Farská knižnica informuje

Práve 24. septembra 2001, v deň keď rozhlas a televízia uverejnili správu o únose slovenského misionára, kňaza Pavla v Kolumbii, našla som v poštovej schránke zásielku z Misijného domu Matky Božej v Nitre na Kalvárii. Bola v nej kniha pátra Jána Nemčíka SVD s názvom Južná Amerika, aká si? Podtitul knihy Misionár v Argentíne, v blízkosti Paraguaja, Brazílie a Bolívie prezrádza, že ide o zážitky a spomienky misionára. Spomienky na 191 stranách sú podložené štyridsiatimi troma rokmi misionárskej práce medzi národnostne a nábožensky rôznorodými obyvateľmi južnej Ameriky. Knihu som prečítala takmer na jeden dúšok, ale spracovanie získaných poznatkov v mysli a srdci ma bude vo chvíľach odpočinku a meditácií sprevádzať ešte veľmi dlho. V knihe našlo svoje miesto veľa cenných ľudí, ktorí obetovali svoje životy práci pre evanjelium. Zoznamujeme sa v nej najmä s našimi rodákmi, kňazmi, rehoľnými sestrami aj obetavými laikmi. Dozvedáme sa o misionároch našich susedov (Poliakov, Maďarov, Čechov) a spoznávame domorodých hlásateľov evanjelia. Dlhoročný pobyt v južnej Amerike dovolil autorovi vniknúť do problémov života ľudí, najmä veľmi chudobných, do spôsobu ich myslenia a konania. Hoci v jednotlivých štátoch tohto kontinentu je veľká väčšina katolíkov - k Cirkvi sa hlási 85 - 95 % ľudí, náboženské povedomie je často veľmi odlišné od nášho. Súvisí to aj s nedostatkom kňazov v mnohých oblastiach. Znova som si uvedomila, akou výsadou sú pre nás denné sväté omše v porovnaní s ľuďmi, ktorí vidia kňaza iba zriedka. Celé mesiace musia čakať na najbližšiu svätú omšu, na krst, či na vysluhovanie iných sviatostí. Pomáhajú si navzájom ako len môžu a vzrast povolaní svedčí o tom, že situácia sa čoskoro zlepší. Navyše sa zdá, že práve z Južnej Ameriky bude pochádzať čoraz viac misionárov. Je to jeden zo zdanlivých paradoxov viery, ktorý sprevádza Cirkev od začiatku jej činnosti. Predpokladala som, že sa dozviem niečo o minulosti aj prítomnosti, o občianskom i náboženskom živote Indiánov, ale milo ma prekvapila aj krátka kapitolka o juhoamerických Rómoch. Dlhoročné pôsobenie pátra Nemčíka na misijnom území znamená aj bohaté priehrštie povzbudivých, milých, úsmevných ale aj smutných zážitkov a príhod. Medzi inými spomína aj zážitok, keď kráčal celé hodiny po boku osemdesiatročnej starenky, kamsi veľmi ďaleko, zaopatrovať jej stopätnásť ročnú matku. Kniha je doplnená čiernobielymi dokumentačnými fotografiami, obsahuje aj farebnú prílohu a súhrn základných údajov o obyvateľoch jednotlivých juhoamerických štátov. Na záver by som chcela čitateľom, ale aj ostatným členom farského spoločenstva pripomenúť, že misionári sú nielen pulzujúcimi tepnami Cirkvi, ale aj jej predĺženou rukou po celom svete. Ruka, ktorá rozdáva úbohým dary neba i zeme, nemôže ostať ani na chvíľu prázdna. A ešte dačo...vďaka Pánovi za oslobodenie pátra Pavla v Kolumbii.

Oľga Erdelská