Vťazstvo lásky

Najväčšie tajomstvo dejín človeka vrcholí. Skutočnosť, že sa Slovo stalo telom, je nepochopiteľné tajomstvo Božích plánov, že ako pravý človek prijal všetky obmedzenia, ktoré patria k tomuto životu, je logické. Ale to, že sa preto narodil, aby vydal svedectvo Pravde uprostred drámy nenávisti, ktorá sa uchýlila až k vražde, je absolútna hranica nepochopiteľného a bláznovstva lásky, čomu sa už rozumieť nedá. To sa dá iba s vierou prijať a zotrvať v tejto fascinácii láskou, ktorá sa v bláznovstve kríža a nerozumnosti rozumu na pohoršenie zbožných a na nepochopenie múdrych sklonila k človeku. Čo podnietilo Otca svetiel, aby sa ujal človeka, ktorý tak rád narúša ustanovený poriadok a neváha v tomto experimente obetovať i život vlastného Syna? Aká je dôstojnosť tohto tvora, aký je cieľ a zámer Stvoriteľa s týmto nepoddajným stvorením, ktorého dejiny sú plné násilia, utrpenia a planéta, na ktorej žije je nasiaknutá nevinne preliatou krvou? Kto je a čím bude v Božích očiach ten, ktorému vošla do cesty sama Božia láska, na ktorú sa v zneužitej slobode a s prevráteným srdcom zatúlal?

Neoddeliteľné spojenie Boh a človek od rozbresku čias. Očarujúci príbeh lásky, ktorá z plnosti Bytia dáva vznik svetom a životu vyspieva tie najkrajšie slová v čase troch dní jej najväčšieho vzopätia, ktoré v liturgickom slovníku nazývame posvätným trojdním.

Sme vo fáze prípravy na prežitie týchto požehnaných dní a chceme sa hlboko vnoriť do Božej prítomnosti, ktorá nám bola sľúbená až do ostatných chvíľ trvania času. Pretože potom, potom už budeme navždy s Pánom.

No to, čo sa stalo, hoci veľmi dávno, stalo sa aj pre nás, je to aj naším životom a jeho súčasťou, alebo lepšie povedané, aj náš život je súčasťou tohto veľkého tajomstva, ktoré sa stále uskutočňuje v čase až do jeho naplnenia.

Vedel Ježiš, keď slávnostne vstupoval do Jeruzalema za nadšeného prevolávania Hosanna!, že si neprichádza pre kráľovskú korunu, ale pre korunu pohany a poníženia? Vedel! Ba, vedel viac. On plnil Otcovu vôľu a toto všetko sa musí stať. Ak nebudú títo volať, kamene budú kričať – pretože Boh je verný a program záchrany sa musí splniť vo svojom čase. Aj on myslí na Otcovu slávu a jeho srdce je plné Otcovej oslavy. Aj On vie o moci praotca – kráľa Dávida, o prisľúbeniach novej budúcnosti s mocou. On vie aj to, že to všetko bola iba príprava. Teraz nadišiel čas, aby všetko bolo ináč. Nie hukotom légií, ktorých krok rozochvieva zem, nie rachotom tankov a ničivou silou riadených striel, ale silou nezištnej lásky sa nastolí táto moc. Preto o niekoľko dní pri večeri poslednej rozlúčky a pred modlitbou za jednotu kľaká Veľkňaz k nohám dvanástich a hľadí do očí tomu, ktorý ho zradí, tým, ktorí ho v strachu zaprú a teraz mu tak málo rozumejú. Nastoľuje moc lásky, ktorá sa neštíti služby a skončí sa v úkone totálneho sebadarovania. Tu v tento dôverný večer, keď sa všetko rozpúšťa v hlbokom cite spoluúčasti a jednoty, daruje ľuďom hmotný bod – pokrm a nápoj – pod podobou Chleba a vína, ako viditeľný stred, okolo ktorého bude kryštalizovať a rásť nový život plný moci, schopný zmeniť svet. Potom, keď apoštolom otvoril prameň vody prúdiacej do večného života, keď hodina úprimnosti a pravdy odstránila poslednú prekážku nedôvery, pozval ich, aby boli účastní na dráme svojej cesty, ktorou sa vstupuje do slávy.

Nie každá cesta k sláve musí byť krížovou cestou, ale ten kto prijal pozvanie Krista, nemá na výber. Únava a neporozumenie vystriedalo začiatočné nadšenie, aby namiesto bedlenia pospali. Oslabení na duchu o chvíľu, keď pôjde to tuhého, opustia svojho Majstra. Ale to nevadí. Boli s ním, sú jeho i keď ešte neporozumeli. Cesta s Ježišom je a musí byť cestou kríža. Je dôsledkom vernosti láske bez zachvenia, vernosti záväzku lásky k človekovi, ktorý je v moci hriechu. Vernosti Otcovi, ktorý je spravodlivý.

