Fatima stále aktuálna

Asi nikto z veriacich blumentálskej farnosti nepochybuje o tom, že táto farnosť je mariánska, a to nielen preto, že farský kostol je zasvätený Nanebovzatej, že je v ňom vzácny obraz Matky Dobrej Rady, ale predovšetkým preto, že naši kňazi sa vždy usilovali šíriť pravú mariánsku úctu. Na Fatimské soboty prichádzajú do nášho chrámu už roky aj veriaci z iných farností, azda, či práve preto, že na nich vládne pravý mariánsky duch. Aby aj náš časopis prispel k prehĺbeniu tej pravej úcty k našej nebeskej Matke a k plneniu jej fatimského odkazu, chceme pretlmočiť niektoré myšlienky z časopisu Světlo, ktorý postupne uverejňuje spomienky, listy a dokumenty sestry Lucie, ktoré vyšli v mnohých jazykoch (Lucia racconta Fatima).

Autor komentáru k druhému vydaniu spomínanej knihy P. A. M. Martins SJ hovorí, že od prvého vydania spomienok sestry Lucie uplynuli dva roky, v priebehu ktorých mal dosť času na to, aby opäť a so zvýšenou pozornosťou analyzoval všetky dokumenty a našiel v nich to, čo si doteraz nikto nevšimol.

Všeobecne sa hovorí, že Panna Mária sa vo Fatime zjavila preto, aby vyzývala ľudí na pokánie a na modlitbu, málokto však venoval pozornosť tomu, prečo Madona posolstva, ako ju nazval Ján Pavol II., ale aj anjel, ktorý Matku Božiu predchádzal, vyzývala na modlitbu. Od prvého zjavenia sa anjel modlil s deťmi, presnejšie povedané, vyzýval deti, aby sa modlili spolu s ním. A ako sa modlili? O tom hovorí sama sestra Lucia:

„Keď si kľakol na zem, sklonil hlavu tak, že sa čelom dotýkal zeme a kázal nám, aby sme trikrát opakovali: Môj Bože, verím v teba, klaniam sa ti, dúfam v teba a milujem ťa! Prosím ťa, odpusť všetkým, ktorí v teba neveria, neklaňajú sa ti, nedúfajú v teba a nemilujú ťa.“

Všimnime si predovšetkým to, ako sa anjel správal pri modlitbe: klaňal sa tak, že sa čelom dotýkal zeme, čo vyjadruje jeho hlbokú úctu k Bohu, stvoriteľovi a pánovi Vesmíru. Podobne sa modlil aj sám Ježiš v Getsemanskej záhrade pred svojím umučením: Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa (Mt 26, 39).

Uvedomujeme si, ako sa my sami niekedy správame, keď vstupujeme do chrámu, kde prebýva Ježiš vo Sviatosti? Mnohí ani len hlavu nesklonia a hneď si sadajú do lavice či na stoličku, prekrížia si nohu cez nohu, ako keby vošli do miestnosti, kde sa koná nejaká schôdza či zábavný program (a k tomu neraz žujú žuvačku - pozn. red.).

Anjelova modlitba však má aj veľmi hlboký obsah. Taký hlboký, že ho nemohla vymyslieť nejaká zbožná duša bez hlbšieho teologického vzdelania. Deti ju nepochybne naučil posol Najvyššieho: táto modlitba totiž vyjadruje vieru, klaňanie sa, nádej i lásku k Trojjedinému Bohu - Môj Bože, verím v teba, klaniam sa ti, dúfam v teba a milujem ťa. A hneď potom prednáša prosbu za to, čo postihuje veľkú väčšinu ľudí: Prosím, odpusť všetkým, ktorí neveria, neklaňajú sa, nedúfajú a nemilujú ťa.

Roky na sklonku dvadsiateho storočia (a nepochybne ešte mocnejšie prvé roky tretieho tisícročia - pozn. red.) sú na jednej strane nepochybne rokmi mnohých významných vedeckých objavov a úspechov v oblasti techniky, no na druhej strane aj rokmi obrovskej absencie poznania pravého Boha a nevedomosti o posledných veciach človeka. Veď Cirkev, ktorá je sprostredkovateľkou spásy, nezahŕňa viac ako 17 % obyvateľov zeme. Hovoria azda tieto štatistické údaje o tom, že Kristova misia na zemi zlyhala a že prevažná väčšina ľudstva kráča v ústrety zatrateniu? Na prvý pohľad by sa to aj mohlo zdať. A keď k tomu prirátame spôsob života mnohých kresťanov, ktorí nedbajú na Božie prikázania a žijú ako pohania, potom sa zdá logické, že nie je veľa takých, čo môžu dosiahnuť spásu. Fatimské posolstvo však hovorí o tom, že väčšina ľudí, vďaka Kristovej vykupiteľskej obete, môže dosiahnuť spásu prostredníctvom ani nie „misionárskej“, ale prostredníctvom modliacej sa Cirkvi.

