V máji si osobitným spôsobom, tzv. májovými pobožnosťami uctievame Pannu Máriu. A to aj napriek tomu, že v tomto mesiaci nie je v liturgickom kalendári nijaký väčší mariánsky sviatok. Sú v ňom iba dve nepovinné spomienky: Panny Márie Fatimskej - 13. mája a Panny Márie Pomocnice kresťanov – 24. mája. Odkiaľ teda pochádza a k čomu nás vedie májová mariánska spiritualita?
Mesiac máj je v Cirkvi oddávna mesiacom Panny Márie. Iniciátorom mariánskeho mesiaca v modernom chápaní, čiže s pobožnosťami na každý deň, bol jezuita Dionisi svojím dielom Mese di Maria, vytlačenom vo Verone (Taliansko) r. 1725. Pápeži, napríklad Pius VII., Gregor XVI. a Pius IX. obdarúvali májové pobožnosti odpustkami. Pobožnosti v mesiaci máji vo svojich dokumentoch odporúčali najmä pápeži Lev XIII. a Pius XII. Pápež Pavol VI. 30.4.1965 vydal encykliku Mense Maio, v ktorej povzbudzuje veriaci ľud k týmto pobožnostiam, aby ich obetovali za šťastné zakončenie Koncilu a zároveň za vyprosenie pomoci na uskutočnenie koncilových ustanovení a za pokoj vo svete, keďže v tých rokoch bol ohrozený mier (Kráľovná mája, zostavil Vincent Malý, LÚČ, Bratislava 2000, str. 3-4).
V tomto roku celý mesiac máj spadá do veľkonočného obdobia. Je to časť liturgického roka, v ktorom prežívame skutočnosť smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Oslavujeme v ňom zavŕšenie vykupiteľského poslania Božieho Syna, s ktorým je vďaka vôli nebeského Otca neodlučiteľne spojená úloha Panny Márie. A preto aj úcta k nej má svoje právoplatné miesto v tomto období. Panna Mária vo vzťahu k Ježišovi nikdy nestojí v popredí, no vždy je s ním vnútorne veľmi úzko spojená a nenahraditeľne spolupracuje s jeho poslaním. Vo Svätom písme nachádzame zmienku o nej tam, kde je to potrebné. Tak je to aj v texte o živote prvotnej Cirkvi. V Skutkoch apoštolov čítame, že po Ježišovom nanebovstúpení sa apoštoli vrátili z Olivovej hory do Jeruzalema a vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter a Ján, Jakub a Ondrej, Filip a Tomáš, Bartolomej a Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov. Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi (Sk 1,13-14). Panna Mária teda nepovažovala po Ježišovom nanebovstúpení svoju úlohu tu na zemi za skončenú. Veď tesne pred Ježišovou smrťou jej Boží Syn zveril nás všetkých. Nie je teda už len Božou matkou, ale i Matkou Cirkvi, Potešením zarmútených, Pomocnicou kresťanov... Práve preto zostáva aktívne prítomná vždy tam, kde ide o toto poslanie. Okrem konkrétnej praktickej každodennej pomoci prvému kresťanskému spoločenstvu veriacich nikdy nechýba ani vo chvíľach spoločnej modlitby a slávenia Eucharistie. Preto je v Cirkvi už od začiatku veľmi živá prax modlitieb a pobožností k Panne Márii. V jej prítomnosti sa môžeme nielen cítiť oveľa bezpečnejšie vo všetkých krížoch života – ako pri láskavej a starostlivej matke –, ale sa od nej aj učiť umeniu modlitby, či už osobnej alebo spoločnej. Modlitbe sústredenej, pokojnej, vrúcnej, vytrvalej a plnej bezhraničnej dôvery v Boha. V hornej sieni – teda vo Večeradle, kde Ježiš slávil s apoštolmi Poslednú večeru a prvú svätú omšu, bolo to miesto modlitby veriacich s Pannou Máriou. Práve tam v deň Turíc dostali Ježišom prisľúbenú posilu Ducha Svätého, vďaka ktorej sa stali neohrozenými ohlasovateľmi Krista. Aj tento dar zostúpil na zem vďaka mocnému príhovoru Panny Márie uprostred zhromaždenej Cirkvi.
Ak dnes konštatujeme, že prežívame veľmi búrlivé obdobie najrôznejších premien v ľudskej spoločnosti a preto neraz i upadáme do pokušenia beznádeje a rezignácie, o to viac potrebujeme vytvárať mocné spoločenstvo živej viery a lásky. V ňom budú všetky naše modlitby a obety umocnené príhovorom našej nebeskej Matky, ktorá je aj v súčasnosti aktívne prítomná uprostred modliacej sa Cirkvi.
Aj keď je mesiac máj zvlášť zasvätený Panne Márii, neznamená to, že by sme ju mali v iných mesiacoch roka zanedbávať. Naopak, májové pobožnosti nás majú povzbudiť a obnoviť v horlivosti v tejto úcte počas celého roka. Využime teda čo najlepšie tento mesiac Panny Márie a načerpajme do svojich sŕdc novú posilu pre hlbší duchovný život prostredníctvom tej, ktorú nám dobrý Boh dal za matku a sprostredkovateľku mnohých milostí.
Stanislav Lieskovský
Ó Mária, Matka milosrdenstva,
opatruj nás všetkých,
aby Kristov kríž nebol zbytočný,
aby človek nezišiel z cesty dobra
a aby nestratil vedomie hriechu,
ale aby vzrastala jeho nádej v Boha,
ktorý je “bohatý na milosrdenstvo“ (Ef 2, 4),
aby z vlastnej vôle konal dobré skutky,
ktoré Boh vopred pripravil (porov. Ef 2, 4),
a aby takto konal po celý život
„na chválu jeho spásy (Ef 1, 12).
Ján Pavol II. (1993)