Apológia liturgických možností slávenia nedeľných omší

V ostatnom čase sa na stránkach farského periodika objavovali viaceré otázky, ktoré sa týkali niektorých nejasností okolo liturgických slávení nedeľných omší o 12.00 a 19.00 hod. Nemožno namietať, ak sa otázky pertraktovali v časopise Blumentál v rubrike Opýtali ste sa; veriaci majú právo poznávať a rozumieť. Preto som sa aj ja rozhodol vniesť trochu svetla do vecí, nad ktorými si viacerí z návštevníkov lámu hlavu. Robím to s nádejou, že toto moje úsilie bude správne pochopené zo strany ľudu i redakcie časopisu. Nemám v úmysle polarizovať farnosť a už vôbec sa nechcem dostať do opozície.

Prečo prichádza kňaz k oltáru (pri omšiach o 12.00 a 19.00) vonkajškom; veriaci boli vraj zvyknutí, že to robil iba cirkevný hodnostár (biskup). Slávnostný vstup (s krížom a sviecami) sa má konať najmä pri nedeľných omšiach a jeho úlohou je vzbudiť sústredenosť veriacich (A. Káčerik, Eucharistia, s. 181). Procesia navodí na začiatku omše slávnostnejšiu atmosféru a pripomína putovanie Božieho ľudu v dejinách (sme Cirkev putujúca).
Dosť často preferujem začínať slávenie tzv. asperges. Najmä v nedeľu sa odporúča namiesto zvyčajného úkonu kajúcnosti požehnať vodu a pokropiť ňou ľud na pamiatku krstu (V. Filo, Komentár k Všeobecným smerniciam rímskeho misála. In Liturgia 4/2001, s 334). To umožní zjednotiť sa so zídeným spoločenstvom veriacich, pripraviť ho na počúvanie Božieho slova a na dôstojné slávenie Eucharistie. Prečo sa využívajú niektoré formy vstupu v omši X a nie v omši Y? Lebo celebrujúci kňaz si môže vybrať podľa vlastného úsudku spomedzi právne dovolených foriem tú, ktorá najväčšmi vyhovuje úžitku veriacich (Eucharisticum mysterium 46).
Na margo dôstojnosti miesta podávania sv. prijímania: Ak Eucharistiu možno sláviť aj mimo posvätné miesto (v byte, v prírode, na štadióne, na letisku...), prečo by sa veriacim nemohlo podávať prijímanie kdekoľvek v sakrálnom priestore chrámu (v bočnej lodi, v strede kostola i na chóre)? Umožniť veriacim pružne pristupovať k prijímaniu je v zhode liturgickou konštitúciou Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý odporúča aj v tejto veci uprednostniť pastoračné hľadisko (Sacrosanctum concilium 14).

Ad Poznámka redakcie: Rímsky misál

nepoužíva pojem farská omša, ale len omša za účasti farského spoločenstva, ktoré tvoríme my všetci na ktorejkoľvek z nedeľných omší (aj v sobotu večer);
nekategorizuje nedeľnú omšu na slávnostnú a inú (ako keby ostatné boli len druhoradé), hovorí o omši za účasti ľudu (každá nedeľná omša je solemnitas – slávnosť);
nepozná tichú omšu, ale rozlišuje omšu so spevom a s primeraným počtom posluhujúcich od omše bez spevu a s jedným posluhujúcim (Všeobecné smernice Rímskeho misála 75 a 77).

Pri nedeľných omšiach chcem čerpať z bohatej ponuky variability Rímskeho misála a využiť také výrazové formy, ktoré účinnejšie napomáhajú aktívnu účasť veriacich (VSRM 5). Bezprostredne pred sv. omšou oslovujem lektorov na prednes čítaní, aby veriaci hlbšie vnikli do tajomstva liturgie (Ján Pavol II., apoštolský list Vicesimus quintus annus 2). Príprave nedeľnej omše venujem pozornosť od začiatku týždňa a spolu s veriacimi sa ju usilujem celebrovať koncentrovane a precítene so zameraním na zvnútornenie a prehĺbenie liturgického slávenia (V. Filo, Chápeme liturgiu? Príspevok k dejinám liturgickej reformy na Slovensku. In Duchovný Pastier 9/2002, s. 450). Nazdávam sa, že som sa neodchýlil od cirkevného práva, keď som Eucharistické slávenie usporiadal tak, aby zúčastnení dostali z neho čo najhojnejšie ovocie (CIC 899).

Napriek tomu sa nazdávam, že sa mi časom podarí zjednotiť sa aj s kritickými návštevníkmi vyššie menovaných nedeľných omší. Verím, že my kňazi spolu s Vami veriacimi budeme vytvárať aj naďalej krásne spoločenstvo ako jedna farská rodina pravidelne zjednotená okolo toho istého eucharistického stola, za čo vám zo srdca ďakujem. Dúfam, že nám tento zážitok pretrvá...

Pavol Tomek

Slovo čitateľom:

Ospravedlňujeme sa Farskej knižnici, i čitateľom, že v tomto čísle neuverejňujeme recenziu . Je pripravená pre júlové číslo. Prednostne uverejňujeme odpoveď na otázku čitateľa z predchádzajúceho čísla k slávnostnému vstupu pri svätej omši.

Pisateľom troch listov obviňujúcich redakciu z manipulácie pri umiestňovaní článkov v časopise a zo znevažovania kňazov iba toľko: Redakcia neuverejnila ani jeden príspevok bez toho, aby o tom rozhodol cenzor, a tým je vdp. Herényi, správca farnosti. Na listy odpovieme osobne (pisateľke, ktorá uviedla adresu) alebo na našej internetovej stránke v nasledujúcich dňoch. Tam uverejníme aj plné znenie listov. Náš časopis má veriacich duchovne formovať a vzdelávať, preto čitateľ má právo pýtať sa, keď niečomu nerozumie. Na položené otázky odpovedal doteraz vždy kňaz. V príspevku Ad: Opýtali ste sa našiel čitateľ odpoveď celebrujúceho kňaza. K terminológii iba toľko, že redakcia použila slová farská a tichá svätá omša tak, ako ju požil autor otázky. Na otázku o vzdelaní redaktorky Blumentálu dá odpoveď plný podpis pod touto poznámkou. Ing. Xénia Duchoňová, zodpovedná redaktorka