A kto má prísť?- Myslím si, že to je vždy základná otázka, a podľa toho, koho čakáme, budeme sa pripravovať. Nebude to bez práce a námahy. Veď ak ten, kto má prísť, je vzácny a ctený hosť, zaslúži si, aby pocítil, že jeho návšteva je pre nás radostnou udalosťou. Že jeho príchod nie je násilným vtrhnutím a jeho prítomnosť inváziou do kolobehu života, ktorú sme nechceli a ani si ju neželáme. Iste z vlastnej životnej skúsenosti vieme, že existujú aj také prekvapenia a niekedy sa z nich dlho spamätávame. Prídu, "strovia", čo je naporúdzi a nám potom zostáva priestor, aby sme kritizovali, aké to bolo nevhodné a nevkusné takto sa vnútiť bez ohlásenia či s ohlásením. Návšteva, ktorá ničím neobohatila ani jednu stranu. Možno na strane hostiteľa zostane len to, že "hody sa skončili", a predstierané gesto veľkorysosti a hojnosti vystriedal úsporný režim s trpkou poznámkou, aby takých návštev bolo čo najmenej.
Áno, takto je to vždy, keď si hodnotový svet tých, čo prichádzajú nevážime, a ich prítomnosť nám nemá čo povedať. Bohužiaľ, takýchto zdvorilostných, ba dokonca svoj prospech hľadajúcich návštev nebýva málo. Ak stretnutiu ľudí chýba srdečnosť, úprimný záujem o život toho druhého, je to iba jalové čerenie slov. Našťastie, alebo Bohu vďaka, sú aj iné návštevy. Návštevy, na ktoré sa tešíme, ktoré nám nedajú spať a vplietajú sa do našich snov, lebo sú veľkou chvíľou veľkého daru. Sú stretnutím, ktoré zostáva hlboko v duši ako majetok. Bohatstvom, z ktorého čerpáme dlhé roky a z ktorého neubúda. Vždy zostanú zdrojom inšpirácie pre život v jeho kráse i náročnosti. Sú to stretnutia s ľuďmi, ktorých srdce je plné lásky. Okrem starostlivého pokusu byť osožným a v porozumení zložitosti života prítomnej chvíle prispieť radou a posilniť dobrým slovom nádeje, nemajú iný cieľ. Prítomnosť takých ľudí je naozaj vzácna. Pokojne ich môžeme nazvať poslami neba. Nehľadajú svoju slávu, neprichádzajú upevniť moc svojho impéria, presviedčať o nevyhnutnosti vojenských paktov ani o potrebnosti preventívnej vojny. Nehrajú sa na strojcov novej budúcnosti a v predvídavosti sa netvária ako polobohovia, ktorí majú právo násilne meniť osudy národov. Prichádzajú slúžiť a hľadajú jediné: aby človek bol viac človekom. Kto mal to šťastie stretnúť rehoľnú sestru matku Terezu z Kalkaty, nikdy nezabudne na podmanivú duchovnú silu tejto ženy, ktorá svojím srdcom objala tých najbiednejších celej planéty. Pravdivosťou svojho života a obetavosťou až do krajnosti sa stala nástrojom, aby k takejto bezvýhradnej službe bez ohľadu na náboženstvo a rasu strhávala aj ostatných. Učila sa vnímať svet novým pohľadom, ktorý vidí aj za naškrobenú kulisu spokojne sa tváriacej konzumnej spoločnosti. Jej dielo žije, a vďaka nej mnohí opäť našli vlastnú dôstojnosť v živote i v zomieraní. Kto spočíta dobro, ktoré vzišlo z milujúceho ženského srdca tejto rehoľnej sestry ? A kto ju nemal v láske ? No predsa tí, čo by najradšej vyriešili problém ľudskej staroby strichnínovou injekciou a populačný problém interrupčným zákonom. Matka Tereza stála na čele civilizácie lásky - civilizácie života. Kto rozmýšľa normálne a ešte nestratil ľudskú tvár, je vďačný za život a hrdinský príklad tejto naoko krehkej a drobnej ženy. Stála pevne na pôde Kristovho evanjelia a svoju múdrosť čerpala v tichých ale vášnivých rozhovoroch duše so sviatostným Kristom.
Aj my na Slovensku v týchto dňoch čakáme návštevu. Nie obyčajnú. Ale čo sa to deje? Médiá sa pretekajú vo finančnej bilancii nákladov vynaložených na túto návštevu. Sociálna bieda veľkej časti obyvateľstva a všelijaký hospodársky marazmus, ktorý zapríčinil ožobráčenie rezortov školstva a zdravotníctva, že sotva fungujú, je zrazu privolávaný ako sugestívny protiargument, aby sa návšteva hlavy Katolíckej cirkvi neuskutočnila, alebo prinajmenej poriadne znevážila ako násilné "odkrojenie z tenkého chlebíka chudobných". Sme chudobná krajina a nemáme na to, aby sme rozhadzovali peniaze na pápežovu bezpečnosť.
