Zmŕtvychvstalý odchádza, aby zostal medzi nami

Keď Boží Syn vo vtelení zostúpil z neba, nebo neopustil. Keď sa nanebovstúpením stráca nášmu telesnému zraku, neopúšťa zem. Takto paradoxne by sa dalo vyjadriť tajomstvo Bohočloveka, ktorý prišiel, aby sa život človeka uskutočnil v tajomnom poli nadprirodzených Božích síl.

Štyridsať dní sa Cirkev teší z víťazstva lásky a nechá sa presviedčať, že Pán skutočne žije a že smrť už nad ním nemá moc. V rovine ľudskej existencie sa odohralo niečo, k čomu sa ťažko hľadajú analógie. Smrťou vteleného Božieho Slova akoby vstrebal do seba ľudskú prirodzenosť do takej miery, že sa stáva účastná Božského úplne novým spôsobom. Všetko ľudské prežiarilo Božské a Ježiš z Nazareta, ktorý bezo zvyšku prežil pravý ľudský príbeh, skvie sa pred našimi očami v oslávenom tele, ktoré zdobia rany utrpenia ako dôkaz osobnej identity muža bolesti, ale ešte viac ako dôkaz lásky, ktorou sa presadila spása.

Ježiš sa svojim učeníkom zjavuje, postupne ich zbavuje rozpakov z neporozumenia tajomných Božích ciest a prináša istotu o Božej moci. No práve tu, keď ide o víťazstvo jeho lásky a života, žiada sa, aby sa Ježiš nielen zjavoval, ale aby moc definitívne nastolil. Hoci sa človek niečo také sám neodváži ani sformulovať, predsa potom, keď sa tak stalo, zdá sa to logické, ba až nevyhnutné. Povedané rečou samého Krista: Iba ten môže vystúpiť do neba, kto z neho zostúpil (porov. Jn 3, 13). A tak Ježiš pred očami bratov, potom ako im odovzdal poverenie pokračovať v diele záchrany človeka, prisľúbil im svoju trvalú prítomnosť a stratil sa im z očí. Vstúpil do Otcovej slávy plným a definitívnym spôsobom aj ako človek. On už nemení svoje miesto. Svoje zmŕtvychvstanie dovršuje tým, že je vyvýšený na Pána celého sveta a vesmíru. Je to konečná plnosť účasti Božieho Syna a syna Márie na Božej všemohúcnosti, všadeprítomnosti a sláve. Božie kráľovstvo je od tejto chvíle otvorené pre každého človeka, ktorý s Kristom spojí svoj život. Viac ako na rozlúčku treba myslieť na jeho blízkosť a na jeho moc lásky, ktorou sa chce presadiť už teraz, v srdciach tých, ktorí mu uverili.

Nanebovstúpenie ako završujúce gesto Božej moci v živote Ježiša, ktorý zvládol i ľudskú smrť, posúva ho ešte bližšie k nám ako bol vtedy, keď sa pohyboval v našom trojrozmernom svete. Patrí všetkým na všetky časy a nad všetky časy. Je na každom mieste a každý má knemu rovnako blízko. Pre všetkých sa stal skutočným Pánom.

Jedinečnosť Kristovej pozície je v tom, že sa stal alfou a omegou celých ľudských dejín. On, Boh-človek, naplnený Božím životom, stáva sa základom novej skutočnosti, ktorá sa začína tvoriť. Sem smerujú všetky ľudské ašpirácie, či už uvedomované alebo nie. Boží život, ktorý sa prelieva do tajomného Kristovho tela - Cirkvi, do tej veľkej rodiny Božích synov a dcér, ktorí znovuzrodení Svätým Duchom v krste, vydávajú sa Ježišovou cestou. Prozaickou, práve tak ako bola jeho, poznačenou ľudskou slabosťou a únavou, a predsa je to výstup do Otcovej slávy, lebo už tu pôsobí sila zmŕtvychvstalého a osláveného Pána. Môžeme smelo povedať, že Ježišovo nanebovstúpenie nám dáva možnosť a istotu vždy znova a znova sa presvedčiť, ako blízko je nám Boh a ako je potrebné obracať sa na neho. Osoh z Ježišovho životného diela a posväcovania sa nám v plnej miere dostáva až po jeho odchode. Tak to povedal už vo svojej rozlúčkovej reči pri poslednej večeri - Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ kvám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k Vám (Jn 16, 7).

A tu sa zrejme dotýkame podstaty celého tajomstva: Boh a človek môže vstúpiť do netušenej jednoty, ktorá sa potvrdzuje životom, v ktorom sa nutne víťazí dobrom, milosrdenstvom, slúžiacou láskou. On, ktorý „vystúpil“ do neba, v skutočnosti sa nám približuje nevídaným spôsobom skrze svojho Ducha, aby nás uchvátil pre život, ktorým v plnosti človečenstva žije oslávený Ježiš. Mystickou smrťou skrze krst sa pre veriaceho v Krista vytvoril nový priestor bytia a večnosť sa začala už dnes. Pre mňa, pre teba a pre každého, kto uveril v moc Božej lásky a povýšil ju na najvyššiu silu celého svojho života, ba vesmíru.

Tešíme sa z Pánovho oslávenia a chceme neustále čerpať z jeho darov, ktoré nám pripravil. Veď najväčšou slávou Boha na zemi je žijúci človek (porov. sv. Irenej).

A jedného sa chceme zvlášť vyvarovať, tej hrozivej predstavy, žeby sa nám Zmŕtvychvstalý vzdialil kdesi do neba, ktoré by sa nám zdalo vzdialené a neprístupné.

Spolu s vami sa o trvalú veľkonočnú radosť delí a o nádej Pánovho druhého príchodu modlí

Váš duchovný správca Štefan Herényi