Archív časopisu Blumentál Jún, 2009

Farské oznamy 28. júna 2009

28.6.2009 Vladimír Sabo
  • 1. Liturgický kalendár

V pondelok slávime slávnosť sv. Petra a Pavla, apoštolov, vo štvrtok   sviatok Návštevy Panny Márie, v piatok sviatok sv. Tomáša, apoštola         a v nedeľu slávnosť Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestov.

  • 2. Prikázaný sviatok

V pondelok 29. 6. 2009 je prikázaný sviatok sv. Petra a Pavla, apoštolov. Sv. omše budú :  5,45, 6,30, 10,30, 16,30, 18,00 a o 19,00 h. V tento deň sa pri všetkých sv. omšiach uskutoční tradičná zbierka: „Halier sv. Petra”.

  • 3. Ukončenie roku sv. Pavla

V pondelok, na slávnosť sv. apoštolov Petra a Pavla a pri príležitosti ukončenia Roku sv. Pavla, bude otec arcibiskup, Stanislav Zvolenský, predsedať svätej omši v Katedrále sv. Martina v Bratislave, o 17.00 hod. Všetci ste srdečne pozvaní.

  • 4. Rozlúčka

Od 1. júla 2009 je za farára našej farnosti menovaný vdp. Andrej Fordinál, doterajší farár v Bratislave - Petržalke, za kaplánov dp. Andrej Kalamen, kaplán v Bratislave - Rači a dp. Ján Mária Košč, kaplán v Skalici. Terajší správca farnosti je menovaný za farára vo farnosti Vištuk, dp. kaplán Marián Bér za prefekta v Kňazskom seminári sv. Cyrila a Metoda v Bratislave a dp. kaplán Ján Hreha za kaplána do farnosti Bratislava - Rača. Rozlúčková sv. omša bude v utorok 30. júna 2009 o 6,30 h. Všetkých Vás srdečne pozývame.

  • 5. Letné prázdniny

Počas letných prázdnin sv. omše vo všedné dní budú o 5,45, 6,30 a večer  o 16,30 h. Sv. omše o 18,00 h., okrem soboty, nebudú. Nedeľné sväté omše zostávajú nezmenené.

  • 6. Prvý štvrtok v mesiaci

Vo štvrtok je Prvý štvrtok v mesiaci. Tento deň je dňom modlitieb za duchovné povolania.

  • 7. Inštalácia nového farára

Vo štvrtok 2. júla 2009 bude mimoriadne sv. omša o 18.00 h., pri ktorej sa uskutoční inštalácia nového farára do jeho úradu. Z tohto dôvodu budeme spovedať od 15.00 h do 17.30, v prípade potreby aj po sv. omši. Všetkých Vás na túto slávnosť srdečne pozývame.

  • 8. Rok kňazov v katedrále sv. Martina

Dňa 2. júla, vo štvrtok, v Katedrále sv. Martina, o 17.00 hod. bude pri príležitosti Roku kňazov, predsedať sv. omši otec arcibiskup Stanislav Zvolenský, na konci ktorej bude vyložená Sviatosť Oltárna a bude nasledovať krátka adorácia.

Každý prvý štvrtok v mesiaci, bude bývať v Katedrále sv. Martina sv. omša spojená s adoráciou, ktorej bude predsedať otec arcibiskup.

  • 9. Prvý piatok v mesiaci

V piatok 3. júla 2009 je Prvý piatok v mesiaci. Spovedať budeme ako obvykle.

  • 10. Fatimská sobota

V sobotu 4. júla 2009 je Prvá sobota v mesiaci alebo Fatimská sobota.

  • 11. Zbierka

Minulú nedeľu sa konala zbierka pre potreby našej farnosti a nášho kostola. Vyzbieralo sa 2 148,20 € = 64 716,67 Sk. Za Vaše milodary: „Pán Boh zaplať.”

  • 12. Bakalársky štúdijný program

Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave otvára v akademickom roku 2009/2010 bakalársky študijný program Riadenie cirkevných a neziskových organizácií, externá forma. Absolventi získajú poznatky zo základov riadenia ľudí a organizácií, plánovania, riadenia procesov i financovania cirkevných a neziskových inštitúcií a vzdelanie v hlavných teologických disciplínach. Termín podania prihlášok: do 31.7.2009. Prijímacie konanie sa uskutoční v septembri 2009. Podrobnosti nájdete na webovej stránke fakulty www.frcth.uniba.sk.

  • 13. Oznamy Charity Blumentál

Oznam sociálnej poradne

Z dôvodu čerpania dovolenky nebude sociálna poradňa poskytovať svoje služby v pondelok od 9.oo - 11.oo hod. a to počas  mesiaca júla. Využívanie počítačových služieb, ktoré poskytuje Charita každý štvrtok bude z dôvodu čerpania dovolenky možné využívať až od septembra 2009. Ďakujeme za pochopenie.

