Mlčať znamená súhlasiť

Pred mnohými rokmi ešte v čase náboženskej neslobody sa v niektorých rodinách tajne premietala videokazeta - dokument snímaný mikrokamerou pri vykonávaní potratu. Komentár hovoril a americkom lekárovi Dr. Natansonovi, ktorý bol známy ako veľký zástanca práva ženy rozhodovať o tom, či si chce, alebo nechce „nechať“ počaté dieťa. On sám urobil stovky, možno tisíce interrupcií. Keď sa mu však pomocou mikrokamery podarilo pozorovať, ako sa počatý ľudský tvorček bráni pred nástrojmi, ktorými sa chystal trhať jeho tielko, bol doslova zhrozený a viac interrupcie nerobil. Na ten záznam vraždy nenarodeného dieťaťa na videokazete sa pamätám dodnes a znova sa mi živo vynoril v pamäti, keď sa nedávno tak veľa našich volených zástupcov a najmä zástupkýň v parlamente vehementne domáhalo práva ženy rozhodovať o tom, či matka dovolí alebo nedovolí svojmu dieťaťu žiť. Najzarážajúcejšie sú práve názory žien, ktoré sa pod rúškom „práva“ rozhodovať o sebe, domáhajú práva likvidovať počaté deti. Zdá sa mi to neuveriteľné a rada by som povedala všetkým zástancom umelého ukončenia tehotenstva: „ak môžete, zožeňte si tú videokazetua dívajte sa“.

Katechizmus o interrupciách

Ľudský život treba absolútne rešpektovať a chrániť už od chvíle počatia. Ľudskej bytosti už od prvej chvíle jej jestvovania treba priznať práva osoby, medzi ktorými je nedotknuteľné právo každej nevinnej bytosti na život.

Cirkev už od prvého storočia učila, že každý vyvolaný potrat je morálne zlo. Toto učenie sa nezmenilo. Ostáva nemenné. Priamy potrat, to znamená chcený ako cieľ alebo prostriedok, závažne protirečí morálnemu zákonu:

Nezabiješ zárodok potratom ani neusmrtíš novonarodené dieťa (Didaché 2,2...)

Formálna (vedomá a dobrovoľná, a nie iba materiálna) spolupráca pri potrate je ťažký hriech. Cirkev trestá tento zločin proti ľudskému životu kánonickým trestom exkomunikácie. „Kto zapríčiní potrat, ktorý skutočne nastane, upadne do exkomunikácie uloženej vopred vyneseným rozsudkom (excommunicatio latae senteniae), samým činom spáchania deliktu a za podmienok stanovených právom. Cirkev tým nemieni zužovať oblasť milosrdenstva. Zdôrazňuje závažnosť spáchaného zločinu a nenapraviteľnú škodu spôsobenú usmrtenému neviniatku, jeho rodičom a celej spoločnosti.

Neodňateľné právo každého nevinného ľudského jednotlivca na život je konštitutívnym prvkom občianskej spoločnosti a jej zákonodarstva:

Občianska spoločnosť i jej politická moc musí uznávať a rešpektovať neodňateľné právo osoby. Práva človeka nezávisia ani od jednotlivcov, ani od rodičov a nie sú ani koncesiou štátu. Patria k ľudskej prirodzenosti a sú vlastné ľudskej osobe vďaka stvoriteľskému činu, v ktorom má osoba svoj pôvod...

Keďže sa s embryom má už od počatia zaobchádzať ako s osobou, treba ho chrániť v jeho neporušiteľnosti, liečiť ho a uzdraviť, pokiaľ je to možné, ako každú inú ľudskú bytosť.

Predpôrodná diagnóza je morálne dovolená, ak rešpektuje život a neporušiteľnosť embrya a plodu...... je však v závažnom rozpore, ak predvída, v závislosti od výsledkov, možnosť vyvolať potrat. Diagnóza sa nesmie rovnať rozsudkom smrti (porov. KKC 2270 - 2274).

Biskupi Slovenska veriacim

Ľudské slovo sa dnes umocnilo masovými komunikatívnymi prostriedkami aj do šírky, aj do sily pôsobenia. Jeden ľudský hlas možno cez rozhlas počuť súčasne na celom svete. Zobrazené a šikovne podávané veci cez médiá veľmi silno pôsobia na psychiku človeka a ovplyvňujú jeho rozhodovanie. Odborníci hovoria o psychickom nátlaku.

Pod týmto tlakom je v súčasnosti ohrozené zmýšľanie a chápanie hodnoty ľudského života. (...) Agresie, vraždy, vojny, masakre a genocídy sú známe z histórie a sme ich svedkami aj dnes.

