Všimli ste si? Studené a tmavé zimné rána sa pomaly menia. Čím viac stúpa dátum kalendára, tým skôr nás ráno zobúdza Slnko. A hoci sa zima oficiálne končí až v druhej polovici marca, všetci pozorujeme ako postupne stráca na sile. Azda nás ešte sem–tam prekvapí, no príchod novej jari už nezastaví. Onedlho sa začne všetko okolo nás zelenať a celá príroda sa roztancuje vo farebných kobercoch kvetov a listov. Všetko toto jarné prebúdzanie síce nachádza svoj viditeľný prejav začiatku až okolo sviatku Veľkej Noci (možno práve preto sa aj ateistická ideológia usilovala dať mu názov Sviatky jari), no toto pomalé prebúdzanie sa bude dať citlivo vnímať už v najbližších dňoch. Denno-denne budeme môcť počúvať alebo čítať v médiách o význame tohto jarného zobúdzania pre telo a psychiku človeka. Rozličné rady väčších či menších odborníkov nám budú pripomínať „jarné kilometre“ či „zhadzovanie“ v zime nazbieraných kíl. Toto všetko je isto dôležité. Popri týchto hlasoch sa bude hlásiť jeden trošku menej hlučný (asi svojou podstatou) hlas. Je to hlas nášho kresťanského kalendára, ktorý nás chce upozorniť na jedno síce nenápadné, no veľmi dôležité obdobie: pôst.
Slovo možno nepríjemne, drsne znejúce. V mysli každého z nás vyvolá dojem: „musím sa prinútiť, zrieknuť...“. Nepríjemné? Nemoderné? Potrebujeme my, ľudia 21. storočia ešte pôst? Nie je smiešne zrieknuť sa čohosi príjemného, chutného či dobrého? Áno, kňazi síce hovoria čosi o duchovnom význame, no či nie sme na dosť kvalitnej úrovni?
Isto, sme ľudia na vysokej intelektuálnej úrovni, ba (napriek všetkému plaču nad „našou“ ekonomickou situáciou) sme ľudia žijúci na vysokej úrovni. No je vysoká aj naša duchovná úroveň? V týchto dňoch som dostal otázku: „Potreboval Pán Ježiš ísť na púšť a postiť sa?“ Nie je dôležité teraz rozoberať odpoveď. Mne od tej chvíle rezonuje v mysli iba táto otázka a s ňou spojená iná: „Ak potreboval Pán Ježiš ako človek pôst na púšti, ja ho nepotrebujem?“
Žijeme v spoločnosti, ktorá nás núti k veľmi konzumnému spôsobu života. Najrozličnejšie druhy potravín, dokonalá moderná technika, luxusné autá, rýchle počítače. Zvyšujúca sa životná úroveň núti človeka ponáhľať sa, pracovať za hranicami svojich možností, len aby si túto úroveň udržal. A práve do tohto zhonu prichádza pôst. Čo mi môže ponúknuť pôst? Čím ma môže obohatiť? Spomeňte si na Ježišov krst v rieke Jordán: len čo ho naplnil Duch Svätý, odišiel na púšť a tam sa 40 dní postil. A to je prvé, čo nám môže pôst ponúknuť: púšť. Púšť znamená byť chvíľu sám zo sebou, bez tých najzákladnejších istôt (ako je voda), postavený pozrieť pravde o sebe do očí. Pôst je teda oveľa viac ako nejesť na Popolcovú stredu a na Veľký piatok mäso, či nechodiť cez tento čas na diskotéku. Čo teda robiť? Dnes veľa ľudí vyhľadáva športy či dovolenky, kde sú vystavení extrémnym podmienkam. Prečo? Je za tým len hľadanie niečoho mimoriadneho? Alebo sa za tým skrýva túžba zistiť, čo v nich je? Neviem. To by vedeli povedať len oni sami. Nám sa podobne ponúka pôst ako šanca, keď si v „extrémnych“ podmienkach môže každý vyskúšať, ako na tom je.
Aby sme sa mohli začať postiť, nemusíme cestovať na púšť. Niekedy sa podobná púšť nachádza aj u nás doma: žijeme pod jednou strechou a nemáme čas ani sa spolu porozprávať. Môžeme sa preto postiť od televízie. Nie preto, že by bola zlá. Získame tým jednoducho čas pre blížnych (koľko spoločenských hier v rodine sa môžeme zahrať a koľko návštev sa dá uskutočniť) a najmä získame čas na modlitbu.
Jedávame tie najvyberanejšie jedlá a už si nevieme ani predstaviť, že niekto môže byť ešte hladný a nemá ani „obyčajný“ chlieb. Pôst je šancou stať sa na chvíľu hladným, aby som pochopil hlad a núdzu tých, čo nemajú ani na chlieb. A pôst nám dáva aj možnosť z toho čo odriekaním ušetríme pomôcť chudobnejším.
V tomto sa skrýva kresťanský zmysel pôstu: zriekam sa dobrých vecí (veď zlých sa mám chrániť neustále), aby som išiel k tým podstatným a zároveň z ušetreného (času, peňazí, jedla a pod.) viem rozdať tým, čo to potrebujú. Každý z nás potrebuje toto jarné prebudenie, aby na Veľkú noc naozaj mohol povedať, že vstal s Kristom z mŕtvych. Veď tak to píše sv. Pavol: Ak ste s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte čo je hore. (Kol 3,1).
Braňo Popelka