Pridané do rubriky farské oznamy

Oznamy 21. júna 2009

20.6.2009 Vladimír Sabo
  • 1. Liturgický kalendár

V stredu slávime slávnosť Narodenia sv. Jána Krstiteľa. Budúca nedeľa je 13. nedeľa v Cezročnom období.

  • 2. Narodenie sv. Jána Krstiteľa

V stredu 24. júna 2009 slávime slávnosť Narodenia sv. Jána Krstiteľa. Keďže to nie je prikázaný sviatok, sv. omše budú ako vo všedný deň : 5,45, 6,30, 16,30 a o 18,00 h.

  • 3. Zbierka

Dnes sa pri všetkých sv. omšiach koná pravidelná mesačná zbierka pre potreby farnosti. Za Vaše milodary : „Pán Boh zaplať !”

Pridané do rubriky farské oznamy

Farské oznamy 14. júna 2009

14.6.2009 Vladimír Sabo
  • 1. Liturgický kalendár

V piatok 19. júna 2009 slávime slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, a v sobotu spomienku na Nepoškvrnené Srdce Panny Márie. Budúca nedeľa bude 12. nedeľa v Cezročnom období.

  • 2. Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho

V piatok slávime slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Keďže to nie je prikázaný sviatok sv. omše budú ako vo všedný deň : 5,45, 6,30, 16,30 a 18,00 h. Veriaci, ktorý sa v tento deň zúčastní na verejnom recitovaní modlitby Jesu dulcissime - Najmilší Ježišu, predpísanú na túto slávnosť, môže za obvyklých podmienok získať úplné odpustky.

  • 3. Rok kňazov

Pri príležitosti osláv 150. výročia od smrti svätého Farára z Arsu, Jána Mariu Vianneya, Svätý Otec Benedikt XVI. otvorí v piatok na slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho mimoriadny Rok kňazov.

  • 4. Zbierka

Budúcu nedeľu 21. júna 2009 sa pri všetkých sv. omšiach uskutoční pravidelná mesačná zbierka pre potreby farnosti.

  • 5. Slávnosť Kristovho Tela a Krvi v Bratislave

Bratislavská arcidiecéza a Hlavné mesto SR Bratislava pozývajú veriacich na tradičnú slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, ktorá sa uskutoční dnes v nedeľu o 10,30 h. na Primaciálnom nám. Z tohto dôvodu sv. omše o 10,30 a 12,00 h. nebudú.

Pridané do rubriky farské oznamy

Farské oznamy 7. júna 2009

7.6.2009 Vladimír Sabo
  • 1. Kňazská rekolekcia

V pondelok 8. júna 2009 sa v evanjelizačnom dome QUO VADIS uskutoční pravidelná mesačná rekolekcia kňazov dekanátu Bratislava - Stred. Spoločné slávenie sv. omše začneme v kostole Trinitárov na Župnom námestí o 9,00 h.

  • 2. Prikázaný sviatok

Vo štvrtok 11. júna 2009 je prikázaný sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Sv. omše budú o 5,45, 6,30, 10,30 a večer o 16,30, 18,00 a 19,00 h. Taktiež sv. omše v stredu o 16,30 a 18,00 h. budú z nasledujúcej slávnosti. Po sv. omši o 16,30 h. bude eucharistická procesia k oltárikom.

  • 3. Slávnosť Kristovho Tela a Krvi v Bratislave

Bratislavská arcidiecéza a Hlavné mesto SR Bratislava pozývajú veriacich na tradičnú slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, ktorá sa uskutoční v nedeľu 14. júna o 10,30 h. na Primaciálnom nám. Z tohto dôvodu sv. omše v nedeľu o 10,30 a 12,00 h. nebudú.

Pridané do rubriky farské oznamy

Blumentál 2009 číslo 6

1.6.2009

Ročník XX Číslo 6 Jún 2009

Zákon božieho priateľstva, Daniel Dian
 
Hymnus na sviatok najsvätejšieho Srdca Ježišovho
 
Nekonečný a zároveň nám blízky Boh, Marián Bér
 
Naša farská univerzita, Daniel Dian
 
Sviatosť kňazstva, Xénia Duchoňová
 
Manželstvo a celibát očami svätého Pavla, Táňa Hrašková
 
Končí sa jubilejný rok svätého Pavla, Xénia Duchoňová
 
Tretia púť po stopách dona Titusa Zemana, Xénia Duchoňová
 
Blumentálci Terezke
 
Naša Duchovná obnova 2009, Barbora Bušová
 
Farská knižnica informuje, Monika Šandorová

Pridané do rubriky blumentál

Zákon božieho priateľstva

1.6.2009 Daniel Dian

Mesiac jún je veľmi bohatý na liturgické slávenia. Ozvenou Veľkej noci je slávenie Svätodušného pondelka 1. júna. Spomienka na mučeníkov sv. Marcelína a Petra, sv. Karola Lwanga a jeho spoločníkov, medzi ktorými je aj štrnásťročný Kizita, je akoby posolstvom Ježiša Krista o darovaní Ducha, ktorý nás vyučí všetkej pravde a urobí nás odolnými voči všetkému i voči prenasledovaniu a smrti.

