Pred časom sme do redakcie dostali podnet, aby sme sa pokúsili načrieť trochu aj do minulosti a pozháňali aspoň „čriepky“ z bohatého života blumentálskej farnosti. Nazdávame sa, že o tom, ako žije farnosť dnes, mali by nám písať predovšetkým čitatelia, no a z archívnych materiálov, ktoré by mohli zaujať súčasného čitateľa sa z času na čas pokúsi niečo získať redakcia. Veríme, že čitateľov zaujme pohľad na vznikajúcu farnosť Bratislava Nové Mesto i listy z farského archívu z konca dvadsiatych a z tridsiatych rokov minulého storočia, keď bol jej správcom vdp. Augustín Pozdech. Listy, ktoré uverejňujeme, približujú problémy, s akými v tom období zápasili obyvatelia našej mestskej časti a súčasne veriaci blumentálskej farnosti (pre autentickosť sme ich prepísali v pôvodnom znení, teda bez jazykovej úpravy).
Vznik farnosti
Farnosť Bratislava Nové Mesto začala oficiálne svoju činnosť 1. 1. 1770 za panovania a na podnet Márie Terézie. Novoutvorená farnosť zaberala veľmi rozsiahle územie za vonkajšími hradbami mesta. V tom čase bolo vo vnútornom opevnenom meste jedenásť väčších či menších kostolov, no na vonkajšom obvode mesta nebol ani jeden kostol, ani jeden kláštor.. Zo 7 853 obyvateľov, ktorí bývali na tomto území, bolo 6 693 katolíkov a 1 160 evanjelikov a v Prievoze bolo 256 katolíkov a 399 evanjelikov. Najbližšie boli kostoly sv. Alžbety, sv. Ladislava, Milosrdných bratov a Najsvätejšej Trojice. Predmestie Nové Mesto zahŕňalo ulice Štefánikovu, Mýtnu, Valonskú, Radlinského, Vazovovu, Novomestskú, Krížnu, Záhradnícku. V r.1740 bolo toto územie pričlenené k Bratislave. Neskôr túto časť mesta začali nazývať Blumentál.
Súčasne s farnosťou tu otvorili aj školu. Navštevovali ju väčšinou chlapci. Dievčatá chodili do mestských dievčenských škôl – k „uršulínkam“ a „noterdámkam“. V novej škole raz do týždňa učil náboženstvo jeden z kňazov. Pretože školská dochádzka nebola povinná, tí, čo do školy nechodili, sa v čase pôstu schádzali v kostole a kňaz ich poúčal o sviatosti pokánia a Eucharistie.
Podľa záznamov v matrike bolo obyvateľstvo tejto časti mesta , podobne ako v celom meste národnostne zmiešané. Podľa výskytu mien v matrike možno usudzovať, že v prevahe boli Nemci, za nimi nasledovali obyvatelia so slovanskými priezviskami. Maďarské mená sa vyskytovali len veľmi zriedka. Medzi menami sa vyskytujú napríklad: Perger, Masarkovič, Los, Punter, Kraus, Trujman Chmelis, Levičan Cikkert, Šárek, Valášek, Černohlávek, ale aj francúzske Chabilie, De Petris, Gallé a pod.
Z farárov, ktorí spravovali našu farnosť možno spomenúť prvého farára Františka Ujházyho, ktorý bol magistrom filozofie a na čele farnosti bol od r. 1770 do r. 1775, kedy si ho Pán povolal do večnosti. V marci sa úradu ujal Matej Jozef Klobušický. On na mieste dnešnej fary postavil druhý blumentálsky kostol, ktorého slávnostná posviacka sa konala 18. mája 1784.
Najvýznamnejším blumentálskym farárom tých čias bol Jozef Poeck, ktorý venoval všetko svoje úsilie myšlienke postaviť vo farnosti nový dôstojný chrám. Ako kaplán tu pôsobil od januára r. 1857 a už 6. februára sa stal správcom farnosti, v ktorej slúžil Bohu a veriacim štyridsaťdva rokov. Jeho neúnavnej snahe vybudovať nový chrám vďačíme za náš terajší blumentálsky kostol, ktorý bol dokončený a posvätený r. 1888.
Starostlivý a láskavý kňaz
Z farárov novších čias spomenieme Augustína Pozdecha. Dlhoročný Blumentálsky farár – dekan Augustín Pozdech sa narodil 31. júla 1895 v Modranke pri Trnave, v roľníckej rodine. Študoval na gymnáziu v Trnave a bohoslovie absolvoval na viacerých miestach. Kňazské svätenie prijal 29. Júla 1923 v Insbruku. Pôsobil v Trnave, v Podolí a v Leviciach. R. 1927 sa stal správcom farnosti a r. 1934 farárom farnosti Bratislava Nové Mesto. R. 1948 vydal knihu: Kostol a farnosť Bratislava Nové Mesto. Správcom farnosti Bratislava Nové Mesto sa stal r. 1927. V tom čase mala už farnosť 40 000 – 45 000 veriacich katolíkov, preto sa neskôr rozčlenila a postupne vznikli tri nové farnosti: v r. 1933 saleziánska farnosť Panny Márie Pomocnice kresťanov, v r. 1944 farnosť v Prievoze a v r. 1945 na Trnávke zasvätená sv. Jánovi Boskovi. Počet veriacich v blumentálskej farnosti sa potom pohyboval okolo 30 000. Maximum dosiahol v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, teda v čase, na ktorý si veľmi všetci, okrem najmladšej generácie dobre pamätáme.
