Blumentál
Jana Maria

Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho (Ježiša) do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi“, a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, „pár hrdličiek alebo dva holúbky“ (Lk 2, 22 – 24).

Na začiatku februára si každoročne pripomíname obetovanie Ježiša v chráme. Evanjelista Lukáš podáva správu o tom, že novonarodený Boží Syn sa podrobil ustanoveniam Pánovho zákona a na štyridsiaty deň po narodení ho jeho Matka ako svojho prvorodeného syna v Jeruzalemskom chráme obetovala Bohu.

Zákon pri tomto akte predpisoval obetovať baránka alebo holúbky. No chudoba Svätej Rodiny sa prejavila aj v tejto udalosti, pretože práve chudobné rodiny mohli ako obetu priniesť pár hrdličiek alebo dva holúbky.

Pokúsme sa predstaviť si v mysli, ako pred vyše dvetisíc rokmi prichádzajú do jeruzalemského chrámu Mária a Jozef v náručí so sotva šesťtýždňovým Ježišom, aby ho predstavili Pánovi. Obrad očisťovania matky a obetovania dieťaťa vykonával kňaz určený na túto službu. Ľuďom prítomným v ten deň v Jeruzalemskom chráme, ktorí boli svedkami tohto zákonom predpísaného obradu, všetko sa javilo ako bežný náboženský úkon, kde mladá Matka podstupuje očisťovanie, a zároveň obetuje svojho prvorodeného Bohu. Takýchto udalostí mohli byť svedkami veľmi často, veď každá izraelská žena zachovávala tento zákon, keď sa stala matkou a priviedla na svet prvorodeného syna. Prítomní Izraeliti teda videli len skromnú a nemajetnú mladú rodinku, ktorá obetuje Bohu svojho prvorodeného chlapčeka.

Lež to, čo bolo skryté očiam prítomných, ktorí vnímali len vonkajšiu formu obradu očisťovania (ktoré však Mária nepotrebovala) a obetovania, Duch Svätý zjavil mužovi menom Simeon, ako hovorí Sväté Písmo: Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami:
Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka
v pokoji podľa svojho slova,
lebo moje oči uvideli
tvoju spásu, ktorú si pripravil
pred tvárou všetkých národov:
svetlo na osvietenie pohanov
a slávu Izraela, tvojho ľudu (Lk 2,27 – 32).

Duchom Božím osvietený starec Simeon videl ďalej a hlbšie, ako všetci ostatní prítomní. V bezbrannom a krehkom dieťati videl dlho očakávaného Mesiáša, preto dieťa aj vo svojom chválospeve označil ako Spásu, ktorú Boh pripravil svojmu ľudu, ako Svetlo na osvietenie pohanov a Slávu Izraela. Sám Duch Svätý teda prostredníctvom Bohu verného Simeona zjavil toto hlboké a vzácne tajomstvo aj nám všetkým, pretože ostalo zachované vo Svätom Písme pre všetky nasledujúce generácie. Dnes aj my smieme čerpať silu a radosť z tohto tajomstva, keď nám Písmo aj prostredníctvom Simeona zjavuje, že dlho očakávaný Mesiáš naozaj prišiel na svet!

Aký je to kontrast – na jednej strane viditeľná chudoba Svätej rodiny, no na druhej strane sám Boh zjavuje svoje veľké tajomstvo, že tento novonarodený chlapček je tým najvzácnejším darom, najväčším bohatstvom, aké nebeský Otec daroval ľudstvu: tajomstvo, ktoré možno spoznať jedine skrze Svätého Ducha.

Túto udalosť z Ježišovho života si často pripomíname, hoci si to možno ani neuvedomujeme. Veď pri každej modlitbe radostného ruženca nám štvrtý desiatok ponúka príležitosť hlbšie sa zamyslieť nad tajomstvom obetovania Pána v jeruzalemskom chráme, keď opakujeme slová: … ktorého si, Panna, v chráme obetovala. Mária pred vyše dvetisíc rokmi v jeruzalemskom chráme obetovala ten najdrahší poklad – svojho jediného a milovaného Syna, ktorý bol v tej chvíli ešte len krehučkým dieťatkom. Mária ho obetovala z celej hĺbky svojho srdca Bohu v plnej dôvere v jeho prozreteľnosť, dobrotu a milosrdenstvo, hoci vedela, že jej Syn, očakávaný Mesiáš, ktorý je Božím Synom, bude musieť mnoho trpieť a nakoniec zomrie.

A Boh v plnosti prijal túto Máriinu obetu. Ježiš, ktorý prišiel na svet, aby vykúpil ľudstvo z otroctva diabla, hriechu a smrti, hneď na začiatku svojej pozemskej púte sa stal obetou. Hoci Jozef a Mária boli nemajetní a nemohli obetovať baránka, predsa bol pri tejto udalosti obetovaný aj Baránok: Boží Baránok, sám Ježiš. Nebeský Otec už vtedy v obetovanom dieťati prijal obetu pravého Baránka, ktorý, vezme na svoje plecia ťarchu hriechov celého ľudstva a obetuje seba samého ako zmiernu obetu za spásu sveta.