Posledné roky či desaťročia priniesli nové ohrozenia namierené proti životu, pri ktorých ľudský výkrik ostáva nemý, ale ich krv volá zo zeme k Pánovi o to hlasnejšie, o čo sú nevinnejšie. Sú to ohrozenia potratov a eutanázií., pretože výkrik týchto obetí ostáva nemý, v kolektívnom vedomí strácajú charakter viny a paradoxným spôsobom získavajú charakter „práva“. Pri potrate a eutanázii, o ktorej rozhodli príbuzní alebo lekár, ide o obete, ktoré sú najslabšie a úplne zbavené možnosti brániť sa. Ešte hroznejšia je skutočnosť, že vo veľkej miere dochádza k nim v kruhu rodiny a pre rodinu, ktorá má byť zo svojej povahy „svätyňou života“ (EV, 12. 21). Život človeka je z pozemských dobier najväčšou hodnotou. Je ich základom. A je aj prípravou na večný život. Človek si ho nevytvoril, preto si naň nemôže osobovať absolútne právo. To uznáva každá solídna filozofia, nielen náboženstvo...

Všetky priame zásahy proti nemu (životu) sú zlé a v pohľade viery sú ťažkým hriechom. A preto treba chrániť každý počatý život bez ohľadu na akékoľvek okolnosti. Človek nemá právo siahnuť ani na svoj vlastný život, tým skôr matka nemá právo siahnuť na počatý život a už vôbec toto právo nemá lekár ani ktokoľvek iný. Ak sa niekto odvoláva na právo, mal by vysvetliť, kde toto právo vzal. Ľudské právo nemôže protirečiť prirodzenému zákonu. A ten znie: Nezabiješ!. (...) Nijaká okolnosť, nijaký cieľ nebudú môcť urobiť dovoleným čin, ktorý je vnútorne nedovolený, lebo sa protiví Božiemu zákonu vpísanému do srdca každého človeka, ako ho uznáva sám rozum a ako ho ohlasuje Cirkev. (EV 62).

Keďže toto zlo je značne rozšírené a aj veriaci sa ho pomerne často dopúšťajú, Cirkev ako strážkyňa Božieho zákona ich vystríha aj svojou právomocou duchovného trestu, ak sa ho dopustia. (...) Na druhej strane Cirkev nielen obhajuje Boží zákon, ale je aj vysluhovateľkou Božieho milosrdenstva tým, ktorí svoj zlý skutok úprimne ľutujú a chcú sa zmieriť s Bohom a s Cirkvou. (...) Ale následky tohto zla, ktoré sa pácha pokútne, všetci veľmi zreteľne pociťujeme vo forme násilia, ktoré vidíme vo svete, a ktoré sa nám vracia ako dôsledok, a napriek všetkým naším ilúziám nemáme čo dobré čakať. Tu sa nám treba zamyslieť nad slovami Svätého Otca: „Národ, ktorý zabíja svoje deti nemá budúcnosť a nie je hoden existencie.“ (...)

Mária, úsvit nového sveta, Matka žijúcich, tebe zverujeme vec života... (EV)

Pápež a kardinál o počatom živote

Skôr, než som ťa utvoril v matkinom lone, poznal som ťa, skôr než si vyšiel z lona, posvätil som ťa (Jer 1, 5): život každého človeka od samého začiatku prebieha podľa Božieho plánu. Jób ponorený do utrpenia oddáva sa rozjímaniu o Božom pôsobení, ktoré vníma v zázračnom utváraní jeho tela v lone matky... Tvoje ruky ma urobili a stvárnili (...). Hej, kožou, telo ty sám odel si mi a votkal si mi kosti, šľachy tiež; dar žitia si mi blahovoľne udelil a tvoja starosť dych mi chránila (10, 8 - 12).

Možno si pomyslieť, že by tento zázračný proces zrodu života hoci len na moment nepodliehal múdremu a milujúcemu pôsobeniu Stvoriteľa a bol vydaný na milosť ľudskej svojvôli. Určite si tak nemyslí matka siedmich bratov, ktorá vyjadruje svoju vieru v Boha ako prameň a záruku života od okamihu počatia a zároveň ako nádej na nový život po smrti: „Neviem, ako ste povstali v mojom lone; ja som vám nedarovala ani dych, ani život, ba ani údy som neusporadúvala na vytvorenie každého z vás. Preto Stvoriteľ sveta, ktorý spôsobuje vznik každého človeka a vytvára bytie všetkých vecí, opäť vám dáva dych i život zo svojho milosrdenstva... (2 Mach 7, 22 - 23).

Novozákonné zjavenie potvrdzuje bezpodmienečné uznanie hodnoty života od okamihu počatia... (porov. Ján Pavol II., Evangelium vitae SSV 1995 str. 81 - 83).

Problém počatého, no ešte nenarodeného dieťaťa je problém mimoriadne chúlostivý, a predsa jasný. Legalizácia prerušenia tehotenstva nie je ničím iným než súhlasom dospelému človeku, aby za podpory zákona zbavil života človeka nenarodeného, a teda neschopného brániť sa...