K obdobiu „farárovania“ Augustína Pozdecha v Blumentáli sa viaže aj skutočnosť, ktorú sme vybrali z farských archívnych materiálov a ktorá svedčí o neľahkých problémoch, s ktorými zápasili veriaci a o milujúcom a láskavom srdci ich farára.
V Bratislave, dňa 8. mája 1930.
Najdôstojnejší ordinariát!
14. XI. 1929 p. č. 2205 som bol poslal Najd.
Ordinariátu úctivú prosbu, v ktorej som prosil, aby Najd. Ordinariát láskave povolil, žeby som smel obrátiť výnos našej
misijnej sbierky na zaopatrenie školských detí našej fary katekizmami. Nedostal som odpovede. Teda som zaopatril deti
katekizmami tak, že som sa zadĺžil. Veď na území našej fary žije bieda Bratislavy (chudoba by bolo slovo znamenajúce pojem
bohatstva (a nemohol som sa na to pozerať, že deti sedia v školských laviciach bez knihy. Zaopatriť si ich nemajú ako.
Iné knihy im dáva štát alebo mesto (okrem toho aj chlieb aj mlieko). Pravda ani štát, ani mesto, ani škola nemajú starosť o
katekizmy.
Tá otázka ostáva otázkou aj naďalej. Ale teraz mám zase novú prosbu. Blíži sa doba prvého sv. prímania a u nás
tiež aj sviatosť birmovania. Zase sa mi vynorujú nové ťažkosti, ktoré ma nútia obrátiť sa na každého človeka dobrej vôle,
ktorého bolí, že jeho blížny je hladný a nahý. Asi 150 detí provprímajúcich to a birmovancov by bolo treba celkom alebo z
čiastky ošatiť, keď chceme, aby prijali sviatosti tak potrebné zvláštne pre našu dobu a pre naše mesto. Chodím a prosím a
žobrem uponižujem sa aj pred Židmi aj pred nevercami, aj pred luteránmi a prosím milodary na ošatenie tých dietok, ktoré mi
P. Boh sveril. Načo sa rozpisovať o bratislavskej biede. Musel by som neuveriteľné veci opísať, no ďaleko by ma to viedlo.
Nikdy v našom meste toľko biedy nebolo, ako teraz následkom dnešnej hospodárskej krízy. Sú ľudia, čo len raz jedia denne.
Treba vidieť tie úbohé deti a to hovorí viac ako dlhé pojednávania. „Máme hlad“. To strašné slovo povie všetko. A teraz
prichádzajú naši nepriatelia ako draví vlci a lovia v mutnom. Chudobe dávajú dary len pod tou podmienkou, ak sa vyhlási z
Cirkve. Chudobnému ponúkajú balík so šatstvom a jedivom, ale sa ho najprv opýtajú, či je katolík. Ak povie, že ano, balík
mu vytrhnú z ruky. Sú hrdinské duše, ktoré nezaprú svoju vieru, ale koľko je slabých? Teraz je na čase, aby sme aj my
ukiazali čosi, príležitosť nám dávajú dve krásne sviatosti, ktoré sa budú vysluhovať v našom meste. Prosím zase Najd.
Ordinariát, ráčte mi láskavo povoliť, aby som smel použiť misijnú sbierku nášho kostola na ošatenie našich prvoprímajúcich
a birmovancov. Dobre by bolo, keby ste mi ráčili láskavo poukázať dáky väčší obnos z misijnej sbierky. Záchrana nevinných
mladých duší je tiež misijná práca. A myslím nebude to proti intencii Sv. Otca. . Veď sa mienim aj na neho obrátiť o pomoc.
Prosím Najdôst. Ordinariát o súrnu pomoc. Bieda je veľká, veľa duší hynie.
Váš posledný sluha v Kristu
Augustín Pozdech,
Spr. Fary
No aj jeden vzácny list:
Spišská Kapituľa, 24. mája, 1930.
Veľadôstojný pán farár!
Odpovedajúc na Váš dopis zo dňa 20. V. 1930, sdeľujem
Vám, že, nakoľko Vašej žiadosti podanej na správnu komisiu cirk. majetkov sotva bude vyhovené, keďže cirkevné majetky sú
zaťažené dlžobou presahujúcou dnes už dvanásť miliónov. Ďalej, dočasní hospodári na cudzom, nie vlastnom, nemôžu dávať na
rub vlastníka milodary. Nakoľko teda už vopred viem, že sotva čo bude z tej podpory, žeby ste mi nezúfal vo veľkej starosti,
pripojene posielam Vám na ošatenie tých apačov Vaších, aby sa mohli priblížiť ku Kristovi, čo najviac som mohol pri mnohých
potrebách mojích.
S vrelou úctou v Kristu oddaný
biskup spišský
Pripojeno: 500.- Kčs
Rada by som k týmto archívnym materiálom pridala niekoľko poznámok:
Podľa knihy Kostol a farnosť Bratislava Nové Mesto a z archívnych materiálov pripravila X.D.