Blumentál
Z histórie našej farnosti

Dvadsiaty ôsmy október 1888 bol pre našich predkov, žijúcich vtedy na predmestí Bratislavy nazývanom Nové Mesto, slávnostným dňom, dňom konsekrácie nového chrámu. No tento deň je slávnostný a významný aj pre nás a bude významný aj pre nasledujúce generácie. Naši dedovia totiž postavili a cirkevní predstavitelia posvätili v ten deň chrám nielen pre seba a pre svoje deti, ale pre všetky nasledujúce generácie. Tí, čo budovali Blumentál fyzicky, ale predovšetkým duchovne svojimi modlitbami, zanechali nám prekrásne dedičstvo: kostol zasvätený Nanebovzatej, kostol, ktorý už stodvadsať rokov pozýva veriacich, smelo možno povedať, že z celého mesta, aby v ňom chválili Boha, prinášali Kristovu obetu, očisťovali si duše a vyprosovali si dary Ducha pre seba i pre svojich blízkych.

Slávnosť konsekrácie

Farár Jozef Poeck zavŕšil svoje dielo, ktorému zasvätil mnohé roky života, ako sme o tom písali už v predchádzajúcich číslach. Pre veriacich bratislavskej farnosti Nové Mesto sa 118 rokov po jej založení postaral o to, aby veriaci mali dôstojný chrám, ktorého vysoká štíhla veža sa vypínala nad celou východnou časťou mesta. Blumentálsky kostol bol až do nedávnych čias, jedinou dominantou tejto lokality. Ako píše vo svojej knihe farár Pozdech, konsekráciu nového bratislavského kostola očakávali nielen obyvatelia predmestia Nové Mesto, ale celá Bratislava. Deň posvätenia chrámu určili na 28. októbra, na sviatok sv. Šimona a Júdu, ktorý v tom roku pripadol na poslednú októbrovú nedeľu.

Budovanie nového kostola s veľkým záujmom sledoval aj kardinál Ján Simor, najvyšší cirkevný hodnostár ostrihomskej arcidiecézy, do ktorej v tom čase Bratislava patrila. Sám značnou sumou prispel na jeho výstavbu, a tak niet divu, že osobne tento nový Boží stánok posvätil.

Bratislavčania pripravili kardinálovi dôstojné prijatie. Kardinál-primas pricestoval do Bratislavy už 27. októbra. Na hlavnej stanici ho vítal veľký zástup veriacich, ktorí lemoval aj ulice, po ktorých prechádzal do Primaciálneho paláca. Tam sa ubytoval vždy pri návšteve Bratislavy (palác r. 1903 kúpilo mesto pre svoje potreby), a tam aj v ten deň prijímal zástupcov mesta, rozličných úradov, predstaviteľov vojska, mešťanov a stavovských skupín. Celé mesto bolo slávnostne osvetlené a vyzdobené.

Obrady konsekrácie novopostaveného chrámu sa začali 28. ráno o deviatej. Slávnosti sa zúčastnilo asi 30 000 veriacich (Bratislava mala v tom čase okolo 70 000 obyvateľov). Vieme si predstaviť, kde by sa dnes okolo nášho chrámu mohol zhromaždiť taký veľký zástup ľudí? V tom čase však okolie kostola nebolo zastavané tak ako dnes. Ráno o 9,00 h v deň posviacky Blumentálu sa rozozvučali zvony všetkých bratislavských kostolov a kardinál-primas v sprievode cirkevných hodnostárov prichádzal k novému chrámu. Kardinálovi asistovali preláti František Horecký a Dr. Karol Rimely, bratislavskí kanonici. V sprievode boli prelát Dr. Jozef Danko, čestní diakoni Anton Pór a Jozef Urge, kanonik Graeffel, a ďalší hodnostári, kňazi a rehoľníci. Slávnosti sa zúčastnil aj Dr. Július Machovič, notár arcibiskupskej stolice v Ostrihome a aj riaditeľ arcibiskupského úradu Dr. Ján Černoch, ktorý sa neskôr stal ostrihomským arcibiskupom. Biskupom sa stal aj ďalší člen sprievodu Dr. Rimley. Slávnosti sa zúčastnili významní predstavitelia mesta, zástupcovia rozličných úradov a stavov, vojska, mešťania a v hojnom počte jednoduchý Boží ľud.