Rovnako, ako kedysi Simeon z vnuknutia Ducha spoznal Spasiteľa, aj my máme možnosť spoznať ho v bielej Hostii a z vnuknutia Ducha Svätého odkrývať Božie tajomstvá. S úctou by sme mali pokľaknúť pred Ježišom v Eucharistii a vyrozprávať mu celú hĺbku svojho ľudského srdca a úprimne sa tešiť, že sme spoznali Ježiša ako kedysi Simeon a prorokyňa Anna. Tak môžeme aj my mať účasť na jeho obetovaní, pretože živý Ježiš sa v každej svätej omši obetuje nebeskému Otcovi za nás i za celý svet.

Krátko po sviatku Obetovania Pána v liturgickom kalendári nasleduje popolcová streda a začína sa pôstne obdobie. Aj táto zhoda okolností nám akosi symbolicky vyjadruje, že to, čo sa začalo obetovaním malého Ježiša v chráme, dosahuje svoje vyvrcholenie a naplnenie na Golgote, na Kríži, kde Boží Baránok obetuje svoj život za spásu ľudstva. Nech sa tohtoročné obdobie pôstu stane pre nás všetkých bohatým na milosti, nech všetci nanovo spoznáme Ježiša

ako svojho Spasiteľa! Jana Mária

Kríž… Možno ho vidieť na toľkých miestach. Raz sa týči na nádvorí pred Božím chrámom, inokedy upúta náš pohľad pri ceste, potom ho zbadáme na veži vzdialeného kostola z okna uháňajúceho vlaku. Skláňame sa pred ním pri vstupe do kaplnky, vešiame ho nad veraje dverí našich domovov, nosíme ho na zlatej retiazke okolo krku. Sme ním poznačení na čelo už ako bábätká pri svätom krste, prežehnávame sa pri každej bohoslužbe a nad našou truhlou ho raz urobí ruka kňaza. A nakoniec aj nad naším hrobom raz bude stáť kríž.

Odkaz Boha

Kríž, toto sväté znamenie, nás sprevádza na každom kroku života. Od narodenia až po smrť. Stretáme sa s ním denne. No akoby nám kvôli tomu kríž akosi zovšednel! Čo prebehne našou mysľou, keď nám zrak nevdojak padne na kríž? Pocítime v duši aspoň záchvev úcty voči tomuto znameniu našej spásy? Pozdravíme aspoň jednou vetou Ježiša visiaceho na dreve?

Nuž, je potrebné vidieť hlbšie a ďalej. Zachytiť Božie posolstvo, ktoré nám Pán posiela skrze kríž. Lebo každý kríž, či už malý alebo veľký, drevený alebo železný, ošumelý alebo prezdobený, jednoducho každý, nesie v sebe posolstvo: „BOH ŤA MILUJE! Ježiš za teba zomrel. Vydobyl Ti dar večného života v nebi.“

Toto je vzácna pravda! Týka sa teba i mňa. Každého človeka. A aby sme na ňu vo víre početných starostí a záujmov, ktoré život prináša, nezabudli, daroval nám Pán jednoduchý znak, ktorý nám ustavične pripomína túto radostnú nádej. Máš pozorné srdce, aby si zachytil odkazy, ktoré ti tak hojne posiela Boh?

Dobrý človek

Stojac pri hrobe zosnulého príbuzní a priatelia často povedia:

– Bol to dobrý človek.

V rozhovore si priateľky zvyknú hovoriť o niekom, koho majú radi:

– To je taký dobrý človek.

Z úst toho, komu bola preukázaná láskavosť a pomoc v núdzi, odznie:

– Vy ste ale dobrý človek. A vo svojom vnútri si azda každý z nás sám sebe niekedy povie:

– Veď ja som predsa dobrý človek.

Toto je ľudský pohľad. Takto to vnímame a navonok vyjadrujeme. Zaiste, v každom človeku je niečo dobré. Veď sme Božie deti a vložil to do nás sám Stvoriteľ. Ale, je to celá pravda o človeku? Sme naozaj a vždy len dobrí?

Dôležité je to, ako nás vidí Boh. Lebo len on sám vidí v plnosti pravdy. A odpoveď nám dáva Pán Ježiš v Evanjeliu: Tu sa ho ktorýsi popredný muž opýtal: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh“ (Lk 18, 18 – 19).

Ježiš, ktorý je Pravda, vydáva svedectvo o tom, že jediný skutočné dobrý je iba Boh! My ľudia sme vo svojej prirodzenosti naklonení k zlému. Máme slobodnú vôľu, ktorou si môžeme voliť medzi dobrom a zlom. Lenže kto z nás koná v každej situácii len dobro? Kto dokáže v každej chvíli života napĺňať prikázanie lásky k Bohu i k blížnym? Kto zvládne prejsť úskaliami života bez toho, aby neporušil aspoň niektoré z Božích prikázaní?

