Ježiš Kristus je Pán

V najsvätejšom dni roku židovského národa - Jom Kippur, deň Veľkého zmierenia - bral veľkňaz krv obeti a vchádzal za chrámovú oponu do veľsvätyne. Tu, pred zrakom Najvyššieho, vyslovil Božie meno. Bolo to meno zjavené Mojžišovi z horiaceho kra. Bolo zložené zo štyroch písmen, ktoré po celý zvyšok roku nesmel nikto vysloviť, a ktoré v reči nahrádzal výraz Adonaj, to znamená Pán. Toto meno nadväzovalo komunikáciu medzi nebom a zemou, sprítomňovalo samu osobu Boha a uzmierovalo hriechy národa aj keď len obrazne.

Aj kresťania majú svoj „Jom Kippur“, svoj deň Veľkého zmierenia. Voláme ho Veľký piatok. Jasne to vystihujú slová druhého čítania veľkopiatočnej liturgie: Máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna... (Žid 4, 14). Ďalej môžeme čítať, že Kristus vošiel raz navždy do svätyne, nie s krvou kozlov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou (Žid 9, 12). Dnes, keď slávime už nie obrazne, ale v skutočnosti Veľký deň zmierenia, už nie za hriechy jediného národa, ale za hriechy celého sveta (Rim 3, 25), prednášame jeho meno. V speve pred pašiami na Veľký piatok čítame slová apoštola Pavla: Kristus sa stal pre nás poslušný až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno. Aj apoštol sa zdržal vyslovenia nevysloviteľného mena a nahrádza ho výrazom Adonaj, ktorý v gréčtine znie Kyrios, v latinčine Dominus a v slovenčine Pán. Text pokračuje (Flp 2, 8 - 11). Avšak to, čo sa mieni pod slovom Pán, je presne meno, ktoré označuje Božie bytie. Otec dal Kristovi aj ako človeku svoje vlastné meno a svoju moc (por. Mt 28, 18).

Pán je božské meno, ktoré sa nás priamo dotýka. Boh bol Boh a Otec skôr, ako existoval svet, anjeli a ľudia, ale ešte nebol Pán. Ním sa stáva až od okamihu, keď existujú tvory, ktorým „panuje“ a ktoré slobodne prijímajú toto „panovanie“ v Najsvätejšej Trojici nie sú „páni“, pretože tam nie sú služobníci, tam sú si všetci rovní. To my v istom zmysle slova robíme z Boha „pána“! Toto Božie panstvo, rozvrátené hriechom, bolo obnovené poslušnosťou Krista. Boh sa v Kristovi znovu stal „Pánom“: skrze stvorenie i skrze vykúpenie. Boh sa ujal vlády z kríža! Na kríži ho môžeme spoznať ako Pána. Veď Kristus práve preto umrel a vstal z mŕtvych, aby sa stal Pánom nad mŕtvymi i nad živými. (Rim 14, 9). Toto je neslýchaná pravda, zahrnutá v prehlásení: Ježiš Kristus je Pán! Ježiš Kristus je Ten, ktorý je, Živý.

Túto pravdu nehlása len Pavol. V Jánovom evanjeliu môžeme čítať: Keď vyzdvihnete Syna človeka, spoznáte, že ja som. (Jn 8, 28). A znovu: Ak neuveríte, že Ja som, zomriete vo svojich hriechoch. (Jn 8,24). K odpusteniu hriechov teraz dochádza v Ježišovom mene, v jeho osobe.

Keď Ježiša prišli zajať do Getsemanskej záhrady, opýtal sa vojakov, koho hľadajú. Odpovedali: „Ježiša Nazaretského!“ Povedal im: „Ja som to.“ Oni cúvli a popadali na zem. (Jn 18, 5 - 6). Prečo popadali na zem? Lebo Ježiš vyslovil božské meno: Ja som, a z neho na nich okamžite prešla jeho moc.

Jánovo evanjelium je úzko spojené s Ježišovou poslušnosťou až na smrť: Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec. (Jn 8,28). Ježiš nie je Pán proti Otcovi alebo namiesto Otca, ale na slávu Boha Otca (Flp 2, 8).

Patrik Adam