Sme krajinou v srdci Európy. Naša vlasť - Slovensko leží na rozhraní dvoch kultúr, západnej a východnej. Je to tak, či chceme alebo nechceme už takmer celých dvanásť storočí. Malebnejšie vyjadrené: tu, kde žijeme, kde sa vystriedali generácie našich predkov, sformovala sa duša slovenského národa ako ovocie východnej kresťanskej spirituality, ktorá sa natrvalo zasnúbila s povahou a zvykmi starých Slovákov žijúcich pod mocenským vplyvom západného kresťanstva. Je to naša danosť, ktorú môžeme vnímať ako dar. V konečnom dôsledku z toho vyplýva zodpovednosť.
Cyrilometodské dedičstvo svojím významom a vplyvom značne presahuje hranice nášho malého národa. Dnes, keď chceme osláviť sviatok našich vierozvestov po prvýkrát ako súčasť zjednotenej Európy, bude nesmierne zaujímavé zahĺbiť sa do toho, čo nám ako priamym dedičom cyrilometodského diela povedali poslední pápeži Pavol VI. a Ján Pavol II.
Pri príležitosti 1100 výročia smrti sv. Cyrila v roku 1969 predniesol Svätý Otec Pavol VI. na osobitnom stretnutí s kultúrnymi a vedeckými pracovníkmi z bývalého Česko-Slovenska takéto hodnotenie: ...To, čo pri pohľade na vaše národy najviac upúta pozornosť, je práve skutočnosť, že v nich viera podnecuje kultúru, je s ňou úzko spojená a je jej hybnou silou tak v jej základoch, ako aj v najzložitejších formách....Dedičstvo viery prijaté od svätých Cyrila a Metoda preniklo vašu civilizáciu a váš humanizmus. Vaše národy sa vyznačili oddanosťou týmto hodnotám pravdy, pokoja, slobody, a to od samej kolísky vašich dejín. ...Ale tieto hodnoty nemožno od seba oddeliť.... kultúra, ktorá sa zbavuje transcendentálnych hodnôt, nie je úplná...“
Bol to čas, keď nikto z nás ani netušil, že budeme mať vlastnú ústavu a v nej preambulu so zmienkou o tomto vzácnom dedičstve. Bolo to vtedy, keď sa rozbiehala u nás tvrdá normalizácia a nová vlna prekrúcania pravdy a lámania charakterov. Odvtedy uplynul už dosť dlhý čas a my naozaj máme vo svojom najvyššom zákone túto hodnotu zakotvenú a kladieme ju do základu vlastnej identity. Bohu vďaka! Je však o to nepochopiteľnejšie, že zjednocujúca sa Európa nechce o svojich kresťanských koreňoch ani počuť.
Bolo treba zvoliť prvého slovanského pápeža citlivého na hodnoty národa ako etnika a kultúry, ako duše národa – napísal kardinál Jozef Tomko – aby sa obrátila pozornosť na spoločné kultúrne korene Európy... Ján Pavol II. vyjadril tento svoj postoj k dejinám a skutočnostiam Európy, keď na sklonku roku 1980 venovanom patrónovi Európy sv. Benediktovi, slávnostným dekrétom ... pridal ako spolupatrónov dvoch svätých bratov byzantského pôvodu Cyrila a Metoda.
Dnes môžeme hovoriť, že to bolo prorocké gesto, ktorým chcel pápež vdýchnuť novú životnú silu do civilizácie, ktorá začínala javiť známky únavy. Vrátiť sa ku koreňom a objaviť životodárne zdroje ducha, ktoré priškrtil svár rozdelenia.
Ničivá ideológia marxizmu, ktorá držala v zajatí krajiny východnej Európy, padla. Mohlo by sa zdať, že všetko môže byť zase v poriadku. Ale nie je. Prorok videl dobre. Vlna sekularizácie sa usiluje povymývať zo spoločenského a kultúrneho života všetky stopy kresťanského dedičstva. Nástrojov je na to dosť. Relativizácia základných hodnôt, miešanie náboženských pojmov, falošná tolerancia k bludným náukám pod rúškom zvelebovania ľudskej slobody. Je to zápas o samú podstatu bytia a jeho hodnoty. O život sám.
