Zelený štvrtok - deň sviatosti kňazstva, eucharistie a lásky

Prečo Zelený štvrtok?

Ľudový názov pre deň Zelený štvrtok bol prevzatý z germánskeho bohoslužobného názvoslovia, zo slova „greinen“ - nariekať. V starej Cirkvi sa totiž v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Biskup ich rozhrešil a prijal do spoločenstva veriacich. Bol to deň vzrušeného, ľútostivého, ale i radostného plaču, keď sa verejní hriešnici po dlhšom pokání mohli zúčastniť na sviatostiach Cirkvi. Verejní hriešnici sa podobali suchým ratolestiam, ktoré sa dnes pokáním a rozhrešením zazelenali na strome Cirkvi. Na niektorých miestach sa v tento deň používalo rúcho zelenej farby a aj zvyk požívať v tento deň veľa zeleniny podporoval názov tohto dňa.

Missa chrismatis

Na Zelený štvrtok sa pre nás kresťanov začína veľkonočné trojdnie Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota, obdobie utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia svätú omšu so všetkými kňazmi svojej diecézy. Pri tejto omši nazývanej Missa chrismatis - Omša svätenia olejov biskup svätí tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Táto omša má byť prejavom jednoty kňazov s biskupom. Po homílii nasleduje obnovenie kňazských sľubov. Biskup dáva prítomným kňazom nasledujúce otázky:

Chcete si predo mnou a pred Božím ľudom obnoviť sľuby, ktoré ste kedysi urobili?
Chcete sa bližšie primknúť k Pánu Ježišovi a lepšie sa mu prispôsobiť?
Chcete sa zrieknuť samých seba a verne plniť kňazské poslanie, ktoré ste z lásky ku Kristovi a jeho Cirkvi vzali na seba v deň svojej kňazskej vysviacky?
Chcete v Eucharistii a v ostatných liturgických úkonoch verne vysluhovať Božie tajomstvá?
Chcete posvätný učiteľský úrad vykonávať podľa príkladu Ježiša Krista, nášho Učiteľa a Pastiera, teda nie z túžby po hmotných výhodách, ale jedine z lásky k dušiam?

A kňazi odpovedajú zakaždým: Chcem.
Celá pieseň vďaky - prefácia hovorí o Kristovom kňazstve a o službe kňazov: Veď Kristus nielen povýšil tvoj vykúpený ľud na kráľovské kňazstvo, ale s láskou brata povoláva si z neho učeníkov a vkladaním rúk im dáva účasť na svojej kňazskej službe. V jeho mene obnovujú obetu nášho vykúpenia, a rodine veriacich pripravujú veľkonočnú hostinu. S opravdivou láskou slúžia tvojmu ľudu, živia ho tvojím slovom a posväcujú sviatosťami. Zasvätiac svoj život tebe a spáse svojich bratov, majú sa pripodobňovať Ježišovi Kristovi a tebe stále dosvedčovať vernosť a lásku.

Pamiatka Pánovej večere

Večerná omša sa slávi na pamiatku Pánovej večere. V liturgii Zeleného štvrtka už začíname akoby slávenie Veľkého piatku. Umývanie nôh učeníkom, ustanovenie Eucharistie pri Poslednej večeri, Ježišova modlitba na Olivovej hore v Getsemanskej záhrade a napokon jeho zajatie, sú hlavnými témami dnešného večera a noci. Schádzame sa na oslávenie pamiatky Poslednej večere, pri ktorej Ježiš Kristus prv než seba samého vydal na smrť, zveril svojej Cirkvi novú a večnú obetu ako hostinu svojej lásky.

Správa o Poslednej večeri a o ustanovení Eucharistie patrí u prvých troch evanjelistov k stati o Ježišovom umučení a zmŕtvychvstaní. V slávení večere je zjavné, čo znamená Ježišovo utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie pre neho samého i pre nás. Ježiš dáva svojim učeníkom chlieb a víno a hovorí: Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás... Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov. Ohlasuje svoju smrť a vysvetľuje jej zmysel: za vás a za všetkých.

