Počas prázdninových či dovolenkových dní mnohí z nás prejdú desiatky i stovky kilometrov. Stalo sa to dosť bežnou súčasťou nášho života a spôsobu trávenia voľných dní. Zmena prostredia, denného režimu, viac času na oddych a záujmy nám pomáhajú „vyskočiť“ z rýchlika každodenného života a trochu viac a inak vnímať svet okolo seba. V bežnom živote nám totiž často – uprostred plnenia svojich povinností – uniká podstata vecí. A potom zrazu príde chvíľa, kedy sa cítime veľmi unavení, neschopní a smutní. Nestíhame všetko to, čo by sme mali alebo chceli zvládnuť. Práve preto je čas voľných dní tak veľmi užitočný. Prináša možnosť nielen fyzicky si oddýchnuť, ale aj prehodnotiť naše postoje k hodnotám života a žiť múdrejšie.
Hneď na začiatku mesiaca júla máme Sviatok Návštevy Panny Márie u Alžbety. Evanjelista Lukáš v prvej kapitole tretieho evanjelia opisuje túto udalosť zaujímavým spôsobom. V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu (Lk 1, 39-40). Autor sa jednou vetou dotkne cesty Panny Márie a hneď prechádza k osobnému stretnutiu s Alžbetou.
Nás, bežných ľudí súčasnosti, by iste zaujímalo, čo si Panna Mária vzala so sebou na cestu, aký dopravný prostriedok použila, s kým cestovala, kde sa cestou zastavila, ako dlho jej trvala cesta. O tom však Božie slovo nič nehovorí. Z dodatočného štúdia Svätého písma vieme len to, že Zachariášov dom bol podľa tradície v dnešnom Ain Karim vo vzdialenosti asi 6 km na západ od Jeruzalema a že z Galiley, kde bývala Panna Mária, to bola asi štvordňová cesta (porov. Sväté písmo Nový zákon, Slovenská biblická spoločnosť, 1992, s.163). Hlavné posolstvo tejto udalosti však spočíva v dialógu týchto dvoch žien.
Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán (Lk 1, 41- 45). Mária s vteleným Božím Slovom v jej živote je príčinou toho, že Alžbeta hovorí naplnená Duchom Svätým. Preto sa tieto slová stali súčasťou najznámejšej modlitby k Božej a našej Matke. Mária – požehnaná matka Božieho Syna – prináša požehnanie matke i dieťaťu. Jej prítomnosť umožňuje vstúpiť do tajomného pôsobenia Boha, viac mu rozumieť a spolupracovať s ním. Boh ústami Alžbety potvrdzuje, že pravá radosť a šťastie spočíva v skutkoch živej viery podľa jeho slova. A tu je priestor aj pre nás súčasných ľudí, ktorí túžime po pravom šťastí.
Každý deň, všedný či dovolenkový, je plný najrozličnejších ciest a stretnutí s ľuďmi. Ani jeden okamih však nie je menej dôležitý ako iné. Boh nám totiž každý z nich dáva z lásky a je na nás, čo s nimi urobíme. Nechajme sa viesť múdrosťou Božieho slova overeného skúsenosťou života a náš vlastný život bude neprestajným žasnutím nad jeho bohatosťou a krásou! A nielen to. Každý z nás môže byť požehnaním pre svojich blížnych podobne, ako bola Panna Mária pre Alžbetu. Stačí mať jasný cieľ cesty. Tej celoživotnej i každodennej. Byť vnímavý na Boží hlas vo svojom vnútri a spolupracovať s ním. Ochotne, bez meškania a s veľkou dôverou v Boha.
Každý okamih nášho života je veľký dar. Aj ten dnešný konkrétny deň – pracovný či prázdninový – môže sa zapísať do histórie nášho života zlatým písmom a naplniť nás aj iných pravou radosťou. Ak ho naplníme zlatom lásky k Bohu a svojim blížnym.
S. Lieskovský