 

Slávnosť Najsvätejšej Trojice sprítomňuje Boží život, slávnosť Najsvätejšieho Tela a Krvi Ježiša Krista dáva príležitosť na vďakyvzdanie Bohu za nebeský Chlieb večného života. Slávnosť Najsvätejšieho Ježišovho Srdca nás povoláva otvoriť svoje srdce podľa vzoru všetkých vzorov - Božského Srdca a žiť život lásky. Nepoškvrnené srdce Panny Márie je výzvou, aby sme vždy ochotne plnili Božiu vôľu, ktorá preformuje srdce človeka na srdce Božieho dieťaťa. To sa potom môže stať veľkým hlásateľom Krista vo svete, akým boli Ján Krstiteľ a apoštoli sv. Peter a sv. Pavol. Prvý napriek zapretiu Krista na nádvorí veľkňaza sa stáva hlavou Cirkvi a nakoniec vydáva svoj vlastný život za vieru a Majstra. Druhý najskôr tvrdý prenasledovateľ Krista, potom vyvolená nádoba, apoštol národov idúci v horlivosti za Kristom až po vyliatie vlastnej krvi na popravisku.

 

Celý tento mesiac je mesiacom neustálych duchovných cvičení a najmocnejšou výzvou nielen na otvorenie sŕdc Duchu Svätému, ale najmä na zjednocovanie sa s Kristom v Eucharistii, v tomto veľkom tajomstve viery.

 

S ním je spojené aj tajomstvo sviatosti kňazstva, keď sa skrze ruky slabých ľudí dáva do našich rúk a vstupuje do našich sŕdc. Práve tento mesiac je mesiacom kňazských svätení. Kristus vo Večeradle zanecháva kňazskú ruku, ktorá má nesmiernu moc: jedným gestom rozhreší milióny ľudí. Úsilie desaťročí zla, ktoré chce zničiť človeka, je zničené jedným dotykom kňazskej ruky. V rukách kňaza zanechal Boh aj poklad nad všetky poklady - Eucharistiu, ktorá nás posväcuje. Boh riskoval, nevybral si sväté ruky, ale ruky obyčajné, slabé, a do nich umiestnil silu svojho priateľstva, silu očisťujúcu a silu posväcujúcu.

 

Stáva sa, že kňazská ruka je skompromitovaná. Chcel by som vás však dnes poprosiť, aby sme nikdy nezavrhli ruky kňaza preto, že sú skompromitované, lebo v nich je umiestnený neskompromitovaný dar. Nikdy nečistota tejto ruky v ničom neumenší poklad, ktorý podáva kňazská ruka. Koľko námahy vyvinulo zlo, aby vo svete umenšilo počet kňazských rúk. Veriaci človek musí vo Večeradle objaviť ich hodnotu a silu. Ony sú darom priateľstva Boha k človeku.

 

Pán Ježiš vo Večeradle jasne povedal: Toto robte na moju pamiatku. Zreformoval paschálnu hostinu Hebrejov, pričom túžil, aby Eucharistická hostina kresťanov bola prežívaním jeho prítomnosti. Treba upozorniť, že je to geniálne riešenie - živá pamiatka, ktorá si nevyžaduje nijakú rekonštrukciu. Je nestarnúca, dvadsať storočí tá istá. Kdekoľvek je kňaz, chlieb a víno, tam môže byť otvorené Večeradlo. Nie je to iba jednoduchá spomienka na to, čo sa stalo pred takmer dvetisíc rokmi. Je to tajomné sprítomnenie. Ježiš vtedy božskou mocou odstránil zákon času a sviatostným spôsobom umožnil všetkým pokoleniam, teda aj nám, vstup do Večeradla. To nie je obnovenie Hostiny, to je tá istá Hostina, Hostina, ktorá stále trvá. Ten istý Kristus hovorí: Vezmite a jedzte, toto je moje Telo. Ťažko sa to dá pochopiť. Dotýkame sa tajomstva Večeradla. Pretože žijeme v čase, prítomná chvíľa nám uteká do minulosti. Pre nás je: bolo, je a bude, zatiaľ čo ten, kto stojí pri oltári, vstupuje do večného „teraz”, prekračuje bariéry času, znovu sa nachádza vo Večeradle, pričom táto jeho prítomnosť sa ničím nelíši od prítomnosti v časoch apoštolov.

