Aj to je možné!

O eutanázii sme už hovorili, vraciame sa k tejto téme, pretože sa objavili nové skutočnosti, ktoré pred nedávnom priniesla TASR: „Po schválení zákona o eutanázii - milosrdnej smrti, sa v Holandsku zrodil ďalší nadmieru kontroverzný návrh - starým ľuďom, unaveným životom má štát pomocou samovražednej pilulky uľahčiť odchod z tohto sveta, píše (20. apríla 2001) vydanie rakúskeho denníka Die Presse. Podľa neho by za tým mohli byť ekonomické záujmy.

Vlastne by sa bolo treba poďakovať za rozruch, aký myšlienka na urýchlený odchod starších ľudí vyvolala. Namiesto riešenia problému sa v tomto prípade sype ľuďom veľmi prezieravo piesok do očí a argumentuje sa podobne ako pri eutanázii: Majú vari starší a chorí ľudia preležať celé dni na jednotke intenzívnej starostlivosti a byť udržiavaní pri živote? Na takto položenú otázku dá asi väčšina ľudí zápornú odpoveď.

Jadro problému je však v niečom inom, rozhodne nie v humánnom riešení dobrovoľného odchodu ťažko chorého a životom unaveného človeka na onen svet. Čím lepšie je zabezpečená starostlivosť o starších a ťažko chorých občanov, tým menej chcú ľudia umierať. Zlá starostlivosť je lacnejšia a vzbudzuje skôr túžbu človeka odísť natrvalo“, domnieva sa rakúsky denník.

„Proklamovaným „vysoko humánnym cieľom“ nie je teda ušetriť ľuďom bolesť a utrpenie, ale podstatne zredukovať výdavky na starostlivosť o starších a chorých. Moderná eutanázia už nekopíruje obludný nacistický výmysel a nerealizuje sa v záujme čistoty rasy, ale v záujme ,čistoty kasy‘, novej obludnej ideológie, zaodetej len do krajšieho hávu „zmiernenia utrpenia“, konštatuje Die Presse a varovne dodáva: „Pokiaľ možno o niekoľko rokov sa Holandsko pochváli, ako vynikajúco si počína pri financovaní zdravotníctva, mali by sme byť všetci opatrní.“

Čo k tomu dodať? Nedávno sme v rozhlasovej relácii Cesty mali možnosť počuť autentickú výpoveď Slovenky žijúcej v Holandsku o náboženskom živote v krajine, ktorá sa jej stala domovom (keď si chcela vykonať osobnú spoveď, prišla na Slovensko, lebo tam už nevedela nájsť spovedníka na individuálnu spoveď. Ona i niekoľko jej priateľov nedeľu čo nedeľu dochádza zhruba šesťdesiat kilometrov na svätú omšu, lebo v ich meste sa svätá omša podľa liturgických predpisov už tiež neslúži). A tak niet divu, že práve odtiaľ prichádzajú takéto návrhy. Mali by sme sa veľa, veľa modliť za obyvateľov a za Cirkev v Holandsku, ale aj v iných krajinách, ktoré kráčajú týmto smerom a nie brať si z nich príklad.

Ďakujeme nášmu čitateľovi M.G. za správu z internetu.