Bola to veľká slávnosť!

Vžime sa na chvíľu do situácie, keď na mieste kde stojí náš chrám bolo voľné priestranstvo a veriaci farnosti Bratislava Nové Mesto, vtedy okrajovej časti Bratislavy, mali svoj kostolík tam, kde je dnes farská budova. V knihe dekana a blumentálskeho farára Augustína Pozdecha Kostol a farnosť Bratislava Nové Mesto sa dočítame, že provizórny kostolík nestačil, čo pociťovali všetci farári tejto farnosti, no na rozhodujúci čin sa odhodlal len jeden - Jozef Poeck.

Farár Jozef Poeck (jeho busta je v chrámovej predsieni) pôsobil v blumentálskej farnosti od roku 1848 do roku 1889. Deväť rokov ako kaplán a tridsaťdva rokov ako farár. Hneď, ako sa stal farárom r. 1857 vyvíjal veľké úsilie, aby jeho farnosť mala dôstojný Boží stánok. Na výstavbu kostola zhromažďoval finančné prostriedky takmer tridsať rokov, a sám nemalou mierou na jeho stavbu prispel.

V marci r. 1877 kúpil pozemok za 6000 zlatých a 28. októbra 1884 prijal plány architekta Fridricha Rumpelmayera na výstavbu kostola. Pastorálna rada rozhodla, že s výstavbou začnú hneď na jar r. 1885.

Prvý výkop urobil vtedajší mestský farár, biskup Karol Heiller 20. apríla v prítomnosti veľkého počtu veriacich. Hneď v ten deň začali kopať základy. Kostol nemá nijaké podzemné priestory. Základný kameň položili 26. mája, opäť za prítomnosti biskupa Heillera, ale i mnohých cirkevných i svetských hodnostárov a veľkého počtu farníkov na mieste, kde mal stáť hlavný oltár. Sú na ňom tieto slová: V mene najsvätejšej Trojice: Otca, Syna a Ducha Svätého. Amen. Na poklonu Trojjediného Boha, na rozšírenie jeho slávy a na spásu veriacich sa začala stavba tohto chrámu, ktorý je zasvätený blahoslavenej Panne Márii Bohorodičke. Stavba sa koná za spoluúčasti katolíckeho patronátu tohto mesta, za slávneho panovania pápeža Leva XIII., za vlády Františka Jozefa I., cisára rakúskeho, kráľa uhorského, v čase, keď bol ostrihomským arcibiskupom a kardinálom Ján Simor, a farárom Jozef Poeck, ktorý je pôvodcom tohto diela. Text je napísaný latinsky. Plány na výstavbu kostola sa našli na povale v jednom súkromnom dome v r. 1933, farnosť ich odkúpila za 1 000 Kčs.

Posviacka chrámu sa konala 28. 10. 1888. Farárovi Poeckovi sa splnil životný sen, ktorému venoval všetky svoje sily i úspory. Deň posviacky bol sviatkom nielen veriacich farnosti, ale všetkých bratislavských katolíkov, Na posviacku prišlo nielen veľa veriacich z mesta i z okolia, ale aj ostrihomský kardinál, prímas Ján Simor, ktorý po celý čas sledoval stavbu a sám na ňu finančne prispel. Kardinála už deň pred posviackou vítali mnohí obyvatelia mesta na hlavnej stanici i na uliciach mesta ktorými prechádzal jeho sprievod do primaciálneho paláca. Tam býval pri svojich návštevách Bratislavy. Celé mesto bolo vyzdobené zástavami a večer slávnostne osvetlené.

Slávnosti posvätenia blumentálskeho chrámu sa zúčastnilo asi 30 000 veriacich, čo bolo v tých časoch, keď Bratislava mala asi 70 000 obyvateľov neobvykle veľa. Prišiel aj riaditeľ arcibiskupskej kancelárie v Ostrihome Dr. Ján Černoch a mnohí iní hodnostári arcidiecézy, rehoľníci a rehoľníčky, predovšetkým františkánski a kapucínski kňazi, zástupcovia mesta, občianskych a vojenských úradov a veľa veriacich.

Obrady konsekrácie sa začali pri bráne, potom sprievod s cirkevnými hodnostármi vstúpil do kostola a svätiteľ posvätil oltáre pomazal múry chrámu (miesta na stĺpoch a pilastroch, kde bol chrám pomazaný boli jasne označené, no pri poslednej maľovke ich necitlivo zatreli, hoci mali ostať natrvalo viditeľné). Do oltárneho kameňa hlavného oltára uložili relikvie biskupov a mučeníkov - sv. Vojtecha a Gerharda. Prvú svätú omšu v novopostavenom a posvätenom chráme slúžil biskup Boltizár a kázal svätiteľ prímas Simor. Božiemu ľudu zhromaždenému pred chrámom kázali traja kazatelia: Nemecky jezuita p. Emil Volbert (jeho kázeň sa zachovala) a dvaja františkáni. Jeden po slovensky, druhý maďarsky. Obrady trvali od deviatej ráno, do jednej hodiny popoludní.

Ako vo svojej knihe napísal Augustín Pozdech: Spomienka na tento veľký deň v našom ľude nevymizla. Každý rok na poslednú októbrovú nedeľu, ktorá je od r. 1926 zasvätená Kristovi kráľovi, slávime pamiatku posviacky nášho chrámu. Cirkevná spomienka posviacky chrámu bola spojená s ľudovými slávnosťami a zábavami. Starší sa na to dobre pamätajú, pretože sa na nich sami zúčastňovali. Žiaľ, tieto ľudové slávnosti upadli po vojne do zabudnutia. Teraz sa pamiatka tohto veľkého dňa slávi čo najokázalejšie v kostole.

Pripravila X. Duchoňová