Spoznávajme bohatstvo myšlienok pápežských dokumentov

Encyklika, apoštolský list, apoštolská konštitúcia, exhortácia, dekrét, inštrukcia... To sú len niektoré odborné termíny, ktoré Katolícka cirkev používa pri výkone svojho poslania. Presnejšie, učiteľský úrad Cirkvi, prostredníctvom ktorého Cirkev pod vplyvom Ducha pravdy verne vykonáva Kristov príkaz: Choďte teda, učte všetky národy... (Mt 28, 19). Z osobnej skúsenosti viem, že spomínané termíny, ale najmä to, čo sa za nimi skrýva, sú pre väčšinu veriacich laikov neznáme. Tieto úvahy o pápežských dokumentoch by mali byť malým príspevkom na prehĺbenie poznania čitateľov nášho farského časopisu, ale predovšetkým by mali byť pozvánkou na ich čítanie či štúdium. Je v nich totiž bohatstvo určené všetkým veriacim, ktoré keď objavíme, akoby sme našli tú evanjeliovú perlu, pre ktorú sa oplatí vynaložiť úsilie, ktoré môže znamenať posilnenie našej viery, a možno aj prekonanie známeho: „Nemám čas.“ „To nie je pre mňa, to je pre kňazov...“ a pod.

Dnes predstavíme prvý termín - encyklika.

Slovo encyklika pochádza z gréckeho en: vnútri, dovnútra a kyklos: kruh, kolo, dookola a označuje okružný list pápeža adresovaný celej Cirkvi. Obsahom encykliky bývajú dôležité náuky, smernice, ustanovenia v oblasti viery, mravov a cirkevnej disciplíny. Sú výrazom moci najvyššieho učiteľa a pastiera, ktorým je z Kristovho poverenia rímsky biskup - pápež. Význam encyklík je univerzálny. Pre veriacich sú záväzné. Označujú sa spravidla podľa úvodných slov vlastného textu (napr. Ján Pavol II.: Redemptor hominis - Vykupiteľ človeka). Písané sú väčšinou po latinsky.

Pre rozsiahlosť problematiky sa zameriame na encykliky, apoštolské konštitúcie či listy terajšieho pápeža Jána Pavla II. Začneme netradične, nie prvým, ale jeho posledným apoštolským listom Novo millenio ineunte (Na začiatku nového tisícročia). Je to veľmi významný dokument, prvý v tomto tisícročí, ktorý, samozrejme, vyšiel aj v slovenčine.

Tento apoštolský list je adresovaný biskupom, kňazom a všetkým veriacim na konci Veľkého jubilea roku 2000. Skladá sa zo štyroch častí a zo záveru. Zverejnený bol vo Vatikáne 6. januára 2001, v23.roku pontifikátu pápeža Jána Pavla II. Postupne si ho predstavíme.

V úvodných riadkoch Svätý Otec hovorí o úseku novej cesty, ktorý sa nám otvoril na začiatku nového tisícročia. V našom srdci sa ozývajú slová, ktorými Ježiš vyzval Petra, aby išiel loviť ryby: “Zatiahni na hlbinu!“ (Lk 5, 4). Apoštoli dôverovali slovám Ježiša, spustili siete a chytili veľa rýb. A toto slovo zaznieva dnes aj nám a pozýva nás, aby sme vďačne spomínali na minulosť, nadšene prežívali prítomnosť a s dôverou sa otvárali budúcnosti.

Veľkú radosť prežívala Cirkev v tomto (jubilejnom) roku s mimoriadnym dynamizmom. Je nemožné odhadnúť účinok milosti. Všetko to, čo sa udialo, máme si ešte raz premyslieť, v určitom zmysle slova dešifrovať, aby sme počuli, čo Duch Svätý povedal Cirkvi. Tak prijatú milosť si máme vziať k srdcu a premeniť ju na horlivé predsavzatia konkrétnych aktivít.

A čo z toho vyplýva pre nás? Najprv pozorné čítanie a rozjímanie nad staťou evanjelia svätého Lukáša o povolaní rybárov (Lk 5, 1 - 11). Tam nachádzame pozvanie Pána, aby sme mu dôverovali a hlboko prežívali dôverný vzťah s ním. Zatiahnime teda na hlbinu.

Ako?

Vďačnosťou za minulosť, zvlášť za dary Jubilea - spoločné i naše osobné.

Nadšeným prežívaním prítomnosti. To nadšenie nám totiž mnohým chýba. Získať ho predpokladá usilovať sa žiť vo vedomí neustálej Božej prítomnosti a starostlivosti o každého z nás.

V jednoduchej radosti, že napriek mnohým starostiam a krížom sme v náručí Otca. Ak je Boh s nami, kto je proti nám? S dôverou a otvorenosťou pre budúcnosť. Ona je totiž v Božích rukách.

Vráťme sa k osobnému prežívaniu Jubilea roku 2000, premýšľajme a pýtajme sa, čo chcel Duch Svätý cez jednotlivé udalosti povedať aj mne.

Milosti, ktoré sme dostali, treba premeniť na konkrétne predsavzatia.

Ľudovít Malý

Pokračovanie v budúcom čísle.