Naznačuje to anjelova modlitba a potvrdila to Panna Mária vo Fatime, keď povedala deťom: Modlite sa, veľa sa modlite a prinášajte obete za hriešnikov, pretože veľa duší smeruje do zatratenia, lebo niet tých, čo by sa za nich modlili. A aby sa tieto slová hlboko zapísali deťom do pamäte, sama ich naučila modlitbu, ktorú dobre poznáme a ktorú vkladáme medzi jednotlivé desiatky ruženca: Ó Ježišu, odpusť nám naše hriechy, zachráň nás od pekelného ohňa, priveď do neba všetky duše, najmä tie, ktoré najviac potrebujú tvoje milosrdenstvo.

To však nebola jediná modlitba, ktorú Panna Mária vo Fatime naučila deti. Pri treťom zjavení im povedala: Obetujte sa za hriešnikov a keď budete prinášať obety, hovorte: Ó Ježišu, pre tvoju lásku a za obrátenie hriešnikov a ako vynáhradu za hriechy proti Nepoškvrnenému Máriinmu Srdcu.

Mária povedala, že naša účasť na vykupiteľskej obete kríža je nevyhnutná. Túto skutočnosť potvrdzuje aj pápež Pius XII. v encyklike Mystici Corporis, kde hovorí, že existuje jedno veľké tajomstvo... Spása mnohých ľudí závisí od modlitieb a od skutkov dobrovoľného pokánia údov Kristovho tajomného tela.

Tieto pápežove slová vyvracajú všetky námietky proti tomu, čo sestra Lucia napísala vo svojich Pamätiach o heroických obetiach Františka a Hyacinty, ktoré nepriamo boli aj jej obeťami.

Deti teda veľmi dobre pochopili posolstvo Panny, ktorá ich už pri prvom zjavení žiadala: Chcete sa ponúknuť Bohu a tak znášať všetky utrpenia, ako to on sám bude od vás chcieť, a to všetko ako vynáhradu za hriechy, ktorými ho urážajú a ako prosbu za obrátenie hriešnikov? Tieto hlboké slová, ktoré sú celkom v súlade s teologickým hľadiskom a zahŕňajú tri pravdy, napísala jednoduchá rehoľníčka bez vyššieho vzdelania:

- Boh koná prostredníctvom causae secundae, teda prostredníctvom tvorov;

- Bohu možno ponúknuť zadosťučinenie za iných;

- utrpenia prijímané v súlade s Božou vôľou majú hodnotu vzývania a spásy.

Fatimské deti pri zjavení odpovedali, že prijmú všetko, čo od nich Boh bude žiadať. V tom okamihu si však nemohli ani len predstaviť, čo všetko ich v budúcnosti očakáva. Spočiatku totiž nikto neveril tomu, čo hovorili. Najostrejšie reagovala Luciina matka Mária Rosa. Ani kňazi neverili, že ide o nadprirodzené zjavenie. Keď miestny farár napomenul Luciu, že to môže byť dielo zlého ducha, zasial do duše desaťročnej Lucie pochybnosti. Lucia veľmi trpela. Nemenšie utrpenie jej spôsobila aj skutočnosť, že vláda, ktorá v tom období prenasledovala Cirkev, sa vyslovila, že to všetko sú len šikovné manévre Cirkvi proti republike, trinásteho augusta, krátko pred očakávaným zjavením, nechala deti uväzniť. Tri malé (sedem-, deväť- a desaťročné pastierčatá) deti zostali celkom samé, bez jediného priateľa či obhajcu museli čeliť intrigám nepriateľov Cirkvi, ktorí chceli vymámiť od detí fatimské tajomstvá. No nepomáhali ani lákavé ponuky darčekov, ani hrozby a dokonca ani strašenie, že ich hodia do kotla s vriacim olejom. Aj sedemročná Hyacinta oddelená od svojich priateľov dokázala odolať všetkým vyhrážkam a tajomstvo neprezradila.

A práve toto je podľa môjho názoru ten najdôveryhodnejší dôkaz nadprirodzeného charakteru zjavenia v Cova da Iria. Slabé deti mali silu odolať všetkým nástrahám nepriateľov. Doslova sa tak naplnili slová Apoštola: ... ale čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných... (1Kor 1, 27).

Ďalším dôkazom nadprirodzenosti fatimských zjavená je slnečný zázrak, ktorého svedkom boli všetci prítomní - veriaci i neveriaci, ľudia jednoduchí i univerzitní profesori.

Pre veriaceho katolíka argumentom na prijatie fatimských zjavení je jeho formálne uznanie zo strany Cirkvi, ktoré zároveň dovolilo oficiálne uctievať Madonu z Fatimy.

Miestny diecézny biskup José Alves Correia da Silva nebol jediný z cirkevnej hierarchie, kto sa vyslovil pozitívne o fatimských zjaveniach. Pápeži Pius XII. i Ján Pavol II. brali fatimské zjavenia veľmi vážne. Na podnet sestry Lucie pápež Pius XII. 31. 12. 1942 zasvätil svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, pričom do zasväcujúcej modlitby vložil vetu, ktorá sa týkala Ruska:

Národom, ktoré rozdeľujú bludy a nezhody, predovšetkým tým, ktoré ťa zvláštnym spôsobom uctievajú a v ktorých nebýval azda ani jediný dom bez tvojej ikony (tá je dnes možno skrytá na lepšie časy), daj pokoj a priveď ich do jedného Kristovho ovčinca a pod jediného pas­ tiera.

Pripravila: X. Duchoňová