Hovorí sa, že človek robí najlepšie to, čo mu ide najľahšie. Preto najmä v západnej Európe a Amerike rodičia podrobujú deti skúmaniu psychológa aby podľa daností dieťaťa vybral správne povolanie pre neho.
No povolanie, ktoré má pre nás pripravené Boh aspoň na prvý pohľad nemusí nezodpovedať takémuto princípu a môže vyzerať ako psychologicky nepripravené. Ako príklad nám môže poslúžiť povolanie mýtnika Matúša. Veď Matúš je človek, ktorý vôbec nehľadá Božie kráľovstvo - je vyberač poplatkov! Jeho kolega Zachej mal aspoň záujem vidieť Ježiša - vyliezol na strom a pozerá sa. Matúš ostáva pri mýte a nezaujíma ho nejaký Ježiš.
No Ježiš k nemu prichádza a pozerá sa naňho s láskou. A tu nastáva moment, ktorý zmenil celý Matúšov život: zažil niečo, čo ešte nikdy nezažil: totálne prijatie zo strany Ježiša. Úplné, čiže bezpodmienečné prijatie.
A Matúš pozýva Ježiša na hostinu. Ježiš neodmieta pozvanie. V tom čase pozvanie stolovať za jedným stolom znamenalo prejaviť dôveru človeku. Ježiš je ochotný kvôli Matúšovi riskovať spoločenské postavenie tým, že si sadá za jeden stôl s človekom, ktorý je opovrhovaný z každej strany. Veď je to kolaborant, ktorý spolupracuje s nenávideným Rímom a vyberá pre neho dane. Je nečistý a učiteľ Ježiš stoluje spolu s ním.
No Pán vysvetľuje, že chce milosrdenstvo a nie obetu. Ježiš svojou láskou obracia srdcia hriešnikov.
A ako Pán vtedy stoloval s hriešnikmi, tak aj teraz chce stolovať aj s nami pri Eucharistickej hostine. Veď on pozýva na hostinu všetkých - aj dobrých aj zlých. Lenže kto je len dobrý?
Preto prijmime pozvanie na hostinu no len za predpokladu, že sme sa aspoň pokúsili odstrániť brvno zo svojho oka a boli sme milosrdní voči ostatným ako ON.