanie šťastia musí uznať, že to všetko minulo cieľ... Možno podobné skúsenosti viedli v histórii ľudstva istú skupinu mysliteľov k tomu, že sa vzdali akejkoľvek nádeje na možné pravdivé poznanie aspoň zlomku sveta, v ktorom človek žije. Podľa tejto mienky by bol človek odsúdený na bolestné tápania v tme nevedomosti a bez akejkoľvek nádeje na šťastie – aspoň v budúcnosti – mal by prežívať svoj pozemský život zo dňa na deň v ústrety prázdnu.
Do tejto apatie nám ako blesk z jasného neba žiari slovo Boha, ktorý nás ako svoje deti nenechá kráčať v nevedomosti a beznádeji. Dokazuje to aj prvé čítanie z vigílie slávnosti svätých apoštolov Petra a Pavla. V Skutkoch apoštolov v tretej kapitole čítame, že keď Peter a Ján vystupovali do chrámu modliť sa, zastavili sa pri chromom žobrákovi, ktorý od nich prosil almužnu. Čakal však na niečo, čo oni v tej chvíli nemali. No neobišiel ani tak naprázdno. Ba získal oveľa viac, ako očakával. Vďaka neochvejnej viere apoštola Petra sa tento človek postavil na vlastné nohy ako zdravý. Svoje šťastie videl v almužne, no očakával ju od ľudí, ktorých Boh určil na niečo iné, väčšie ako riešiť jeho ekonomickú situáciu. A predsa nachádza také obdarovanie, ktoré mu ju iste pomohlo riešiť, a to oveľa lepšie, keďže sa stal zdravým.
V súčasnom svete stajíme často zoči – voči ľudskej biede rozličného druhu. Hľadáme riešenia, diskutujeme na medzinárodných fórach, možno podnikáme aj v menšom meradle všakovaké aktivity. A je to určite dobre. Cirkev ako jedna z prvých už od počiatku riešila problém chudoby a zabezpečenia aspoň toho najnutnejšieho pre núdznych vo svete. No nestačí len táto hmotná a čisto praktická stránka na to, aby sme ľuďom pomohli objaviť cestu k pravému šťastiu. Toto si aj dnes Cirkev veľmi dobre uvedomuje, podobne ako to vedel už sv. Peter, prvý pápež. A v jeho šľapajach vo vernosti Kristovmu poslaniu kráča aj súčasný Svätý Otec. Aj on je tu však na niečo iné než si mnohí myslia. Aj on prichádza dať viac, než od neho veľakrát očakávame. Ponúka v prvom rade vnútorné uzdravenie, napojenie na životodárny prameň – Boha. „Vstaň a choď“ je ustavičná výzva pápeža pre všetkých, čo sa cítia na dne, ktorí sú sklamaní životom, znechutení v hľadaní pravého šťastia... S touto výzvou Ján Pavol II. navštevuje krajiny celého sveta a ponúka cieľ, pre ktorý sa oplatí popasovať so životom.
Aj my, na Slovensku, očakávame návštevu Svätého Otca v septembri tohto roku. Ak Pán Boh dá, budeme poctení nielen návštevou najvyššej hlavy Katolíckej cirkvi, ale môžeme získať oveľa viac. Určite Božia milosť pôsobí aj nezávisle od nás, ale môže sa oveľa plnšie rozvinúť tam, kde jej pripravíme pôdu svojho srdca. Bolo by určite dobré spýtať sa každý sám seba: Čo očakávam od návštevy Kristovho námestníka u nás? Je moje očakávanie v súlade s tým, na čo je Kristom určený? Uvedomujem si a poznám svoje medzery v duchovnom živote, vo vzťahu k Bohu a ľuďom, ktoré mám zaplniť poznaním a životom Božej lásky vo mne ? V dôsledku pravdivého poznania svojho skutočného stavu duše pri dobrej vôli určite zasa o kúsok pokročíme bližšie k Bohu. Budeme schopní lepšie zachytiť závan Božej milosti, ktorú má Boh pre nás už pripravenú a ktorú nám chce odovzdať aj cez svojho námestníka na tejto zemi, aby sme poznali a dosiahli pravé, dokonalé šťastie.
Stanislav Lieskovský