Opýtali ste sa

Všimla som si, že keď kňaz pred premenením počas svätej omše žehná obetné dary, prežehnávajú sa aj niektorí veriaci. Podobne sa prežehnali aj keď kňaz požehnával napríklad svätenú vodu či soľ na sviatok Troch kráľov. Je to správne?

Vysvetlite, prosím, aj rozdiel medzi slovami požehnať, posvätiť a vysvätiť.

Jana Blahuľová

Na začiatku si musíme uvedomiť dve rôzne roviny, v ktorých sa pohybujeme: Znak kríža nad obetnými darmi je gesto kňaza pri svätej omši a požehnanie vody je svätenina.

Keď kňaz robí vo svätej omši pred premenením znak kríža nad obetnými darmi, tak v mene veriacich, v mene Cirkvi prosí Božiu moc, aby sa obetné dary stali Kristovým telom a krvou a aby veriacim boli na spásu. Na ilustráciu citujem Tretiu eucharistickú modlitbu. Kňaz hovorí: Preto ťa, Otče, pokorne prosíme, láskavo posväť svojím Duchom tieto dary, ktoré sme ti priniesli na obetu, aby sa stali telom (tu kňaz urobí znak kríža nad obetnými darmi - nad chlebom a vínom v kalichu) a krvou Ježiša Krista, tvojho Syna a nášho Pána, ktorý nám prikázal sláviť tieto tajomstvá. Kňaz prosí v mene veriacich, v mene Cirkvi (nehovorí iba vo svojom mene ...pokorne prosím, láskavo posväť...), no znak kríža, ktorý robí nad chlebom a vínom v kalichu, robí iba kňaz. Ľudia nemajú dôvod robiť znak kríža, a to ani na sebe prežehnaním sa. Všimnime si, keď je okolo oltára viac kňazov, ktorí koncelebrujú, znak kríža nad chlebom a vínom v kalichu robí iba hlavný celebrant, či je to biskup alebo kňaz.

Čo sa týka požehnania a posvätenia, treba rozlíšiť dva rôzne úkony: svätenie (konsekrácia) a požehnanie. Svätenia sú liturgické úkony, ktorými Cirkev zasväcuje osoby a veci do Božej služby, napríklad diakonov, kňazov, biskupov, kostola a oltára. Ostatné úkony pri ktorých sa požehnávajú predmety a veci sú sväteniny. Sväteninami si vyprosujeme od Boha pomoc a požehnanie. Požehnaním sa vyčleňujú určité predmety a potreby na bohoslužbu alebo ako náboženské predmety. Napríklad požehnanie liturgického rúcha, kalicha, modlitbovej knihy, obrazu, ruženca, vody, soli a pod. Vysluhovateľom svätenín je spravidla kňaz, no niektoré požehnania svätenín môžu vykonávať aj veriaci mocou svojho všeobecného kňazstva, do ktorého sa včleňujú krstom. Patrí sem napríklad rodičovské požehnanie deťom, požehnanie jedla, aj vlastné prežehnanie sa (podrobnejšie v článku: Čo sú sväteniny). Pri požehnaní predmetov a vecí robí kňaz nad nimi kríž, požehnáva ich. Ani vtedy sa veriaci neprežehnáva. Inak je to, keď kňaz požehnáva ľudí, vtedy sa samozrejme prežehnáme. Aj vtedy, keď nás požehnáva Eucharistiou..

Je veľmi vhodné uvedomiť si, komu aké úkony prislúchajú z moci jeho úradu. Nikto nie je o nič ukrátený, veď všetci patríme do tajomného Kristovho tela, kde každý úd má svoje miesto a úlohu a všetci sme rovnako vykúpení Kristovou krvou. Preto vo svätej omši by veriaci mali nechať úkony kňaza kňazovi a viac sa sústrediť na úkony, ktoré prislúchajú im. Veď to je aktívne zapojenie sa do svätej omše, ako to stanovil aj II. vatikánsky koncil, aby každý kto je na svätej omši, bol na nej aktívne účastný.

Marek Šenkárik