 

Kto to neobjavil, neprežil, nepostrehol, nepochopí veľa z jednoduchých sviatostných znakov, ktoré sú na oltári. Tu vlastne viera a jej logika prekračujú pocity našich zmyslov i logiku nášho rozumu. Dotýkame sa tajomstva viery. Je to tajomstvo skrytej prítomnosti Ježiša. V Cirkvi sa často hovorí o zjavení Boha, a veľmi zriedkavo o veľkom úsilí, ktoré vynakladá Boh, aby sa ukryl. Vrchol tejto námahy pozorujeme vo Večeradle. Je to námaha ukrývania sa pred nami, ale ukrytia sa pre nás. Boh túži stretnúť sa s nami, túži sa zjednotiť, túži po mimoriadne blízkom kontakte. Nemôže zjaviť svoj majestát, lebo by ukázal obrovskú priepasť medzi nami a ním. Preto sa v mene lásky rozhodol ukryť Božiu slávu tak, že sa stal človekom. Narodil sa v Betleheme, ukryl celý svoj božský majestát v maličkom Dieťati. Pokým žil na zemi a bol človekom, bolo možné k nemu prísť, podať mu ruku, porozprávať sa s ním. Bolo možné s Bohom zasadnúť za stôl.

 

Svoj majestát ukryl. V človečenstve ukryl božstvo a vo Večeradle sa rozhodol ísť ešte o krok ďalej. Ukryl božstvo i človečenstvo v obyčajnom chlebe a v kalichu vína. Odvtedy možno Boha prijímať tak, ako prijímame chlieb, ako pijeme víno. Je to veľké tajomstvo Božej lásky, lebo opravdivá láska vždy túži po skrytosti. Je priveľkým pokladom, aby mohla byť odhalená tu na svete. Iba falošná láska sa rada zverejňuje, ako to často pozorujeme v televízii či v parkoch. Opravdivá láska sa na tomto svete vždy ukrýva.

 

Boh ukryl svoju prítomnosť v chlebe a víne, a nám iba zjavil, kde ho môžeme stretnúť, kde môžeme zakúsiť jeho lásku. Treba vynaložiť veľké úsilie, aby sme objavili jeho prítomnosť v Najsvätejšej sviatosti, aby sme sa stretli so Svätým, Najsvätejším Bohom.

 

Druhý aspekt tohto veľkého tajomstva je pozvanie na Hostinu. Pre mnohých nás je najdôležitejším momentom svätej omše pozdvihovanie a adorácia Boha, prítomného pod podobami chleba a vína. Zapamätajme si, že vo Večeradle pozdvihovanie nebolo a že Pán Ježiš nepozýval na adoráciu. Bola tam konsekrácia, bolo tam premenenie - premena chleba na telo a vína na krv, a po nej Ježišova výzva: Vezmite a jedzte. Cieľom stretnutia pri stole s Bohom je totiž hodovanie. Boh ponúka svoj božský pokrm, ktorý dáva večný život. Boh túži byť nielen na stole, ale v našom srdci, a preto prijal podobu chleba. Až tam, v našom srdci, v plnosti je bezpečný, ukrytý, tam môže zjaviť plnosť svojej lásky.

 

Keď sa zúčastňujeme na svätej omši, je potrebné, aby sme počuli túto výzvu Ježiša, to jeho pozvanie adresované každému prítomnému pri oltári: Vezmite a jedzte. Je potrebné, aby sme vedeli, že do večeradla vstupujeme, aby sme mali účasť na hostine, ktorú pripravil sám Boh, lebo iba v takom kontexte môžeme správne pozerať na dary, ktoré on daruje a ktoré sú na stole.

 

Boh na zjednotenie so sebou využil dva dary: chlieb a víno. Ak vezmeme vec prakticky, v istej miere vidíme evanjeliový rozmer konsekrovaného chleba, ale máloktorý kresťan si uvedomuje evanjeliový rozmer konsekrovaného vína. Kým veľkú výrečnosť má skutočnosť, že Pán Boh sa chce stretnúť s nami vlastne pri jednom kalichu. Víno urobil nástrojom zjednotenia s človekom. Víno v rukách Boha vo Večeradle je posvätené a jeho úlohou je zdokonaliť človeka. Lebo pri tomto stole, pri jednom kalichu možno objaviť svoju hodnosť, hodnosť Božieho priateľa.

