Cesta s krížom

Pôstne obdobie sa síce už skončilo a v liturgii stále znie radosť z Kristovho víťazstva nad smrťou. Ja sa však v duchu vraciam k pobožnosti Krížovej cesty, ktorú považujem za jednu z najkrajších pobožností vôbec. Ešte v minulosti ma mimoriadne oslovili myšlienky z krížovej cesty Michaela Quoista. Čo zastavenie, to myšlienka, ktorá mi silne rezonovala v duši. Hlboko som prežívala zamyslenia pri každom zastavení, cítila som vďačnosť za bezhraničnú obetu nášho Spasiteľa a so zahanbením som sa „našla“ v nejednej slabosti a zlyhaní, z ktorých sa za nás všetkých vyznával autor.

Obstarala som si knižočku s touto Krížovou cestou a kedykoľvek to bolo možné - večer, keď doma všetko stíchlo či počas dlhej cesty autom, vždy znova som odprosovala Spasiteľa za všetky, predovšetkým svoje zlyhania a úprimne som bola odhodlaná, ak to bude jeho vôľa, bez reptania, podľa jeho vzoru nechať si „naložiť“ a niesť akokoľvek ťažký kríž. Bola som presvedčená, že to dokážem. Lenže v tom čase som bola ešte zdravá, plná sily, chuti do života a bez väčších problémov. Ako krásne, s dojatím a vďačnosťou sa prežívala jeho krížová cesta!

No prišiel čas mojej krížovej cesty. Prišla choroba a diagnóza, ktorá neveštila nič dobré. Aj vtedy, v čase nekonečného čakania na konečný verdikt, brala som do rúk knižočku s krížovou cestou a prechádzala som spolu s Ježišom od zastavenia k zastaveniu. Ale prečo už inak?! Kde sa podelo odhodlanie hrdinsky si naložiť kríž na svoje plecia? Prečo vo mne všetko volalo: „Pane, nie, ten kríž je priťažký!“ Ústa síce prosili o pomoc prijať a niesť tento kríž, ale srdce túžilo, aby mi ho celkom sňal. A on bol milosrdný, nenechal ma vyjsť až na Golgotu, ani bolesť nedopustil až takú veľkú. Nechal mi ho niesť len tak dlho, aby som si stihla uvedomiť, ako veľa sa ešte musím učiť v škole kríža. A naučil ma ešte niečo.

Pozerať s veľkou úctou na tých, čo túto školu „študujú“ či „vyštudovali“ s vyznamenaním.

Myslím si, že už nebudem tak hrdinsky sľubovať... o to pokornejšie však budem ďakovať za všetky dobrá a prosiť o dar trpezlivosti a odovzdanosti, keď pôjde o môj kríž.

H.G.