Tam, kde je panstvo hriechu, tam sa vždy rozdáva smrť. Ostňom smrti je hriech. On nevinný stojí v nekončiacom mori znásobujúcich sa hriechov so všetkými následkami. A zostáva s nami napriek všetkým dôsledkom. Zostáva a nemení svoj postoj k hriešnikovi, aj keď sa obrátil proti nemu. Ba práve preto zostáva, aby silou lásky zmenil polaritu sveta. Posledné slovo nebude mať hriech a smrť. Ale láska a život.

Dráma sa skončila. Je hrozné ticho. Zabili Lásku ??!! Zlo kuje ďalšie plány. Viaže ešte pevnejšie uzly svojich smrtonosných sietí. Je čas na úvahu a reflexiu života, hľadanie si miesta. „Smrť tvoju, Pane, zvestujeme, tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame, a tvoj príchod čakáme.“ Už 2000 rokov znie svetom táto istota, a predsa je tak málo tých, čo chcú porozumieť múdrosti kríža. A múdrosťou kríža je láska. To je tá absolútna, dominantná pravda života. Láskou sa spravuje život. To je jeho najvyšší zákon rozvoja a perspektív. Niet inej cesty. Tu, kde ešte stále otec lži rozsieva semeno hriechu, je cesta kríža vždy ­ istá. Porozumieť tajomstvo kríža, znamená mať v rukách kľúč k tajomstvu dejín i prítomnosti. Všetky konflikty, všetko to meranie síl i zastrašovanie mocou je zdržovaním sa na ceste k plnosti a hrozným nepochopením daru spásy. Kríž je paradoxom lásky, ale súčasne potvrdením jej absolútneho víťazstva. Očakávať spravodlivosť, budovať jednotu v rodine, v spoločenstve, v cirkvi, vo svete prináša paradox slobodného čin, znamená zrieknuť sa násilného presadzovania svojho názoru, teda konania bez lásky. Láska nezradí samu seba, ale láska vie byť trpezlivá a vie zomrieť v znamení jednoty. Práve tu sa stáva vykúpený človek, pozvaným na cestu nasledovania, skutočne druhým Kristom. Keď sa vyčerpali všetky možnosti zmieru, zostáva iba obeta, ktorá je tichou ponukou života za život. Toto každodenné „zomieranie“ je nádejou vždy nového a nového vzkriesenia, v ktorom sa prejavuje moc zmŕtvychvstalého Pána. Je to úchvatné dobrodružstvo lásky, v ktorom pôsobí sila nového života toho, ktorý vstal a už viac neumiera. Priviesť k triumfu pravdu, z ktorej žijeme, presadiť spravodlivosť, ktorá urobí život znesiteľným, budovať jednotu, ktorá dáva životu plnosť, nemožno bez tohto tajomstva Veľkej noci. V Kristovi život definitívne zvíťazil. V ňom definitívne zvíťazila láska. On otvoril nevyčerpateľný prameň milosrdenstva. Je to však program, ktorý si potrebuje osvojiť celý svet.

Zdá sa, akoby človek súčasnosti, fascinovaný svojím poznaním, bol premožený pýchou rozumu a chcel úplne rozmetať tajomstvo Božej múdrosti Lásky, ktorá zostáva naveky v kríži. Nedajme sa mýliť týmito falošnými tónmi Bohu sa vzďaľujúceho sveta. My nosíme v sebe pečať nádeje Ježišovho ducha, ktorý v nás volá Príď, Pane Ježišu. Držme sa dôsledne Ježišovej cesty. Iba za cestou kríža nasleduje veľkonočné ráno. Nech to pre nás v praxi znamená životom vyznávať, že Láska je viac ako moja pravda. Jednota viac, ako moja múdrosť. Človek iba tak môže nájsť plne seba, ak úprimne daruje seba samého. A to je jedna z najboľavejších rán našej súčasnosti, že voči množiacemu sa zlu všetkých druhov nevieme postaviť pravdu víťazstva lásky vo vlastnom živote.

Spoločne prosme, spoločne sa posväcujme, spoločne sa odhodlávajme denne pre Kristov kríž, aby sme poznali silu Božej vernosti a ponúkli svetu objektívnu nádej. Ježiš predsa vstal a žije.

V duchu s Vami požehnanú Veľkú noc a hojné ovocie Ducha želá

Štefan Herényi, váš duchovný správca