 

Zlo urobilo z vína nástroj na ničenie človeka. Ten istý dar Boha tu pri oltári nás môže urobiť svätými, no môže nás aj vrhnúť do blata, keď ho požívame a pritom zabúdame na Boha. Kresťan, ktorý pristupuje k oltáru, musí vykonať voľbu, musí vedieť, či zasadnúť spolu s Bohom pri stole a z jeho ruky prijať kalich, či siahnuť po kalichu, ktorý podáva svet. Nijaký opilec, kým sa nachádza v pazúroch zlozvyku, nepochopí nič z Eucharistie. On totiž pozerá na kalich ako na narkotikum, ktoré dáva zabudnutie, nie ako posväcujúci nápoj, na stretnutie človeka s Bohom. Je znamenitou vecou, že v Evanjeliu niet situácie, v ktorej by sa Ježiš pokúšal rozprávať hoci len raz s opilcom. Opilec nie je schopný objaviť najväčší poklad oltára. Z druhej strany každý, kto pochopil, čo to znamená pristúpiť k Bohu, aby spolu s ním vypil kalich, ktorý on podáva, nikdy neurazí Boha zneužitím vína, vždy ho dokáže používať na svoje väčšie dobro i na dobro spoločenstva.

 

Upozorňuje na to už svätý Pavol, keď píše Korinťanom: Nechcel by som, aby ste mali čosi spoločné s démonmi. Nemôžete piť z Pánovho kalicha i z kalicha démonov; nemôžete zasadať pri stole Pánovom i pri stole démonov” (1 Kor 10, 20b - 21). Tu treba vykonať voľbu.

 

- Akú úlohu v tvojom živote zohráva vzdávanie vďaky? Kto nevie ďakovať, nezájde ďaleko po ceste vývoja duchovného života? Kedy si naposledy a akým spôsobom ďakoval Bohu za dary, ktoré si od neho dostal?

 

- Nakoľko si uvedomuješ, že Boh sa z lásky k tebe ukryl v chlebe a víne, pričom čakal na stretnutie s tebou? Nakoľko si uvedomuješ, že najväčšou udalosťou, akú možno na zemi prežiť, je stretnutie s Kristom pri jednom stole počas Eucharistickej hostiny?

 

Daniel Dian

Pridané do rubriky články

Hymnus na sviatok najsvätejšieho Srdca Ježišovho

1.6.2009

Pôvodca sveta, všetkých krás, Ó, Kriste, Vykupiteť náš, Svetlo zo Svetla Otcovho, Boh pravý z Boha pravého!

 

Láska Ťa prinútila zas smrteľné telo vziať si z nás, bys’ to, čo Adam premrhal, ty, nový Adam, získal nám.

 

Veď láska tvoja všemocná dala vznik zemi, stvorenstvám a chyby otcov odpúšťa, sníma nám putá otroctva.

 

Nech z tvojho srdca nesmierne šíri moc lásky vznešenej, by ťudstvo z tohto prameňa čerpalo milosť spasenia.

 

Preto ním prešla kopia, by nás krv, voda obmyla, prúdiaca z boku, z jeho rán; tak trpel za nás Kristus Pán.

 

Buď sláva tebe, Kriste náš, že milosť srdcom rozlievaš, i Otcu, Duchu milosti po všetky veky večnosti. Amen.

 

Hymnus na sviatok

najsvätejšieho Srdca Ježišovho

Pridané do rubriky hymnus

Nekonečný a zároveň nám blízky Boh

1.6.2009 Marián Bér

Ďalší Zelený štvrtok? Zasa úvahy o Eucharistii? Načo taká „prehnaná” úcta k Eucharistii?

Prečo prijímať do úst, keď svetom zúri zmutovaný vírus chrípky a môžeme sa takto nakaziť? Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi nás opäť vyzýva zamyslieť sa nad Eucharistiou, týmto darom nekonečnej hodnoty. A dnes zvlášť nad vierou a postojom človeka

k tomuto daru Boha a nad úctou k nemu.

Tajomstvo Eucharistie je také veľké a rozsiahle,

že ho nikdy nevyčerpáme. Bolo by dobré, keby sme neprepásli tému krvi a tela v tomto kontexte. Ak však nemá byť reč o krvi nejako „uletená”, musíme sa držať pojmu zmluva, pretože Kristova krv je predovšetkým potvrdením Zmluvy. Ježiš ručí svojou krvou za platnosť Novej zmluvy, a ak sme Božím ľudom, Boh na tejto ceste s nami ráta. Kristovo telo je nám pokrmom na cestu.

 

Sviatok Božieho Tela pre celú Cirkev zaviedol pápež Urban IV. v roku 1264. Bulla Transiturus, ktorou sviatok uviedol do praxe, sa začína slovami: Keď prišla hodina jeho utrpenia, ustanovil náš Pán a vykupiteľ Ježiš Kristus pred svojím prechodom z tohto sveta k Otcovi v anticipácii svojej smrti pri Poslednej večeri veľkú a skvelú sviatosť tela a krvi, pri ktorej rozdeľoval svoje telo ako pokrm a svoju krv ako nápoj. Procesie sa v celej Cirkvi rozšírili až v 16. storočí. Neskôr pápež Pius IX. zaviedol sviatok krvi Pána.

Misál Pavla VI. však oba tieto sviatky zlúčil

do slávnosti Najsvätejšieho Kristovho

tela a krvi.

