"Sviatok svätých Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestov, je sviatok života - pre nás na Slovensku, pre iné slovanské národy, ba teraz i pre Európu a cez Cirkev i pre svet. To sme vyjadrili v základnej modlitbe tejto svätej omše: Prosíme ťa, pomáhaj nám, aby sme verne zachovávali dedičstvo otcov, statočne vyznávali svoju vieru a podľa nej aj žili. To sú úvodné slová J. Em. kardinála Jána Chryzostoma Korca na tohtoročnej slávnosti svätých Cyrila a Metoda v Nitre. Slová nášho otca kardinála sú adresované a majú čo povedať nám všetkým, nielen účastníkom slávnosti, preto ich ponúkame našim čitateľom ako nanajvýš aktuálne slovo, hoci od jeho prenesenia uplynul takmer mesiac:
"Život podľa viery zahŕňa všetko - pravdu, spravodlivosť, starostlivosť, spoločné dobro, hlbokú úctu k vlastnému životu, k životu iných, úctu k manželstvu a rodine, lásku k deťom i lásku k národu. A zahŕňa aj dôveru a nádej. Toto všetko je vyjadrené v evanjeliu, ktoré ohlasuje Cirkev, a je to zhrnuté v Desatore, ktoré Cirkev bráni ako jediný dôstojný program života.
A toto všetko poznal a s vierou prežíval svätý Konštantín-Cyril, keď pred odchodom do večnosti vyslovil túto modlitbu: Pane, Bože, ... ktorý si všetko jestvujúce z nebytia v bytie priviedol ... vyslyš moju modlitbu a zachovaj verné Ti stádo, nad ktorým si ustanovil mňa nehodného sluhu svojho. Zbav ho pohanskej zloby tých, čo vyslovujú proti tebe rúhanie ... zveľaď Cirkev svoju množstvom, všetkých spoj do jednoty, učiň ho ľudom znamenitým, jednomyseľným v pravej viere a správnom vyznávaní ... Tých, ktorých si mi dal, ako tvojich odovzdávam tebe. Spravuj ich svojou mocnou pravicou. Táto modlitba sprevádzala zo storočia do storočia našich predkov. Raz výraznejšie inokedy pritlmenejšie, pretože úcta k svätým Cyrilovi a Metodovi nemohla dozrieť tak, ako sa prejavila úcta k národným svätým v tých národoch, ktoré mali svoj vlastný štát.My sme žili vernosťou Bohu a jeho príkazom, vernosťou Kristovi a jeho Cirkvi. Žili sme pod Božou ochranou. Cirkev po celom Slovensku rozosievala chrámy, ktoré sa stávali "dielňami" ducha, svedomia a dôstojného ľudského života. V týchto chrámoch zaznievali slovenské modlitby a spevy a slovenský výklad evanjelia, pravdy a tajomstva viery. Chrámy zjednocovali náš ľud v kresťanskom spoločenstve viery - v Cirkvi od čias svätých Cyrila a Metoda i Gorazda (jeho a jeho spoločníkov si v liturgickom slávení pripomíname 27. Júla - pozn. red.). Takýto je letmý pohľad na prítomnosť a pôsobenie Cirkvi v našich dejinách.
V súčasnosti nás na Slovensku prekvapujú útoky na Cirkev v niektorých masmédiách - v tlači i v televíziách. Niektoré denníky priam programovo uverejňujú deň čo deň články proti Cirkvi, niektoré televízne stanice vysielajú proticirkevné, ba protikresťanské a protináboženské programy. Každá zámienka je niektorým ľuďom dobrá na to, aby zaútočili na Cirkev. Často to robia nemnohí, tí istí ľudia, ktorí píšu a ukazujú sa na obrazovke. V poslednom čase si niektoré denníky uľahčujú útoky proti Cirkvi tým, že zaviedli tzv. "Odkazovač", v ktorom uverejňujú tzv. listy čitateľov s titulkami: ,Nie viera, ale zdravý rozum' ,Cirkev riadi štát' ,Cirkevná demagógia' a pod. Ako autor sa namiesto plného mena zbabelo uvádza Vlado, Poprad, Juro z Banskej Bystrice, Iveta z Trenčína alebo jednoducho ,Čitateľ'. Je to náramné zjednodušenie. Aj my sme pred novembrom vyjadrovali svoje názory otvorenými listami, vyjadrovali sme kritické poznámky, no ja som sa vždy podpísal plným menom, aj keď ma za to predvolávali tridsaťkrát na políciu, uvoľňovali mi skrutky na kolese auta a keď sa mi znova a znova pokúšali vlámať, alebo rovno vlámali do bytu v Petržalke.
