Základom liturgického sviatku Premenenia Pána je biblická novozákonná udalosť, ktorú súhlasne zaznamenali traja synoptickí evanjelisti (Mt 17, 1 – 8; Mk 9, 2 - 9; Lk 9, 28b – 36). Podľa nej Kristus vystúpil s apoštolmi Petrom, Jakubom a Jánom na vysoký vrch, kde Boh zjavil česť a slávu svojho Syna. Táto udalosť sa stala predmetom liturgickej oslavy už v 5. storočí vo východosýrskej liturgii. Oficiálne uviedol tento sviatok do rímskeho kalendára pápež Kalist od roku 1457 ako prejav vďaky za víťazstvo nad Turkami pri Belehrade.
Tradícia za miesto premenenia Pána označila horu Tábor, ktorej vrchol je v nadmorskej výške 588 m. Hora Tábor bola výhodným vojenským strategickým miestom, pretože ležala blízko starovekej ceste Via Maris. Najznámejšou starozákonnou udalosťou, ktorá sa viaže k tejto hore, je víťazná bitka Izraela nad vojskami kráľa Sisera (Sdc 4, 4 – 23). Pre židovský národ sa hora Tábor stala Svätým vrchom. Neskôr toto posvätné miesto priťahovalo pozornosť pútnikov, ktorí sem prichádzali už od 4.storočia. Pútnici pri výstupe ešte donedávna museli zdolať 4 300 schodov. Dnes ta vedie cesta, ktorú vybudovali pri príležitosti návštevy pápeža Pavla VI. Návštevníci si môžu pozrieť kostol Premenenia Pána, postavený v rokoch 1921 – 1925 podľa návrhu talianského architekta Antonia Barluzziho. Dominujúcim obrazom interiéru kostola je mozaika Premenenia Pána. V zadnej časti chrámu sú dve kaplnky – jedna zasvätená Mojžišovi, druhá Eliášovi. Z hory je pekný výhľad na rovinu Jizreel, na vrchy Gilbóa, na pohorie Hermon, na rovinu Megiddo a na mesto Nazaret.
V diskusiách o historickom mieste Premenenia sa môžeme stretnúť s názorom niektorých autorov, ktorí neumiestňujú udalosť Premenenia na horu Tábor, ale na niektorý z vrchov pohoria Hermon. Dôležité však zostáva, že dej príbehu Premenenia sa odohráva na vysokom vrchu. Ľudia všetkých kultúr a náboženstiev považovali hory za posvätné miesta Božej prítomnosti. Pri pohľade na vrchol hory si človek uvedomoval, že miesto, kde sa nebo dotýka zeme, musí byť miestom, kde Boh zostupuje k človeku. Preto hory človeka vždy fascinovali a zároveň ho pozývali, aby vystúpil na ich najvyššie miesto. Ak sa rozhodneme vystúpiť na vrchol hory, opustíme prostredie svojho bežného života a necháme sa uniesť tajomstvom i dobrodružstvom, ktoré v sebe skrývajú vysoké hory. Výstup prináša námahu, ale ak sa rozhliadneme z vrchu na okolitý svet, objavíme krásu a veľkosť stvorenia a zabudneme na každú bolesť i únavu. V tichu a samote, sprevádzaný prírodou a vetrom vnímame svet novým, jasnejším pohľadom a cítime, že kdesi veľmi blízko musí byť prítomný Stvoriteľ tejto nádhery. Pocit slobody nás núti zostať na tom mieste čo najdlhšie. Z hôr sa človek vráti iný, premenený skúsenosťou nevšednej udalosti, naplnený silou a odhodlaný začať nový život s túžbou vrátiť sa opäť na toto miesto.
Hory so svojimi tajomstvami oslovia každého návštevníka, preto nie náhodou sa biblická udalosť, pri ktorej Kristus zjavuje svoje božstvo odohrala práve na tomto mieste. Hora Premenenia zvýrazňuje duchovnú premenu človeka. Pre učeníkov bola udalosť premenenia silným zážitkom, ktorý mal posilniť ich vieru, premeniť ich slabú a naivnú vieru na mocnú a hlbokú. Svätý Lev Veľký napísal, že zo sŕdc učeníkov sa odstránilo pohoršenie kríža, prejavil sa Kristov majestát a dôstojnosť, a to predišlo otrasom viery apoštolov. Na tomto vrchu potrebovali zažiť udalosť premeny svojej viery, aby mohli neskôr prijať tajomstvo kríža a bolesti na vrchu Golgota.
Sviatok Premenenia Pána nám umožňuje cez liturgiu duchovne prežiť túto udalosť. Núti nás symbolicky vystúpiť z kolobehu života na horu Božej prítomnosti a zažiť premenu života a viery. Pozýva nás naplniť naše dni atmosférou pokoja a lásky v tichu a samote, v modlitbe a rozjímaní, v spoločenstve svojich priateľov, vo chvíľach oddychu. Využime čas leta a prázdnin na duchovnú premenu nášho života, aby sme potom, keď zostúpime opäť do všednosti našich dní, s novým elánom, zodpovedne a múdro prijali život, ktorý nám zjavuje Boh.
Marián Janček, kaplán