 

Zo skúsenosti vieme, že nevýznamní ľudia, ktorí si len ťažko vydobyli nejaké postavenie, bývajú často veľmi pyšní a nechcú mať nič spoločné s tými, čo majú postavenie nižšie. Naopak, ľudia naozaj veľkí nemávajú v sebe zďaleka toľko pýchy. Tieto ľudské skúsenosti sú však takpovediac ničím proti tomu, ako je to medzi Bohom a nami ľuďmi. Uvážme, že Boh prevyšuje všetko ľudské poznanie, všetko, čo človek o sebe i o svete vie, že je nekonečný, nesmierny, Pán a pôvodca všetkého. A čo je proti nemu človek, smrteľný, hriešny, človek, ktorý má síce schopnosť polepšiť sa, ale nikdy nie je len a len plný dobra a zbavený zla? Človek, ktorého obyčajná nádcha alebo bolesť hlavy dokáže na nejaký čas vyradiť z plodnej činnosti? A predsa, práve k takémuto človeku sa Boh skláňa. Vychádza mu v ústrety, v Ježišovi Kristovi prichádza k človeku na ľudskej úrovni. Napriek všetkej nekonečnej vzdialenosti medzi

človekom a Bohom je možné, aby sa

človek stretol s Bohom tak, ako človek

s človekom, aby človek poznal Boha na ľudskej úrovni, ktorá mu je zrozumiteľná. Veď Ježiš hovorí: Kto vidí mňa, vidí Otca. Tam, kam by sme sa nikdy nedostali, totiž k Bohu, sa jednoducho dostávame tak, že sa Boh znížil k nám, ale nie preto, aby bol s nami a pritom nás nechal v biede, ale preto, aby nás pozdvihol. Toto Božie konanie v náš prospech stále trvá. Ježiš je neoddeliteľne spojený s Cirkvou ako jej hlava, je teda takto prítomný v ľudstve. A tento Ježiš prináša a napĺňa Novú zmluvu medzi Bohom a človekom a potvrdzuje ju tým najzávažnejším, čím na zemi disponuje, svojou krvou, a tak nám otvára budúcnosť u Boha.

 

Ale Boh, ktorý človeka pozná, rešpektuje ho v jeho malosti a slabosti, nenecháva nás žiť len v nádeji. Dáva nám seba ako pokrm života. Ježiš v Eucharistii nás sýti svojím telom a krvou a upevňuje tak s nami tú zmluvu, ktorá je zo strany Boha naveky istá, ale ktorú my ľudia ustavične porušujeme. On je tu neustále pre nás. Môže to človek vôbec domyslieť? Musíme to vidieť jasne a vyhýbať sa extrémom. Ak je Boh pre človeka len „veľký”, potom by to znamenalo, že človek sa drží od neho ďaleko a ťažko mu dôveruje. Ale ak na druhej strane je Boh v očiach človeka „malý”, ak si človek

z Boha urobí len nejakého „lepšieho človeka”,

staršieho brata, tiež to nie je ono, pretože to nie je pravda a človek o Boha prichádza. Tu pramení aj pravá úcta k Eucharistii. Od človeka sa teda očakáva, aby sa držal čo najviac pravdy, aby čo najviac chápal nesmierneho a nekonečného Boha, ktorý sa skláňa v pokornej službe k človeku. Keby nás pri premýšľaní o týchto veciach „chytili závraty”, nebolo by to nejako neprimerané. Sú to naozaj závratné skutočnosti. No keby nás na druhej strane prenikol z Boha strach, bráňme sa mu energicky. Mať z Boha strach znamená krivdiť mu.

 

Prajem teda nám všetkým, aby sa nás dotkla tá závratná božská hĺbka a súčasne hrejivá ľudská blízkosť Boha, pretože oboje táto sviatosť obsahuje. To v nás môže vyvolať radosť a vďaku nad tým, ako sa veľký Boh skláňa k človeku.

 

Spracoval Marián Bér

Pridané do rubriky články

Naša farská univerzita

1.6.2009 Daniel Dian

Slávnosť Najsvätejšej Trojice nás vedie k tomu, aby sme si ešte intenzívnejšie uvedomili,

čo nám pripomína Veľkonočné obdobie, z ktorého máme neustále žiť, aj keď sa liturgicky už skončilo: Boh Otec prijíma veľkonočnú obetu lásky svojho Syna Ježiša Krista a po jeho zmŕtvychvstaní v hojnej miere vylieva na jeho učeníkov Ducha Svätého, ktorý povoláva Cirkev k bytiu. V nej a skrze ňu rodí pre nový život tých, ktorých Ježiš vykúpil, a ktorí v mene Najsvätejšej Trojice získavajú od Otca titul Božie dieťa: milovaný syn, milovaná dcéra nebeského Otca skrze obetu Krista - brata a priateľa v láske Ducha Svätého. Tu naozaj skláňame

kolená pred tajomstvom viery, pred tajomstvom Božieho života, ktoré nám Ježiš zjavil.