Preto nás musí zaraziť – ako na to upozornil kardinál Christof Schönborn na Púti národov v Mariazelli , keď citoval výrok bosnianskeho moslimského básnika Dzevada Karahasana: Redukovať Európu na kresťanstvo by bola škoda, ale zabudnúť na kresťanstvo by znamenalo katastrofu.
Ako by mohla existovať sloboda bez pravdy?! Ako nerozlišovať medzi náboženstvami a názorovými systémami podľa schopnosti priblížiť sa k pravde a obhajovať pravdu ?! Stáť na strane života alebo proti životu ?! Veď z toho plynú nedozerné dôsledky.
V takejto situácii sa stáva reč o našom cyrilometodskom dedičstve zásadnou otázkou o zmysle našich dejín ako takých. O tom, prečo sme tu, a aká je naša úloha a zodpovednosť.
Ako červená niť sa tiahne táto myšlienka všetkými pápežovými listami a príhovormi, ktorými sa chce dotknúť nášho srdca a svedomia ako zvlášť obdarovaných a zodpovedných za dedičstvo otcov v srdci starého kontinentu.
V liste pri príležitosti osláv 1100. výročia smrti sv. Metoda v roku 1985 na Velehrade adresoval pútnikom tieto krásne slová: ...apoštol Veľkej Moravy nás zrejme učí predovšetkým to, že je potrebné, aby sme s pokojnou mysľou boli pripravení na každý dejinný vývoj, majúc vždy na zreteli s veľkou pokorou tajomstvo Božej prozreteľnosti....Metod bol často zavalený prácou, ba často sa topil v udalostiach, ktoré nemohol nikdy predvídať a ktoré boli plodom civilnej a sociálnej sily, ľudskej vášne a náboženskej neznášanlivosti. Tento Boží muž znášal kruté zlá, ale nebol tým otrasený, nepodľahol sklamaniu alebo duchovnému nepokoju....nemusíme ani natoľko rozumieť, ako skôr milovať....to znamená bez prestania hľadať, čo Boh odo mňa žiada týmto skutkom alebo udalosťou.... treba sa nielen modliť, ale aj pracovať a pričiniť sa o to, aby sa cesta k Božiemu kráľovstvu darila.
Ani prítomná chvíľa nemôže byť pre nás iná. Nič nás nesmie odradiť, aby sme z viery v Boha v Ježišovi a v múdrosti Ducha Svätého utvárali svoj každodenný život, spôsob, ktorým ho budeme chrániť a rozvíjať. Iba tak môže byť na našich námahách a práci požehnanie a budú službou pre všetkých. Ak budeme zodpovední za dar, Boh ho ešte viac požehná a rozhojní. Nedajme sa zmiasť silou zla, lebo to je už v Kristovi prekonané.
Je to apel zvlášť na to, aby sa pravda dostala k mladej generácii. Naše deti a mládež sa musia dozvedať čistú pravdu. Nebojme sa námah ani zápasov. Neviem, či je nejaká námaha dostatočná, aby vyvážila túto hodnotu. Rodičia, vy musíte mať čas pre svoje deti, na to, aby ste s nimi hovorili o živote pravdivo a presvedčivo. Nie iba na pol ústa a proti svojej vôli. Nedelegujte na výchovu svojich synov a dcér televíziu, internet a ulicu. A hovorte aj to, že kresťanské náboženstvo do našej školy celkom určite patrí. Nebojte sa ! Prehráva iba ten, kto prestáva veriť.
Pod ochranou našich mocných patrónov sa z tohto sviežeho prameňa Pravdy a Života chce napiť a s vašou spoluprácou k nemu privádzať aj iných.
Váš duchovný správca Štefan Herényi