Svätý Jozef vzor, patrón a ochranca...

Od prvých dní marca sa ako každý rok budeme v našom kostole modliť deviatnik k svätému Jozefovi. Úcta k Ježišovmu pestúnovi siaha hlboko do dejín Cirkvi. V novších časoch napríklad veľký pápež Lev XIII. v encyklike Quamaquam pluries nástojčivo žiada, aby sa aspoň v hlavnejších kostoloch pred sviatkom svätého Jozefa konala trojdňová pobožnosť. Túto pobožnosť možno konať aj súkromne (Modlitebník pre verejné pobožnosti str. 247). Svätý Pius X. si zasa želal, aby jeho meno bolo uvedené na prvom mieste modlitbového spoločenstva blaženej smrti svätého Jozefa, ktoré v časoch, keď bol na pápežskom stolci založil bl. Aloiz Guanella. Keď teda počas deviatnika budeme v litániách vzývať sv. Jozefa, zamýšľajme sa nad jednotlivými invokáciami a neodpovedajme len mechanicky na zvolania kňaza.

Patrón umierajúcich
V jednom z marcových čísiel Světla z minulého roku bol príspevok pod názvom: Všetci choďte k Jozefovi. Autor v ňom okrem iného hovorí aj o spoločenstve blaženej smrti svätého Jozefa, modlitbovom združení, ktoré založil bl. Aloiz Guanella (1842 – 1915) s cieľom modliť sa za zomierajúcich na celom svete. Do modlitbovej aktivity sa okrem pápeža Pia X. v tých časoch zapojilo veľa kardinálov, biskupov, kňazov rehoľníkov i laikov, ktorí denne obetovali za zomierajúcich svätú omšu a ráno i večer sa modlili túto modlitbu:

Svätý Jozef, pestún Ježiša Krista a ženích blahoslavenej Panny Márie, oroduj za nás a za všetkých ktorí tento deň (túto noc) prežívajú svoj smrteľný zápas.

Veríme, že takto sprostredkovali milosť dobrej smrti mnohým ľuďom, ktorí zomierali predovšetkým vo vojnách, následkom rozličných epidémií či pri nespočetných nehodách. My žijeme v časoch, keď narastá počet tých, čo neradi počúvajú o smrti a neradi na ňu myslia, podobne ako na život po nej a na to, že sa raz budú musieť zodpovedať pred Bohom. No Cirkev a veriaci sa nemôžu vzdať tejto myšlienky. Spása duší je totiž jednou z ich najpodstatnejších úloh a cieľov. Modlitba za zomierajúcich dnes azda potrebnejšia ako kedykoľvek predtým, lebo:

• čím viac sa z povedomia ľudí vytráca viera v posmrtný život, tým viac je tých, čo odchádzajú do večnosti nepripravení. A tak tí druhí, ktorých je málo, majú sa starať o tých, ktorých je veľa a potrebujú pomoc;
• skúsenosť hovorí, že náhla a nepredvídaná smrť je v súčasnom svete techniky, motorizmu a ustavične sa zrýchľujúcej dopravy čoraz častejšia;
• narastá možnosť násilia a hromadnej smrti mnohých ľudí spôsobenej terorizmom, vojnovými konfliktmi či prírodnými katastrofami.

Hlava slávnej rodiny
Rodina Jozefa, Márie Ježiša bola a navždy zostane vzorom pre všetky kresťanské rodiny. Svätá rodina predstavuje najdokonalejší ideál domácich cností, napísal pápež Lev XIII. Azda nikdy nebol inštitút rodiny tak ohrozený, ako práve teraz, na začiatku tretieho tisícročia. Azda nikdy v histórii nášho národa nebola taká devalvácia hodnôt, ktoré predstavuje rodina, ako dnes. Z povedomia mladých sa „ktosi“ celkom cielene usiluje vytlačiť to, čo bolo sväté generáciám našich predkov: nerozlučnosť sviatosti manželstva, posvätnosť odovzdávania života, úcta k rodičom... Naopak, propaguje sa predmanželské spolužitie na skúšku, hrozí uzákonenie „manželstiev“ ľudí rovnakého pohlavia, oslabuje sa morálka mladých... to všetko duchovne ničí tých, čo budú určovať smerovanie nasledujúcich generácií. Oni budú otcami a matkami detí “zajtrajška“. Ak im neodovzdáme vieru a nevštepíme do srdca hodnoty, ktoré viera prináša, z čoho budú žiť a čerpať silu?

Zverme naše rodiny svätému Jozefovi, keď ho budeme vzývať ako Hlavu slávnej rodiny a prosme o mocný príhovor toho, komu Boh zveril starostlivosť o svojho Syna Ježiša, keď ako dieťa prišiel na svet. Svätý Jozef, Hlava slávnej rodiny, chráň naše rodiny v čase ich veľkého ohrozenia!