Cirkev sa pričinila o získanie slobody najmä priamosťou a statočnosťou mladých, študentov pod vedením kňazov. Dnes niektorí ,oslobodení' útočia na Cirkev, bohužiaľ, často podľa nás nečestne, bez rizika a pre veci, v ktorých Cirkev bráni a ohlasuje pravdu, spravodlivosť a bráni život.
V týchto dňoch som v súvislosti so zákonom o potratoch pozeral a počúval časť priameho televízneho prenosu z parlamentu. S úžasom som pozeral a počúval poslanca NR SR, ktorý vyhlásil kresťanstvo za najhanebnejšie náboženstvo a Cirkev za najhanebnejšiu inštitúciu. Takéto surové slová nezazneli, aspoň podľa mňa, v slovenskom parlamente nikdy, a to ani pred novembrom. Tento muž pozberal útoky na Cirkev asi z niektorých primitívnych brožúrok, v ktorých sa kedysi napríklad písalo, že cirkevní otcovia rozhodli až v 5. storočí o tom ,či Kristus bol zviera alebo človek, lebo vraj predtým mal meno baránok Boží. Taká bola úroveň, takúto niekto vniesol do slovenského parlamentu. Aj takéto zvolené ,inteligencie' máme v slovenskom parlamente v slobodnej Slovenskej republike Ľudia s takouto úrovňou vytýkajú Cirkvi, že zasahuje do veci verejných a že chce ovplyvňovať život v národe a v štáte.
Svätý Metod na začiatku našich národných dejín zostavil pre potreby štátu právny Kódex Zákon sudnyj ljudem. Z právnických spisov svätého Metoda je známe aj tzv. Napomenutie vladárom. - Áno, Cirkev zasahovala aj do vecí verejných, napríklad súdnych. Hovorila, že právoplatným svedkom pred súdom nemôže byť ten, kto vie o danej veci len z počutia, aj keby to bol župan. Tým chránila aj najchudobnejšieho človeka. Tak Cirkev pomáhala rozvíjať aj na našom Slovensku od začiatku našich dejín civilizovaný, kultúrny a zdravý morálny život. Cirkev chráni spoločnosť a národ aj dnes a bráni tým dôstojný život nás všetkých v závažných veciach.
Takýchto vecí sa objavilo v našom živote na Slovensku viac a možno o nich hovoriť aj pri pokoji. Jednou z týchto vecí je otázka tzv. potratu. Cirkev je povolaná hlásať pravdu evanjelia ako pravdu života: Iďte a učte všetky národy ... učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal... Cirkev dostala poverenie a príkaz od toho, ktorý je s ňou po všetky dni až do skončenia sveta. Cirkev dostala príkaz nie od nejakého parlamentu, dostalaBoží príkaz ohlasovať úctu a ochranu života! Jej povinnosťou je hlásať aj NEZABIJEŠ! Preto sa ujíma práva nenarodených detí. Nikto nemá právo zabíjať alebo dať zabíjať nenarodené deti! To, čomu sa dnes hovorí umelé prerušenie tehotnosti alebo potrat, je po slovensky zabitie dieťaťa. Žena, ktorá sa rozhodne dať si urobiť potrat, nerozhoduje, ako sa dnes donekonečna dôvodí, ,o svojom tele'. Rozhoduje o dieťati, ktoré je už samostatnou bytosťou a má sa narodiť. Všetky argumenty o slobode ženy v tejto veci sú nepravdivé. Keby si moja matka, keď som sa mal narodiť, bola dala urobiť potrat, nebola by rozhodla o svojom tele - o mne by bola rozhodovala. Ja by som sa nebol narodil. Mňa by bola moja matka dala zabiť a ja by som tu dnes nestál na Nitrianskej Kalvárii. Taká je pravda, ktorú ohlasuje Cirkev. Keby ktorákoľvek matka kohokoľvek z vás, milí priatelia, bola rozhodla pred vašim narodením dať si urobiť potrat, vy by ste sa neboli narodili, vás by bola dala zabiť, vy by ste tu dnes nestáli a nepremýšľali. Toto hovorí Cirkev, keď bráni život nenarodených.
Hovorí sa o geneticky poškodených deťoch. Je to veľmi problematická vec. Mal som návštevu vzácnych ľudí. Dotkli sme sa aj otázky potratov. Inžinier v najlepších rokoch, päťdesiatnik, povedal: ,Čakali sme v rodine dvojičky. Lekári presviedčali manželku, aby si dala urobiť potrat, lebo deti budú geneticky poškodené'. Manželia sa radili, odolali a odmietli. A inžinier dodal: ,Dnes sme šťastní, že máme dve krásne 18-ročné dcéry!'