Koľko konvojov vládnych vozidiel už prebrázdilo mesto, koľko sprevádzajúcich policajných vozov a motocyklov dávalo o sebe vedieť húkajúcimi sirénami, koľkokrát stáli zakuklení ostrelovači na Fórume, Sporiteľni alebo Štefánke? Koľko slávnostných recepcií sa usporiadalo v zariadeniach vlády, parlamentu a inde. Nikto však o tom nehovoril, nikto o tom nepísal. Hlavne však nie s podtextom vytvárať nálady odporu proti stretaniu politikov a duchovných vodcov. A tu zrazu takýto rozruch!
Je to priam neuveriteľné. Nechcú ani len počúvať o tom, aký človek, aká osobnosť to prichádza. Aká veľká je morálna autorita a vplyv tohto výnimočného Božieho muža. Úmyselne sa zamlčuje akékoľvek premýšľanie o tom, ako zúročiť jeho prítomnosť a obetavú lásku, ktorej gestom bude aj táto návšteva. Nechcú uvažovať o tom, že sociálna bieda je v priamej úmere amorálnosti a nečestnosti, ktorá sa stala duchovnou diagnózou väčšiny tých, čo sa zamiešali do politiky a majetkovej sféry v privatizáciách. Spoločnosť je chorá a napriek tomu, a či práve preto, deklaruje, že nepotrebuje prítomnosť muža, ktorý by ako prorok pomenoval veci správnym menom. Ktorý by upozornil na úskalia kultúry smrti, ktorá si už aj na kresťanskom Slovensku našla svojich lektorov. Áno, pápež, rímsky biskup, Petrov nástupca a Ježišov zástupca je príliš veľká autorita na to, aby sme ho mohli prehliadnuť a aby sa jeho slová nevryli hlboko do nášho vnútra. A to si presne a dobre uvedomujú tí, čo stoja za naoko logickou propagandou chudobného štátu, ktorý nemá na mrhanie. Návštevu pápeža nechcú tí, ktorým vyhovuje neprehľadnosť a duchovný chaos, ktorý sem zanášajú "apoštoli" pochybného liberalizmu a zneužitej demokracie. V skutočnosti ide o súčasť zápasu v krajine, kde v hĺbke historického vedomia jej obyvateľov je zakódovaná stopa kresťanskej cesty, ktorá je pri dostatku pravdivých podnetov a povzbudení v príkladnom a nespochybniteľnom živote jej vyznávačov ešte stále schopná sa aktivovať. Preto sa teraz vyťahujú škandály nešťastníkov, ktorí zlyhali a pošpinili kňazské alebo všeobecne kresťanské povolanie. Také počínanie musí každý odsúdiť. Lenže tu ide o iný zámer. Ježišovu víziu sveta a človeka ako celok treba znevážiť, aby o ňu nikto nestál a ani sa ňou nezaoberal. Pápežova blízkosť je iste spomalením takejto deštrukčnej tendencie. Kto chce, ten naozaj vidí. Práve hlasnosť pokriku na seba upozorňuje a odhaľuje prefíkanosť počínania mnohých.
To stačí. My sa na príchod pápeža tešíme a vážime si jeho námahu a máme ho radi. Aj Svätý Otec Ján Pavol II. má rád nás. Nie náhodou prijal aj toto tretie pozvanie na Slovensko napriek starobe a zdravotným ťažkostiam. Preto sa chceme na jeho príchod aj vnútorne pripraviť.
V úvode knihy o poslednej návšteve pápeža u nás sú citované slová konvertitu, člena francúzskej akadémie André Frossarda: "Pre Jána Pavla II. je každý človek bohostánkom Ježiša Krista. To je dôvod, prečo tak často cestuje po svete. Som pevne presvedčený, že keby Ján Pavol II mohol osobne stretnúť každého jedného človeka, urobil by to. Nikdy neprestanem ďakovať Prozreteľnosti, pretože tým, že nám darovala tohto pápeža, dokázala, že má ešte záujem o tento svet ".
Myslím si, že väčšina zmýšľa takto a za dar života tohto neohrozeného bojovníka za dôstojnosť celého života človeka Pánu Bohu denne ďakuje. Prežil ťažké zranenie pri atentáte hneď na začiatku svojho pontifikátu. Je to muž, zástanca pravdy, ktorý sa nedal zastrašiť.
Spolu s vami volám "Bohu vďaka!" a denne sa za Svätého Otca modlím.
Váš duchovný správca Štefan Herényi