Viem, že v Blumentáli sa o mariánskej úcte už písalo, ale neustále sa v duchu musím vracať k otázke, či soche Panny Márie máme v chráme prejavovať takú úctu ako Pánu Ježišovi vo svätostánku alebo pri svätej omši na oltári. Veľmi často totiž vidím počas svätej omše prichádzať ľudí pred lurdskú jaskyňku, tam si pokľaknú a potom kľaknú a modlia sa. Po chvíli, bez ohľadu na to, aká časť svätej omše práve prebieha, opäť si pokľaknú si smerom k soche a odídu nevšímajúc si že na oltári je Pánovo telo. Okrem toho, že to vyrušuje počas svätej omše, zdá sa mi to neúctivé voči Pánu Ježišovi, ktorého obeta sa práve koná na oltári, alebo, ktorého telo práve kňaz podáva veriacim. Napíšte, prosím niečo o mariánskej úcte.
N.D.
Podľa dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu Cirkev právom preukazuje Panne Márii osobitnú úctu. Už od tých najdávnejších čias sa Panna Mária uctieva ako Bohorodička, pod ktorej ochranu sa veriaci v modlitbách utiekajú vo všetkých nebezpečenstvách a potrebách (najstaršia mariánska modlitba Pod tvoju ochranu sa utiekame pochádza z 3. storočia po Kristovi). Najmä od Efezského cirkevného snemu (r. 325 po Kristovi, slávnostne vyhlásená Panna Mária za matku Božieho Syna - Bohorodičku) kult Božieho ľudu voči Márii podivne vzrastal v úcte a láske, v pobožnosti a nasledovaní, podľa jej vlastných slov: „Blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je Mocný“ (Lk 1, 48).
Tento kult hoci je celkom osobitný, predsa sa podstatne líši od kultu poklony, ktorý sa preukazuje vtelenému Slovu a rovnako Otcovi i Duchu Svätém, a značne ho napomáha. (Lumen Gentium bod 66)
Dokument Druhého vatikánskeho koncilu Lumen Gentium jasne rozlišuje medzi úctou k Bohu a úctou k Panne Márii. Nikomu inému len Bohu prejavujeme úctu klaňaním sa. Panne Márii ako Matke Božej a Kráľovnej sveta patrí zvláštna úcta, ktorá prevyšuje úctu prislúchajúcu anjelom a svätým. No Pannu Máriu neuctievame ako matku – božstvo, s ktorým sa stretávame u pohanských náboženstiev.
Na učenie Druhého vatikánskeho koncilu nadväzuje pápež Pavol VI. v spise o mariánskej úcte Marialis cultus. Dáva praktické rady do života. Predovšetkým Cirkev vždy predkladala Pannu Máriu veriacim, aby ju nasledovali, vôbec nie preto, aký bol spôsob jej života a tobôž nie pre spoločensko-kultúrne podmienky, v ktorých plynul jej život a ktoré sú dnes už takmer všade prekonané, ale preto, že ona vo svojich konkrétnych životných podmienkach úplne a zodpovedne prijala Božiu vôľu (bod 35). V tomto je Panna Mária pre nás vzorom. Učiť sa plniť vôľu Boha.
Smerodajné je aj tvrdenie. Úcta k blahoslavenej Panne Márii sa upevní, stane sa rýdzejšou, bude na pevných základoch, takže sa dá prednosť štúdiu prameňov Božieho zjavenia a poslušnosti učiteľskému úradu Cirkvi, a nie prepiatemu vyhľadávaniu novôt alebo neobyčajných udalostí. Stane sa okrem toho objektívnejšou tým, že sa bude opierať o historickú pravdu, takže sa z nej celkom odstráni všetko bájkovité a nepravé (bod 38).
Prehĺbme našu úctu k Panne Márii čítaním a rozjímaním statí Svätého Písma, ktoré sa týkajú jej života. Čítame a rozširujeme rozličné „modlitby“ a výzvy Panny Márie možno s väčším nadšením ako text inšpirovaný Duchom Svätým, a to je Sväté Písmo. V osobnej modlitbe prosme Ducha Svätého o dar poznania, nech nás učí pravej marianskej úcte.
Marek Šenkárik, kaplán