Veľkonočné tajomstvo - moc lásky v duchu

Boh stvoril človeka na svoj obraz. Večné slovo Otca - Boží Syn je pravým obrazom Boha. V ňom sme boli stvorení a len v ňom môžeme samých seba pochopiť. Ježiš Kristus, vtelený Boží obraz, je opravdivým človekom, a hľadiac na neho vidíme to, na čo sme povolaní. On je Cesta, Pravda a Život a len v ňom nachádzame samých seba a rozumieme sebe samým. Človek je totiž tajomstvom sám sebe a večný Boží Syn nám zjavil našu veľkosť.

Boh už v Starom zákone učil Izraelitov, že ho majú milovať celým srdcom a celou dušou. Izraeliti však neboli schopní tento Boží príkaz dodržať. Stali sa národom tvrdej šije. Išli vlastnou cestou, takže prorok Ezechiel konštatoval, že sám Boh musí zasiahnuť, aby Boží ľud naučil láske. On vloží do neho nového Ducha a spôsobí, že bude kráčať podľa jeho príkazov.

Človek v hĺbke srdca cíti túžbu po Bohu, ako to hovorí žalm: Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, tak moja duša, Bože, túži za tebou. No táto túžba v nás drieme kdesi hlboko zavalená našimi neraz zvrátenými túžbami a vlastnými predstavami o živote, ktorý si chceme zariadiť podľa svojich predstáv, mysliac si, že všetkému najlepšie rozumieme. Naše životy sú však dejinami prehier s Bohom v „partii lásky“. Sme podobní Petrovi, ktorý vyhlasoval, že položí život za Ježiša, a nakoniec ho zaprel pred obyčajnou vrátničkou domu, v ktorom Krista väznili. Peter, ktorý vždy odpovedal ako prvý, ktorý si myslel, že už všetkému rozumie, že miluje Krista, ho zaprel a prehral svoju partiu lásky.

Lenže práve v tom sa prejavila Božia láska k nám, že nie my sme milovali Boha, ale Kristus zomrel z lásky k nám, keď sme boli ešte hriešni (porov. Rim 5, 8). On zomiera za nás, keď sme neverní, trpí a odpúšťa, keď ho zapierame. Miluje nás, aj keď ešte nemáme o neho záujem. To je tajomstvo Boha, tajomstvo nás samých, ktorí sme boli stvorení na jeho obraz. A Boh nám toto tajomstvo zjavuje na kríži. Boží obraz, vtelená Božia múdrosť, Boží Syn, nám na kríži zjavuje podstatu Boha, ktorého apoštol Ján nazval Láskou. Boh je Láska a len v živote lásky Otca, Syna a Ducha, nachádzame samých seba. Ježiš na kríži nachýlil hlavu a odovzdal ducha. Je to Duch lásky, ktorý nás premieňa a zjavuje nám veľkonočné tajomstvo lásky Boha k ľuďom, ktorý nás robí účastníkmi tejto lásky vo sviatostiach prúdiacich z otvoreného Kristovho boku na kríži. Je to Duch lásky, Božia moc prameniaca z veľkonočného tajomstva.

Zaujímavé je pokračovanie príbehu o nevernom Petrovi: Vzkriesený Ježiš prichádza a Peter od Jána počuje, že: Je to Pán. Peter nerozmýšľa, vie, že nie je hodný ani len jeho pohľadu, no v srdci mu začína horieť akýsi plamienok, ktorý mu bráni uvažovať o vlastnej nevernosti. Skáče do vody a ponáhľa sa k svojmu Majstrovi. Všetci sú ticho. Nikto sa už na nič nevypytuje. Hovorí ticho lásky. Ale Ježiš ide ešte ďalej. Nielenže nič nevyčíta, ale pýta sa Petra, prvého z apoštolov, toho, ktorý ho tak úboho a ustrašene zaprel: „Šimon, Syn Jánov, miluješ ma viac ako títo?“ (Jn 21, 15). Peter zo slzami ľútosti hľadí na Krista. Dobre si pamätá, že vždy vyhlasoval, že on miluje Krista väčšmi ako ostatní. On predsa za svojho Majstra dá aj život! Teraz však netúži ani len po tom, aby sa spomínalo jeho meno. Nie je hoden byť pri Ježišovi. Môže teraz povedať, že ho miluje? Veď ho vysmejú a Ježiš má právo urobiť to ako prvý. Nechcel hovoriť o svojej láske k Ježišovi, no mohol povedať, že ho nemiluje? Nie! V jeho srdci už horel akýsi neznámy plameň. „Keď príde On, Duch - Tešiteľ, uvedie vás do plnej pravdy.“ (Jn 15, 26) Je to Duch, ktorý nás učí pravde o Bohu a o nás samých. Je to Duch, ktorého Ježiš predpovedal ešte pred svojou smrťou: „Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde.“ (Jn 16, 7) Príchod Ducha Svätého je ovocím smrti a zmŕtvychvstania Krista. Ježišova smrť nám zaslúžila tohto Ducha lásky, ktorý po Kristovej otázke: „Miluješ ma?“ pôsobil aj v Petrovom srdci. A jediná odpoveď, ktorú inšpiroval Duch Svätý bola: „Pane, ty vieš všetko!“ Ty vieš, lebo ty sám si Božia múdrosť. Ty vieš, že tvoja smrť mi vydobyla Ducha, ktorý vo mne kričí: „Milujem Ťa, Pane.“ A Peter zo slzami v očiach plný vďačnosti opakuje aj po tretíkrát: „Pane, Ty vieš, že Ťa milujem!“ To je pravda o mne. Milujem ťa, môj Bože. Chcem to opakovať aj tisíckrát. Lebo to je jediná inšpirovaná odpoveď na tvoju otázku. Nechcem viac pozerať na svoje pády. Chcem ťa milovať, a je to Duch Svätý, ktorý pôsobí v mojom srdci túto premenu. Toto Petrovo „Milujem Ťa“ nebolo len čosi sentimentálne, akési nadšenie nestálosti. Bolo to slovo lásky, prejav moci Ducha lásky, ktorý ho sprevádzal po celý život a dal mu takú lásku, že počas krutého prenasledovania položil za Krista život. Ježiš to vedel, veď mu to predpovedal ešte pred Veľkou Nocou. Vtedy sa ho Peter pýtal: „Pane, kam ideš?“ Ježiš odpovedal: „Kam ja idem, Ty teraz ísť nemôžeš. Ale pôjdeš za mnou neskôr.“ (Jn 13, 20) Toto je sila veľkonočného tajomstva! Kristus nám vydobyl víťazstvo! Peter môže v pravde povedať svoje milujem, lebo Ježiš zvíťazil za nás.

Prijmime toto víťazstvo Krista nad hriechom a smrťou. Učme sa jeho láske a vo sviatostiach sa nechajme pretvoriť jeho Duchom. Ježiš na kríži dal svojmu milovanému učeníkovi veľký dar: Matku! Nevestu Svätého Ducha, ktorá spolupracovala pri vtelení Božieho Syna. V nej Duch Svätý stvárnil Ježiša Krista. A Boh nezmenil svoj postoj. Ježiš nám odovzdáva svoju Matku, aby v nej Duch Svätý stvárňoval tajomné Kristovo telo. Ona spolupracuje na diele moci Ducha Svätého, ktorý nás pripodobňuje jej Synovi. Odovzdajme svoje srdcia tejto vzácnej Matke a na Ježišovu otázku: „Miluješ ma?“ odpovedajme „Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem.“ Nech je celý náš život prežiarený touto našou vrúcnou láskou k Spasiteľovi.

Juraj Vittek