Na pozadí starozákonných zmlúv, ktoré boli predobrazmi, ustanovuje novú zmluvu. Jeho krv vyliata za nás je krvou novej a večnej zmluvy. Takto vkladá do eucharistickej obety, ktorú dnes ustanovuje, svoje oslávené telo a svoju oslávenú krv, aby sme v omši zvestovali jeho smrť a zmŕtvychvstanie, kým nepríde v sláve. Každá svätá omša je preto skutočným sprítomnením Kristovej vykupiteľskej smrti. Ježiš nám zo svojho obetného stola podáva najväčší dar - svoje telo a krv - ako prameň nového života. Keď oslavujeme ustanovenie Oltárnej sviatosti, naša radosť je taká veľká, že na chvíľu zabúdame na smútok, ktorý prevláda v týchto dňoch a spievame slávnostné Glória za zvuku organa a za mohutného hlaholu zvonov. Radosť z nesmierneho Pánovho daru vzápätí vystrieda hlboký smútok z Judášovej zrady i smútok z našich vlastných hriechov, krívd a zrád, za ktoré Ježiš podstúpi smrť na kríži. Preto umĺkne jasavý hlas zvonov i zvoncov, utíchne vznešený zvuk organa a až do Veľkonočnej vigílie ich nahradia tupé drevené údery klepáčov.

Pripomíname si ustanovenie Oltárnej sviatosti, sviatosti kňazstva i Pánovo prikázanie o bratskej láske.

Liturgia slova:

Svätý Pavol v druhom čítaní z listu Korinťanom podáva prvú písomnú správu o ustanovení Eucharistie. V čase evanjelizácie Korintu, teda asi dvadsať rokov po Kristovej smrti (okolo roku 50), táto správa už mala ustálenú formuláciu, ktorá sa nachádza v evanjeliách.

Pán Ježiš pod podobou chleba a vína dáva svoje telo a krv. Účasť na tejto večeri znamená spoločenstvo s Kristom na jeho smrti a oslávení; znamená aj spoločenstvo s tými, čo jedia z tohto chleba a so všetkými, za ktorých Kristus zomrel.

Evanjelista Ján vykladá Ježišovu cestu ako lásku „do krajnosti“, až do krajnosti svojej božskej a ľudskej možnosti. Jeho božská veľkosť je zrejmá od umývania nôh až po kríž. Umývanie nôh je ako Večera; predstavenie toho, čo sa stane na kríži: je to láska, ktorá slúži, a oddanosť až na smrť. Láska je životným zákonom Krista a jeho Cirkvi.

Balduin Canterburský vo svojej modlitbe píše: Miluj ma, ako ja milujem teba. Nos ma vo svojej mysli, vo svojej pamäti, vo svojich túžbach, vo svojom vzdychu, vo svojom plači a vzlykaní. Pamätaj, človeče, akého som ťa utvoril, ako som ťa vyvýšil nad ostatné stvorenia, akou hodnosťou som ťa vyznačil, ako som ťa ovenčil slávou a cťou, ako som ťa stvoril len o niečo menšieho od anjelov, ako som ti všetko položil pod nohy.

Pamätaj nielen na to, aké veľké veci som ti urobil, ale aj na to, aké drsné a potupné veci som zniesol pre teba. Povedz: či nie si nespravodlivý voči mne, ak ma nemáš rád?! Kto ťa má tak rád ako ja? Kto ťa stvoril, ak nie ja? Kto ťa vykúpil, ak nie ja?!

Ty, ktorý očisťuješ srdce a čisté srdce miluješ, zmocni sa môjho srdca a bývaj v ňom... Vtlač do môjho srdca svoj obraz. Vtlač do môjho srdca svoje milosrdenstvo. Boh je Bohom môjho srdca a podiel večitý.

Kristus ponúkol Otcovi obetu svojho života a zároveň ju už nekrvavým spôsobom vopred vykonal. Oddelil telo od krvi, ako to bolo zvykom pri všetkých starozákonných obetách a vykonal obetnú hostinu. Prijali sme jeho telo a krv. Teraz sa už začína uskutočňovať Kristova krvavá obeta. Ježiš odchádza do ticha Getsemanskej záhrady, aby sa tam v modlitbe k svojmu Otcovi pripravil na utrpenie a smrť. Tento odchod nám teraz pripomína prenesenie Oltárnej sviatosti buď na bočný oltár, alebo do bočného bohostánku niekde vo vedľajšej kaplnke.

Po prenesení Eucharistie sa spoločne spieva eucharistický hymnus Ctime túto Sviatosť slávnu, pri ktorom môžeme za obvyklých podmienok získať úplné odpustky.

Obnažovanie oltárov

Kňaz v tichosti obnažuje oltáre. Čo nám to pripomína? Pán Ježiš v Getsemanskej záhrade bdel v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali. Ježiš ostáva sám, celkom opustený. Túto opustenosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok a zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.

Kristus prežíva smrteľnú úzkosť a prosí apoštolov, aby s ním bedlili: Bedlite a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Je to výzva aj pre nás. V duchu ostaňme v tichej adorácii s Kristom v Getsemanskej záhrade.

Roman Križan, diakon