Často sa celý problém stavia ako právo ženy na slobodnú voľbu rozhodnúť o živote, ktorý už v nej existuje... Nedá sa hovoriť o práve na voľbu, keď jasne ide o morálne zlo, keď ide jednoducho o prikázanie: Nezabiješ! (...) Je to ona (žena), čo platí najvyššiu cenu nielen za svoje materstvo, ale ešte väčšmi za zničenie života počatého dieťaťa.

Všetky tieto aspekty (žiaľ, nie je tu priestor všetky spomenúť) sú navzájom tesne späté. Vždy som ich nachádzal pospolu.....Preto musím opakovať, že kategoricky odmietam obvinenie alebo podozrenie z údajnej pápežovej „posadnutosti“ v tejto oblasti. Ide o problém nesmierneho dosahu... Nemôžeme si tu dovoliť nijaké formy povoľnosti, ktoré by priamo viedli k pošliapaniu ľudských práv a k zničeniu základných hodnôt nielen jednotlivcov alebo rodín, ale celej spoločnosti... (porov. Prekročiť prah nádeje Nové mesto, SÚCM Bratislava 1995, str. 181 - 185).

...pri potrate sa vynáša rozsudok smrti nad niekým absolútne nevinným...

Pravdou je, že na nenarodené dieťa sa mnohí dívajú ako na votrelca, ktorý im zužuje životný priestor, ktorý sa im natíska do života ako neoprávnený votrelec a musí byť zabitý, ale to je práve tá optika, ktorá nepokladá dieťa za vlastné stvorenie Boha s jeho vlastným právom na život, ale iba, aspoň kým nie je na svete, za nepriateľa a prekážku, s ktorou by si človek chcel naložiť sám podľa svojho. Nazdávam sa, že ide jednoducho o to, dostať jasne do vedomia ľudí, že počaté dieťa je už človekom, indivíduom, že je osobou odlišnou od matky - aj keď v jej tele odkázané na jej ochranu - a že treba s ním zachádzať ako s človekom, pretože je človekom. Myslím si, že keď sa vzdáme tohto princípu, že totiž každý človek je ako človek pod Božou ochranou a ľudská svojvôľa naň nesmie siahnuť, potom sa vlastne vzdávame základných ľudských právd (kardinál Joseph Ratzinger: Soľ zeme SSV Trnava 1997 str. 173 - 173).

Americký kongres o interrupciách

V súvislosti s citovaným textom KKC sú aktuálne slová z bodu 2273 o povinnosti občianskej spoločnosti uznávať a rešpektovať neodňateľné práva osoby, a to od počatia až po smrť. Naozaj sem nechceme vnášať politiku, veď v našom parlamente majú interrupcie odporcov i zástancov v rozličných politických stranách. Máme však na mysli správu, ktorú 17. 3. 2001 uverejnila denná tlač: „Republikáni v americkej Snemovni reprezentantov začali koordinovať kampaň za schválenie nových obmedzení umelého prerušenia tehotenstva. Kampaň, ktorá sa vo štvrtok začala v dolnej komore amerického Kongresu, presadzuje i návrh, aby bolo poškodenie alebo zabitie plodu počas útoku na tehotnú ženu kvalifikované ako zločin. O návrhu sa bude hlasovať ešte pred prerušením zasadaní Kongresu 9. apríla. (...) Prezident Bush sa otvorene stavia proti interrupciám a už obnovil zákaz financovania skupín pre plánované rodičovstvo, obsahujúci právo na potrat z federálnych zdrojov.“ Je to zaujímavá správa, lebo Spoločnosť pre plánované rodičovstvo propagujúca filozofiu, ktorú americký prezident odmietol finančne podporovať veľmi aktívne pracuje aj u nás. A sú to práve lekári tejto spoločnosti ktorí v masmédiách ustavične útočia na postoje Cirkvi a ovplyvňujú tak verejnú mienku.

Xénia Duchoňová

ODKAZOVAČ

Mame

Drahá mama,

dnes sa znova diskutuje

o práve ženy rozhodovať sa,

či si smie dať odstrániť

nenarodené dieťa.

Vstúpila do toho politika,

nazývajú to sociálnym problémom.

My vieme, že je to

predovšetkým otázka ľudskosti.

Či sú ľudia ochotní

potlačiť sebectvo

a prijať ten svätý dar,

ktorý sa volá život.

Aj ty si sa

pred 46 rokmi rozhodovala,

či mi dovolíš narodiť sa.

Ale u teba to bolo opačne:

lekári ti striktne zakázali mať dieťa

a chceli ti ma zobrať.

Ďakujem ti, že si ma nedala.

Som tu, zdravý

a relatívne normálny:

pokiaľ sa to dá povedať

o človeku, ktorý posiela

odkaz svojej mame,

ktorá je už v inom čase a priestore.

Daniel Hevier (Nové dimenzie 1/2001)