Organ - dôchodca?

Po prečítaní tohto titulku sa asi mnohí opýtajú, či má náš blumentálsky nástroj naozaj najlepšie roky za sebou a či bola nevyhnutná jeho generálna oprava, keď zvonku nie sú na ňom viditeľné ani najmenšie známky opotrebovania. Nie všetci, ale mnohí "starí blumentálci" si budú pamätať, že súčasný nástroj bol postavený v roku 1941 a jeho generálna prestavba sa uskutočnila v roku 1989.

Ako to teda bolo?

V tridsiatych rokoch už minulého storočia pôsobil v tunajšom chráme aktívny spevokol, ktorý popri účinkovaní na prvé nedele a sviatky, pomáhal na koncertoch aj spevokolu z Dómu sv. Martina. Päťkrát za rok pritom spoluúčinkoval aj orchester a aspoň raz za rok sa konal chrámový koncert. Keďže vtedajší organ (podľa kanonickej vizitácie z 27. 7. 1912) nebol dobre postavený, členovia spevokolu naliehali, aby farnosť dala postaviť nový organ. Po vypísaní konkurzu reagovali takmer všetky slovenské firmy, medzi nimi i Bratislavčan Schönhoffer, ktorý tu plánoval postaviť 5-manuálový organ. Voľba však padla na známu a renomovanú firmu Rieger.

Nástroj s opusovým číslom 2975 postavili v r. 1941 ako 3-manuál s kuželkovými vzdušnicami. Traktúra bola elektropneumatická a hrací stôl pohyblivý, čo si vynútil spevokol, aby sa získal priestor na vystúpenia s orchestrom.

Následkom, aj keď dobre mieneného zásahu spevokolu sa však stalo, že organ postavili do niky podvežia, teda na akusticky najnevýhodnejšie miesto, odkiaľ sa zvuk nemohol dobre šíriť. Nepriaznivé bolo aj umiestnenie píšťalových strojov druhého a tretieho manuálu do žalúziových skríň, ktoré sú zhotovené z mäkkého, zvuk pohlcujúceho materiálu podobného hobre. Pod samým organom sa ani nedalo hrať, lebo organista skoro nič nepočul, ani nevidel na oltár, a tak dobrý úmysel vyšiel nazmar. Počet 33 znejúcich registrov síce nebol malý, ale pre priestranný blumentálsky kostol nebol optimálny.

Už pri kolaudácii sa vynorili prvé ťažkosti. Národný umelec, majster M. Schneider-Trnavský odmietol prísť na kolaudáciu. Vraví sa, že nechcel prísť, lebo organ pokladal za nemý.

Čoskoro po postavení organu sa začalo uvažovať o jeho rozšírení, aby zvukovo získal. Pri väčšej oprave v rokoch 1979 - 1980 vymenili niektoré jazýčkové registre a dispozícia sa doplnila o jeden pedálový register Kvintbass 10 2/3´. Zároveň sa ukázalo, že hrací stôl definitívne dosluhuje a treba ho čo najskôr vymeniť. Naše hlavné mesto má totiž mimoriadne agresívne ovzdušie, a tak kontakty veľmi rýchlo korodujú.

V roku 1987 podpísala farnosť hospodársku zmluvu s firmou Rieger-Kloss na prvú etapu rekonštrukcie a prestavby blumentálskeho organu podľa vopred vypracovaného projektu. Plán bol koncipovaný tak, aby sa v maximálnej miere využili všetky použiteľné časti pôvodného nástroja, t. j. vzdušnice a registre. Plán rátal s viacerými etapami, a to tak, že v závere by v chráme stál 4-manuálový organ so 72 znejúcimi registrami. V prvej fáze vyrobili organári nový 4-manuálový hrací stôl s pamäťovými kombináciami. Zároveň vsadili do empory (zábradlia) chóru nový 14 registrový pozitív, ktorý má zásuvkovú vzdušnicu a elektrickú traktúru. Zabudovali aj nové tranzistorové medzirelé a nový usmerňovač. Montážne práce sa uskutočnili v apríli a v máji r. 1989. Prestavba nebola vôbec jednoduchá a z hľadiska statiky bolo potrebné spevniť chór, čo si, samozrejme, vyžiadalo nemalé finančné náklady. Patrí za to vďaka vtedajšiemu správcovi farnosti dekanovi J.Zabákovi a všetkým obetavým veriacim a dobrodincom.

V súčasnosti má teda organ 4 manuály a 47 znejúcich registrov.

A na čo bola potrebná terajšia generálna oprava?

Z toho, čo sme povedali vyplýva, že 80% nástroja - teda celá jeho zadná časť - má 60 rokov. Počas nich sa na tejto časti nekonala nijaká rozsiahlejšia oprava a najdôležitejšie súčasti organu sú vážne poškodené časom i nepretržitou prevádzkou. Generálna oprava sa sústreďuje na 1., 3., 4., manuál a pedál. Treba vymeniť aj opotrebované a poškodené membrány a magnety, prekožovať tónové aj registrové miešky i ventily. Mole zničili všetky súkenné a filcové materiály nástroja, ktoré treba nahradiť materiálmi s anti-moľovou úpravou, upraviť ovládanie momentálne nehrajúceho pedálového registra a kompletne vyčistiť celý organ vrátane píšťal (už teraz nehrá jeden register v dôsledku hrubého nánosu prachu na píšťalách) s nevyhnutnými opravami na píšťalách. Aj relatívne nové (20-ročné) píšťaly sú totiž poznačené vysokou teplotou na chóruse - v letných mesiacoch 35 až 38°C. Zároveň sa celá stavba preventívne zakonzervuje proti červotoču. Po konzultáciách s majstrom organárom sme došli k názoru, že vzhľadom na demontáž celej zadnej časti sa naskytla jedinečná príležitosť napraviť predchádzajúcu chybu umiestnenia organu v nike podvežia a pri spätnej montáži vysunúť ho smerom do chrámovej lode cca o 1,3 m. Týmto sa zároveň získa miesto na dobudovanie registrov v budúcnosti, podľa predtým plánovanej dispozície. Žalúziové skrine nahradia nový, zvukovo vhodnejší materiál. Na pozitíve nie sú potrebné nijaké opravy okrem čistenia, preto bude po celý čas funkčný. Na záver bude treba urobiť intonáciu a ladenie.

Generálnu opravu na základe konkurzu vykonáva renomovaná firma Vladimír Grygar z Prostějova, ktorá v súčasnosti jediná disponuje obchodnou značkou Rieger-Kloss.

Oprava bola teda nevyhnutná, aj keď organ nie je starý. V našich chrámoch sú nástroje podstatne staršie, no bohužiaľ zanedbané. Iste by nebolo správne tento kráľovský nástroj nechať bez opravy až do úplného znefunkčnenia, čo by bolo v konečnom dôsledku aj neekonomické. Preto veríme, že sa táto oprava stretne s pochopením veriacich našej farnosti a že bude na úžitok Božiemu ľudu a na väčšiu česť a slávu Božiu.

Podľa materiálov Mgr. Alojza Mayera a Phdr. Mariána A. Mayera spracoval

Robert Mikóczi