V priebehu života sa isto každý človek občas dopustí nevďačnosti voči Božej láske či láske k ľuďom, poruší niektoré prikázania… Toto je realita. Nie sme dokonalí, sme hriešni.

Neraz je nám zaťažko prijať túto pravdu o sebe samom, no keď skúmame svoje vnútro a úprimne hodnotíme svoje konanie, svoje slová, zistíme, že mnohokrát sa dopúšťame priestupkov, nespravodlivostí, hriechov. Svätý apoštol Ján o tom píše: Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda (1 Jn 1, 8).

On niesol naše bremeno

Kráčajúc životom utŕžime mnoho rán: vo vzťahoch, v neúspechoch, možno i na tele, no iste aj na duši. Každý hriech zraňuje dušu. Každé previnenie, priestupok voči Božím prikázaniam sa stáva bremenom, ktoré nesieme so sebou a v sebe. Hriechy zraňujú nášho vnútorného človeka. Poškvrňujú dušu. A ťažký hriech zabije život Božej milosti v nás. Z týchto mnohých menších či závažnejších zranení ľudskej duše sa poskladá ťažké bremeno, ktoré si každý nesieme.

No on, Ježiš – Vykupiteľ, zostupuje zo slávy neba na zem a berie toto naše bremeno na vlastné plecia. Prichádza nám v ústrety a sníma z našich pliec jarmo hriechov a smrti. Dobrovoľne a z lásky sa podujíma, zaplatiť náš dlh voči Bohu. Ako to predpovedal prorok Izaiáš: Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení (Iz 53, 4 – 5).

Slnko nádeje

Ježiš Kristus náš Spasiteľ nám daroval prevzácny dar: Odpustenie hriechov. Oslobodenie spod jarma hriechu a smrti. Zaplatil za to najvyššiu cenu – obetoval vlastný život, a tak sa naplnili slová Písma: Zotrel dlžobný úpis, ktorý bol svojimi nariadeniami proti nám a prekážal nám, a odstránil ho tým, že ho pribil na kríž (Kol 2, 14).

Tým Slnkom nádeje pre nás je Ježiš na kríži. Žiari jasným svetlom milosti a odpustenia. Z jeho prebodnutého srdca vychádzajú hojné lúče milosrdenstva pre každého hriešnika. Jeho dokorán roztvorené ramená, ruky prebité klincami, sú stále pripravené a ochotné privinúť hriešnika na božské Srdce!

Nebojme sa priblížiť k nemu. Obráťme svoju tvár k žiare tohto božského Slnka. Majme odvahu odovzdať mu svoje hriechy a previnenia! Len dôveru, Ježiš rozumie! On nás pozná. Presne vie, čo spôsobuje naše slabosti. Čo nás vrhá do hriechu. No Ježiš nás volá: „Dieťa moje, som tu pre Teba. Odovzdaj mi svoje hriechy. Vyznaj mi ich a polož ich všetky pod kríž. Ja ťa oslobodím od tvojho ťažkého bremena. Už som za teba všetko splatil. Tak prijmi moje odpustenie, nech ťa Krv z mojich rán môže očistiť.“

Dovolíš lúčom tohto božského Slnka, aby vnikli aj do tvojho srdca? Naberieš odvahu, vykročíš k Ježišovi a položíš celé svoje bremeno pod jeho kríž?

Aby bol KRÍŽ skutočne povýšený

V polovici septembra slávime sviatok Povýšenia svätého kríža. Je to ozaj krásny sviatok. A čo pre nás pripravil Pán Ježiš? Dáva nám ponuku zúčastniť sa na svätej omši a sláviť liturgiu sviatku v spojení so svätou Cirkvou po celej zemi. Je to veľký dar. No Pán má pre nás ešte niečo! Prostredníctvom tohto sviatku hovorí: „Odovzdávam ti poklad. Je ním môj Kríž a na ňom som ja – tvoj Vykupiteľ. Prijmi ho do svojho srdca a do svojho každodenného života a čerpaj hojne z ovocia tohto požehnaného stromu Kríža.“

A čo je ovocím kríža? Odpustenie, milosť a večný život!

Svedčí o tom aj svätý apoštol Pavol, ktorého rok práve prežívame: Ale teraz, keď ste oslobodení od hriechu a stali ste sa Božími služobníkmi, máte z toho úžitok na posvätenie a nakoniec večný život. Lebo mzdou hriechu je smrť, ale Boží dar je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi (Rim 6, 22 – 23).

Odpustenie a milosť môžeme v najhojnejšej a najplnšej miere načerpať z jediného prameňa – zo sviatosti zmierenia. Lebo táto sviatosť pramení z Kristovho kríža. A večný život dostaneme ako dar od Boha, ak vytrváme vo vernosti Ježišovmu krížu až do konca.

Či teda pohľad na kríž nie je radostná zvesť? Nech sa s ním stretneme kdekoľvek na cestách všedného dňa, preukážme tomuto svätému znameniu úctu a naplňme svoje srdce slnkom nádeje a radosti. Potom bude svätý kríž povýšený aj v našich srdciach!

Jana Mária