Obrady sa začali pred chrámovou bránou, potom svätiteľ kardinál Simor so sprievodom vstúpili do kostola, kde obrady pokračovali posvätením oltárov a pomazaním múrov chrámu. Do oltárneho kameňa uložili pozostatky svätých mučeníkov Vojtecha a Gerharda. Prvú svätú omšu v našom kostole slúžil biskup Baltizár a prvú kázeň predniesol svätiteľ kardinál Simor. Pred kostolom kázali traja kazatelia: jezuita P. Emil Volbert nemecky, a dvaja františkáni, jeden slovensky a druhý maďarsky. Obrady trvali až do jednej hodiny popoludní. Potom sa slávnostný sprievod vrátil do Primaciálneho paláca, kde kardinál Simor pre pozvaných hostí podával slávnostný obed. Je len samozrejmé, že sa ho zúčastnil aj farár Poeck, bez ktorého obetavej práce by tento chrám nestál.

V súvislosti s posviackou Blumentálu sa spomína aj príhoda, ktorá sa mohla stať pre farára Poecka osudnou. Cestou do Primaciálneho paláca sa splašili kone, ktoré ťahali koč, v ktorom sedel, a ako píše farár Pozdech, len vďaka Božej prozreteľnosti ostal nažive.

Oslavy posviacky chrámu po rokoch

Veriaci tejto lokality si dlhé roky pripomínali veľký deň konsekrácie ich chrámu slávnostnými bohoslužbami, po ktorých boli ľudové veselice. Každoročné slávnosti posvätenia chrámu mávali časť duchovnú a svetskú. Duchovná časť mala slávnostný charakter, svätú omšu slúžili vysokí cirkevní hodnostári a prichádzali slávnostní kazatelia. Bohoslužby obohacovali rozličné zbory a hudobné telesá; svetská časť, tzv. odpust, bola spojená s ľudovými slávnosťami a veselicami. V ten deň prichádzali nielen farníci, ale ľudia z celého mesta i z bližšieho a širšieho okolia. V tom čase bolo okolie kostola ešte mimoriadne vhodné na takéto slávnosti. Voľné priestranstvo poskytovalo dosť miesta pre rozličné stánky, atrakcie, kolotoče… slávnosti spestrovala dychová hudba zo Záhorskej Bystrice.

Farár Pozdech spomína, že v čase, keď písal svoje spomienky, starší farníci sa na tieto slávnosti ešte pamätali, lebo sami ako mladí sa ich zúčastňovali. Takéto veľkolepé ľudové slávnosti zanikli po skončení prvej svetovej vojny.

Veľká bola oslava konsekrácie Blumentálu aj v roku dvadsiateho piateho výročia. Hoci v dejinách chrámu dvadsaťpäť rokov nie je veľa, lebo kostol je postavený na stáročia, píše farár Pozdech: každý veriaci zrastá so svojím farským kostolom, v ktorom bol krstom prijatý do lona Cirkvi, tam sa zbavuje svojich hriechov, prijíma Spasiteľa, tam sa manželským sľubom spája na celý život nerozlučiteľne muž so ženou a zakladá novú rodinu, tam prosí kňaz o milosť pre tých, čo nastúpili na cestu večnosti…

Duchovný program sa začal už deň pred veľkou slávnosťou slávnostnými litániami. Vo výročný deň celebroval svätú omšu miestny farár Evariast Czaykowski a kázal prelát A. Gaibl. Slávnosti sa zúčastnili aj významné osobnosti Bratislavy na čele s mešťanostom.

V roku 45. výročia posviacky Blumentálu obnovili organ.

V decembri r. 1941 otvorili pri Blumentálskej fare prednáškovú sieň. Pri tej príležitosti mal slávnostné litánie v našom kostole nuncius Mons. Dr. Jozef Burzio, ktorý sa viackrát zúčastnil na sláveniach v Blumentáli. Na Slovensku pôsobil do r. 1945. Rozlúčka s Mons. Burziom sa konala na blumentálskej fare.

Na rok 60. výročia boli naplánované práce na zrenovovanie interiéru kostola, zmodernizovanie osvetlenia, malo sa zaviesť elektrické vykurovanie, mala sa vrátiť pôvodná maľba, obnoviť oltáre a postaviť oltár Lurdskej Panny Márie. Predpokladané náklady boli dva až dva a pol milióna korún. Vznikol výbor, robili sa zbierky a 4. apríla 1948 sa práce rozbehli. O tom, ako oprava Blumentálu pokračovala, už správy nemáme.

O oslavách stého a stodesiateho výročia konsekrácie Blumentálu by čo-to vedeli povedať vtedajší farár vdp. Ján Zabák a dlhoročný správca farnosti vdp. Štefan Herényi. Písomné správy nemáme.