Presvätá Trojica ako Stvoriteľ

Stvorenie je dielom Najsvätejšej Trojice. Jediným a nedeliteľným počiatkom sveta je Boh - Otec, Syn a Svätý Duch, hoci dielo stvorenia sveta sa osobitne pripisuje Bohu Otcovi. Stvorenie je základom všetkých spasiteľných Božích plánov, je začiatkom dejín spásy, ktoré vrcholia v Kristovi.

 

Rozum a viera pred tajomstvom

 

Teológovia, kňazi aj laici sa už dvadsať storočí usilujú odovzdávať novým pokoleniam pravdy našej viery. V tomto odovzdávaní sa však neustále vytráca vedomie, že pravdy, ktoré sa vzťahujú na Boha, sú tajomstvom, že naše ľudské slová sú neadekvátne, priveľmi úbohé na opísanie nadprirodzeného sveta.

 

Tajomstvo je čosi, čo prekračuje naše sily poznávať ho. Tým sa líši od tajnosti: tajnosť raz poznaná prestáva byť tajnosťou, ale keď ide o tajomstvo, aj keď ho „objavujeme, neustále ostáva tajomstvom”. Objavujeme či poznávame ho totiž iba čiastočne, iba jeden z jeho aspektov, aj to nedokonale. Nielen nadprirodzený svet, ale aj svet materiálny je plný tajomstiev. Keď Isaac Newton, ktorý vybudoval základy súčasnej fyziky, ako osemdesiatštyriročný premýšľal o výsledkoch svojho bádania, napísal: „Neviem, čo raz povedia o mne moji nástupcovia. Sám sebe si pripadám ako dieťa, ktoré sa baví na brehu mora s drobnosťami. Tešil som sa, keď som našiel hladký kamienok alebo peknú mušľu; zatiaľ čo sa predo mnou rozprestieral veľký, tajomný oceán pravdy”.

 

Veľké tajomstvo tvorí Boh - duchovná bytosť. Už v Starom zákone prorok Izaiáš povedal: Ty si naozaj Boh skrytý, Boh Izraela (Iz 45, 15). Je veľa výpovedí o nedokonalosti nášho poznania Boha:

 

„Hovoríme: Je to divné, že Boha nemôžeš pochopiť. Keby si ho pochopil, nebol by Bohom” - sv. Augustín.

 

„Je nevysloviteľne vyšší nad všetko, čo bolo o ňom povedané a čo ešte možno o ňom povedať” - Prvý vatikánsky koncil.

 

„Nedokázal by som veriť v Boha takého jednoduchého, ktorého by som mohol pochopiť”

  • Graham Greene.

 

Svätý Tomáš Akvinský a tajomstvo. Svätý

Tomáš je najväčším kresťanským teológom

Jeho spisy, zvlášť Teologická summa,

ktorá obsahuje obšírny traktát O Najsvätejšej Trojici, vrhajú mnoho svetla na Božiu skutočnosť a vďaka svojej jednoduchosti a jasnosti ich môžu čítať dokonca čitatelia, ktorí nie sú hlbšie oboznámení zo zložitosťou teológie.

 

Dňa 6. decembra r. 1273 Tomáš počas svätej omše prežil extázu, v ktorej videl človeku dostupným spôsobom Boha, predmet svojich dovtedajších úvah. To, čo napísal, zdalo sa mu také malé a slabé predstavenie Božej skutočnosti, ktorú videl vo videní, že sa rozhodol, viac nepísať. Ľudské slová a pojmy sa mu zdali také slabé na vyjadrenie poznania o Bohu, a zvlášť o Najsvätejšej Trojici, že ich už nechcel používať. Odložil pero navždy. Nedokončil ani začatú tretiu časť Teologickej summy. „Všetko, čo som doteraz napísal, zdá sa mi iba plevami vo vzťahu k tomu, čo som videl a čo mi bolo zjavené”. Svätý Tomáš vo svojich spisoch riešil ťažkosti a odpovedal na otázky spojené s Najsvätejšou Trojicou aktuálne v jeho časoch. My sa musíme snažiť riešiť ťažkosti ľudí našich čias, keď sa usilujeme poznať toto tajomstvo.

 

Prečo osoba a prečo tri osoby?

 

Náuku Krista o troch Božských osobách prijímame na základe Evanjelia. Židia pred Kristom nevedeli o jestvovaní Najsvätejšej Trojice, a jej existenciu nemôžu potvrdiť filozofi svojimi špekuláciami. Až Kristus nás poučil, že okrem Boha Otca aj on je božská osoba a že jestvuje aj tretia božská osoba - Duch Svätý. Aby sme mohli prijať existenciu Najsvätejšej Trojice, musíme teda naplno dôverovať Kristovým

slovám. Túto plnú dôveru mu preukážeme,

keď uznáme, že je Boh. Aby sme teda

prijali existenciu Najsvätejšej Trojice, „musíme byť hlboko presvedčení o Kristovom božstve” (A. Sarale).