Milí priatelia! Cirkev bráni pravdu, bráni spravodlivosť, bráni život. Bráni aj život nenarodených. Veď potraty sú dnes priam pohromou. Od uvoľneného potratového zákona bolo na Slovensku zabitých niekoľko stotisíc detí. Je to otrasný cintorín. Na Slovensku a v iných krajinách Európy je už viac pohrebov ako narodených. Svätý Otec Ján Pavol II., ktorý roky a roky vyzýva národy postaviť sa proti kultúre smrti, za kultúru života, hovorí: "Národ, ktorý si zabíja deti, nemá budúcnosť!". Aj na Slovensku sa už rodí oveľa menej detí a budeme nulový. Nedávno sme čítali, že ochranári prírody podali trestné oznámenie na ľudí, ktorí zničili hniezda a nakladené vajíčka chránených vtákov. Aj nakladené vajíčka pokladali nielen za vajíčka, ale uznávali, že vo vajíčkach zničili dravých vtákov. Aké je to otrasné: Máme chránené vtáky, nemáme chránené deti!
Ak Cirkev bráni život, aj život nenarodených, niektorí ľudia na ňu útočia. No Cirkev si plní svoju svätú povinnosť. My veriaci sme radi a sme šťastní, že je tu Cirkev a že má odvahu hovoriť pravdu a brániť spravodlivosť. Áno, aj spravodlivosť!
Cirkev vie, že mnohé manželstvá a rodiny majú dnes aj na Slovensku sociálne problémy, aby uživili deti. Tieto problémy však nemôžeme riešiť zabíjaním detí, lež sociálnou spravodlivosťou. Je potrebné zvyšovať zamestnanosť, treba prísnejšie zabezpečiť, aby sa nerozkrádali stovky miliónov najmä verejných peňazí, potrebné je umožňovať väčší rozvoj hospodárskeho života ako na naše spoločné dobro radia odborníci.
Cirkev v tomto postoji nie je "včerajšia" - pretrváva veky. U nás na Slovensku žije a pôsobí už 1150 rokov. Mala veľkých synov a dobré matky. Veriacimi mužmi boli Martin Rázus i Andrej Hlinka, Hviezdoslav, Sládkovič i zakladatelia Matice slovenskej: Moyzes a Kuzmány. Synom Cirkvi boli básnik Ján Hollý i Anton Bernolák. Cirkev na Slovensku mala Univerzity v Trnave i v Košiciach, mala Majstra Pavla z Levoče s jeho slávnym oltárom, evanjelici mali Prešovskú akadémiu. Keď ideme ešte hlbšie do dejín, už po roku 1450 mala Cirkev na Slovensku Akadémiu Istropolitanu, kláštory, ktoré sa starali o duchovný a mravný život národa i o rozvoj každodenného života. Kláštory pospájané s kláštormi v celej Európe (v Taliansku, Nemecku, vo Francúzsku a inde) učili našich ľudí predovšetkým žiť životom ducha podľa svedomia, ale učili ich aj obrábať pôdu, štepiť ovocné stromy, rozširovali nové remeslá, spoločnosť učili zdravo sociálne cítiť. Cirkev chránila najmä chudobných tým, že každý siedmy deň - každá nedeľa - bola dňom pokoja a oddychu a nijaký zemepán nesmel nútiť poddaných v ten deň pracovať. Okrem nedieľ to platilo aj o ďalších dvadsiatich.- tridsiatich sviatkoch v roku. Toto všetko robila Cirkev aj na Slovensku, preto si nemusí pýtať povolenie od nijakého človeka či sa smie vyjadrovať o živote na Slovensku. Cirkev je tu dlhšie než všetky iné organizácie! Slovensko žilo tisíc rokov s Cirkvou, to by si mali uvedomovať veriaci aj verejní činitelia, vzdelanci, učitelia i spisovatelia. A mali by si to uvedomovať aj tí, ktorí na Cirkev útočia a pritom ani nevedia, na akú veky trvajúcu ustanovizeň útočia - Cirkev po stáročia aj pre nich zachraňovala slovenskú domovinu. Toto všetko robila Cirkev na Slovensku 1150 rokov našich dlhých dejín. Od prvého chrámu tu v Nitre, Pribinovho kostolíka z roku 828/829, a od založenia prvej diecézy, ktorá bola tu v Nitre pre celú strednú a východnú Európu 100 rokov pred Pražskou i pred Ostrihomskou diecézou, a ako povedal Svätý Otec, aj pred Krakovskou. Táto Cirkev je stále živá a my žijeme v nej.
Drahí veriaci, milí priatelia, vieme, že Cirkev je viac než spoločenská organizácia s nejakými náboženskými cieľmi. Vieme, že poslanie a pôsobenie Cirkvi nie je len otázkou čisto ľudskej cieľavedomosti, lež je v najvlastnejšom zmysle slova otázkou Božieho poverenia, otázkou viery. Jej činnosť vyrastá z Evanjelia a z jeho podstaty - z Ježiša Krista, ktorý povedal: Iďte a učte všetky národy ...
J. CH. Korec
Dokončenie v nasledujúcom čísle.