 

Prečo Cirkev učí, že Boh je osoba? Možno by stačilo nazvať Boha najvšeobecnejším pojmom „bytie”. Používame ho na označenie atómu, mravca, človeka, hviezdy… na všetko, čo je. Vo všeobecnosti však tento pojem nehovorí nič o veciach, ktoré ním označujeme, okrem tvrdenia, že sú. O Bohu by sme chceli vedieť čosi viac, preto hľadáme pojmy bohatšie na obsah. Niektorí myslitelia pokladali Boh za mocnú, neosobnú silu. Vo vesmíre sú predsa obrovské, nepreskúmané sily. Sú to však sily slepé, ktoré nemajú rozum ani slobodnú vôľu. Je nezmyslom uznať Boha, najdokonalejšiu bytosť, za slepú nerozumnú silu. Je teda prinajmenšom rozvážna myšlienka, že Boh je bytosť rozumná, má slobodnú vôľu a potom ho môžeme a musíme nazvať osobou.

 

V celom svete totiž ako osobnú rozumnú a slobodnú bytosť poznáme iba človeka. Používanie termínu „osoba” vo vzťahu k Bohu nás oprávňuje aj Sväté písmo, ktoré hovorí, že Boh stvoril človeka na svoj obraz a svoju podobu. Ľudská osoba je teda obrazom Boha. Samozrejme, že si uvedomujeme, že Božská i ľudská osoba sa nekonečne líšia. Poznanie a sloboda ľudskej osoby sú nekonečne menšie od božskej. Keď ide o trvanie, tak ľudská osoba začala jestvovať v čase, božská je večná. Keď sv. Augustín premýšľal o týchto rozdieloch, vo vzťahu k Bohu povedal „používam slovo ‚osoba‚’ nie preto, že vyjadruje pravdivo obsah, ale aby som nebol prinútený mlčať”.

 

Naše ťažkosti v poznaní Boh a nedokonalosť tohto poznania vyplývajú zo skutočnosti, že Boh je v každom ohľade bytosť nekonečná. „A všetko, čo nemá hraníc - ako poznamenal sv. Hilár z Poitiers - prekračuje poznávacie schopnosti človeka.

 

Úcta vzdávaná Najsvätejšej Trojici

 

V niektorých diecézach už v IX. storočí slávili svätú omšu o Najsvätejšej Trojici. Sviatok, ktorý začal zaväzovať celú Cirkev úctou tohto tajomstva zaviedol až Ján XXII. v roku 1334, pričom ho určil na nedeľu po slávnosti Zoslania Ducha Svätého. Predtým neochotu zaviesť tento sviatok pápež Alexander II. (+ 1073) vysvetľoval takto: „V Cirkvi rímskej neurčujeme špeciálny deň na uctievanie Najsvätejšej Trojice, lebo všetky nedele, všetky sviatky, dokonca všetky dni v roku sú určené predovšetkým na uctenie a oslávenie jedného Boha v troch osobách”. Preto ani naša úcta

Najsvätejšej Trojice sa nemôže obmedziť

iba na túto slávnosť. Táto slávnosť má byť pripomienkou každodennej povinnosti vzdávať úctu Trojjedinému Bohu.

 

Mnoho je spôsobov vzdávania úcty. Spomenieme jeden: Znak svätého kríža. Tento znak: „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého” je najkratším vyznaním našej viery v Najsvätejšiu Trojicu. Ním vyjadrujeme aj našu úctu a lásku voči nej, a súčasne posväcujeme naše každodenné činnosti.

 

Znakom kríža začíname rannú modlitbu a končíme deň. Ak sa stane, že sme takí unavení, že sa nedokážeme dlhšie modliť pred nočným odpočinkom, alebo ráno nám to náhlenie nedovoľuje, nezabudnime prinajmenšom na znak kríža. Je krásnym zvykom, že začíname jedlo prežehnaním. Kedysi týmto spôsobom deti v škole začínali i končili vyučovanie. Keď sv. Efrém v štvrtom storočí myslel na tieto zvyky, povzbudzoval kresťanov: „Nič nerobte bez znaku kríža”.

 

Činnosti vykonávané často - zovšednejú. Máme náklonnosť vykonávať ich automaticky, bezmyšlienkovite. Preto pre nás roztržitých ľudí platí druhý záver: Usilujme sa robiť znak kríža vedome, nábožne, tak, aby bol skutočne vzdávaním úcty Najsvätejšej Trojici.

 

Daniel Dian

Pridané do rubriky farská univerzita